Putin chce Ukrajinu útokmi ponoriť do tmy
Ukrajina stráži svoje nebo celkom úspešne, no jej územie je príliš veľké na to, aby zostrelila všetky ruské rakety
Po pondelkovom ostreľovaní Ukrajiny sa najčastejšie hovorilo o tom, ako ruské rakety zasiahli detské ihrisko či cyklistickú lávku v Kyjive.
V utorok zasa kolovalo video, ako Rusi raketami trafili predajňu vozidiel Škoda v meste Zaporižžia.
Niektorí si robili žarty, že to je odpoveď na české vtipy o anektovaní Kaliningradu.
Napriek týmto civilným lokalitám, či už ich Rusi trafili naschvál, alebo omylom, má ruské bombardovanie aj jeden konkrétny terč – je ním energetický sektor krajiny.
V pondelok boli Rusi relatívne úspešní. Podľa analytika Georga Zachmanna mohlo ísť o najväčší kombinovaný útok na ukrajinskú elektrickú infraštruktúru.
„Rusi zasiahli tri tepelné elektrárne, najmenej dve kombinované elektrárne a teplárne v Kyjive a 6 až 10 elektrických staníc po celej krajine,“napísal. Elektrická sústava horela aj pri ruskom Belgorode, nie je však potvrdené, či útočili Ukrajinci, ako tvrdia Rusi.
Aj preto Zelenskyj žiadal ľudí, aby v pondelok večer, v čase najväčšieho dopytu, šetrili elektrinou. Ľudia poslúchli, napríklad v Kyjive išla spotreba dole o štvrtinu.
Útoky však pokračovali, v utorok ráno dva kamikadze drony zasiahli tepelnú elektráreň v meste Vinnycia. Ukrajina oznámila, že zastavuje vývoz elektrickej energie do krajín EÚ. Musí teraz robiť všetko pre to, aby sa mohlo kúriť a svietiť v ukrajinských bytoch.
„Rusko doslova chce odpojiť Ukrajinu od tepla a vody, aby zima prinútila Zelenského prestať si brať späť ukrajinskú zem a aby sa zameriaval výlučne na to, aby ľudia nezamrzli,“napísal na Twitteri novinár nezávislého ruského portálu Riddle Anton Barbašin.
RUKOJEMNÍK PUTIN
Putin tvrdí, že pondelkové útoky boli odpoveďou na poškodenie Kerčského mosta v sobotu. Ukrajinci však vravia, že Rusi tento útok plánovali už minimálne od začiatku októbra, čo údajne dokazujú správy o presunoch bombardérov, z ktorých strieľali rakety.
Rozsah pondelkového ostreľovania, ktoré ukrajinská polícia nazvala najväčším raketovým útokom v ukrajinských dejinách a pri ktorom zomrelo najmenej 19 ľudí a viac ako sto sa zranilo, tomu napovedá aj podľa nezávislých analytikov.
Týmto útokom však Putin nezmení situáciu na fronte. Rakety neútočili na vojenské ciele. Putin ním sleduje dva ciele: okrem zastrašenia Ukrajincov je to aj signál smerom dovnútra Ruska. Chce tým utíšiť kritiku tvrdých nacionalistov, ktorí po takýchto útokoch volali už dlhšie.
Naznačuje to aj sobotná voľba generála Sergeja Surovikina za šéfa ruských jednotiek na Ukrajine, ktorý má povesť veliteľa, čo neváha zbombardovať mestá, ako to ukázal napríklad v Sýrii. Podľa uznávanej ruskej politologičky Tatiany Stanovej je toto „v súčasnej situácii extrémne dôležitý bod“.
„Pred septembrom bola vojna proti Ukrajine osobnou záležitosťou Putina v aliancii s okrajovými radikálnymi elitami,“píše na Twitteri.
Od konca leta po porážkach na fronte táto skupina silno tlačila na prezidenta, aby bol agresívnejší a pristúpil aj na rozsiahle bombardovanie. Pondelok podľa nej ukázal, že ho presvedčili.
„Putin sa stal rukojemníkom tejto situácie, a keď bude váhať nabudúce, môže to spôsobiť úprimnú iritáciu medzi ľuďmi, ktorí investovali do toho, aby vojna skončila víťazstvom,“napísala analytička s tým, že to neznamená prípravu puču proti Putinovi, ale jeho manévrovací priestor sa týmto zmenšil.
„Čím ďalej zájde, tým to bude horšie. Neexistuje bod návratu. Je iba cesta vpred,“dodala.
KOĽKO MAJÚ RAKIET?
Pre Ukrajincov to neznamená nič dobré. Rusko bude pravdepodobne pokračovať v útokoch na civilné ciele a infraštruktúru ďaleko za
Rusko doslova chce odpojiť Ukrajinu od tepla a vody, aby zima prinútila Zelenského prestať si brať späť ukrajinskú zem a aby sa zameriaval výlučne na to, aby ľudia nezamrzli.
Anton Barbašin ruský novinár
frontovou líniou aj v nasledujúcich dňoch a týždňoch.
Otázkou však je, koľko majú po siedmich mesiacoch vojny ešte rakiet a iných zbraní, na ktoré sa musia pripraviť aj mestá na západe ako napríklad Ľviv, nachádzajúci sa 70 kilometrov od Slovenska, kde v pondelok takisto zasiahli energetickú infraštruktúru.
Český vojnový expert Michal Smetana napísal na Twitteri, že podľa ukrajinských zdrojov vystrelili Rusi na Ukrajinu do polovice septembra 3800 rakiet, čo vtedy bolo asi 55 až 60 percent ich známych predvojnových zásob rakiet krátkeho a stredného doletu. Upozorňuje však, že tieto čísla treba brať s veľkou rezervou.
Podľa neho má Rusko najväčší problém s presnými raketami Iskander či Kalibr, ktorých zásoba sa stenčuje, a výrobu ovplyvňujú aj západné sankcie. Často si preto pomáhajú menej presnými raketami, ktoré pôvodne ani nie sú určené na pozemné ciele.
„V každom prípade je stále tých rakiet celkovo dosť na to, aby v budúcich mesiacoch spôsobili na Ukrajine veľké škody. Väčšie využívanie ‚hlúpej munície‘ navyše, bohužiaľ, znamená aj väčšie civilné obete na Ukrajine,“napísal.
Rusi napríklad v utorok ostreľovali mesto Zaporižžia raketami zo systému protivzdušnej obrany S-300, ktorý je určený proti cieľom vo vzduchu.
„Rakety zem-vzduch nemajú mód útoku na pozemný cieľ, môžu iba hrubo zasiahnuť niečo a niekde v cielenej oblasti ako mesto,“napísal analytik Gustav Gressel z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Veľkou pomocou pre ruskú snahu bombardovať Ukrajinu sú iránske kamikadze drony Šahíd-136, ktoré im začali prichádzať posledné týždne. Sú lacné (Gressel spomína, že jeden stojí 20-tisíc dolárov), Rusi ich dostali celkom dosť, a aj keď nesú 20 až 30 kilogramov výbušniny, dokážu spôsobiť nemalé škody.
Letia nízko, preto sa môže stať, že ujdú pozornosti radarov. V pondelok ich vystrelili 24 kusov, ďalšie padali na Ukrajinu aj v utorok.
AKO SA MÔŽE UKRAJINA BRÁNIŤ
Hlavnou témou sa preto stáva otázka, ako sa Ukrajina dokáže brániť takýmto zbraniam. Ukrajinci už ukázali, že do istej miery si dokážu chrániť svoje nebo aj sami.
Podľa analytika Gressela mala pred vojnou Ukrajina 31 batérií S-300 (jeden im v apríli poslalo aj Slovensko), ktoré chránia najmä ukrajinské mestá. Okrem toho mala aj 10 systémov Buk určených na zostrelenie rakiet a lietadiel, ktoré viac používajú na fronte.
Dostala aj nemecké protiletecké systémy Gepard či ručné zbrane zem-vzduch ako Stinger či poľské Pieruny. Ukrajinci dokážu stále aj improvizovať – nedávno ukázali, že iránsky dron dokážu zostreliť aj guľometom.
Poľský analytik Jakub Palowski z portálu Defence24 napísal, že od začiatku vojny boli Ukrajinci schopní zostreliť ruské rakety aj lietadlá, no nedokázali zastaviť všetko. V pondelok sa napríklad podarilo zostreliť viac ako polovicu ruských rakiet.
Ukrajincom sa darilo chrániť nebo nad svojimi jednotkami aj počas ofenzívy pri Charkive, čo im výrazne pomohlo k postupu.
„Keď sa vezmú len pozemné protivzdušné systémy (bez vojnových lodí so silnými protivzdušnými systémami na viacerých úrovniach) a vzdušné sily, ukrajinská protivzdušná obrana môže byť považovaná za silnejšiu ako u najrozvinutejších krajín NATO vrátane Poľska,“napísal Palowski.
PRIVEĽKÁ KRAJINA
Ukrajinci však majú dva problémy. Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, zastaviť každú raketu, ktorá smeruje na taký veľký štát, ako je Ukrajina. Rusi ich môžu ostreľovať z rôznych smerov. Iránske drony napríklad útočili z Bieloruska, tri ruské rakety leteli na Ukrajinu cez moldavský vzdušný priestor, za čo si Kišiňov predvolal ruského veľvyslanca.
„Iba mierne preženiem, keď poviem, že na svete nie je dostatok protivzdušných systémov, aby poskytli ochranu pred útokmi zo vzduchu pre celú
Ukrajinu,“povedal pre Financial Times britský analytik James Brock.
„Aj bez nedostatku munície (Ukrajina takisto míňa svoje zásoby – pozn. red.) brániť Ukrajinu nie je ľahkou úlohou. Krajina je veľká, má mnoho cieľov s vysokou hodnotou: mestá, elektrárne, komunikačné uzly,“napísal Gressel.
Druhá vec je, že Ukrajinci musia balansovať nad tým, či chcú viac chrániť pred útokmi zo vzduchu svoje jednotky, ktoré oslobodzujú ukrajinské územie, alebo civilistov a infraštruktúru v mestách.
„Problémom pre protivzdušnú obranu najmä na západe (Ukrajiny – pozn. red.) je jej nasadenie na východe, kde prebiehajú hlavné boje, nedostatok munície a element prekvapivých útokov,“dodal analytik Gressel.
PRVÝ NEMECKÝ SYSTÉM JE NA UKRAJINE
Posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu by mohli systémy zo Západu. Prezident Volodymyr Zelenskyj mal aj na utorkovom stretnutí skupiny G7 žiadať pomoc pri chránení ukrajinského neba.
„Protivzdušná obrana je momentálne prioritou číslo 1 v našej ochrannej spolupráci,“napísal Zelenskyj na Twitteri.
Američania už predtým Ukrajincom sľúbili 8 systémov NASAMS. Ide o systémy s dostrelom 50 kilometrov, ktoré dokážu zasiahnuť aj strely s plochou dráhou letu a chránia okrem iného aj Biely dom a Pentagón.
Prvé dva by mali prísť o niekoľko týždňov, zvyšné však až nasledujúci rok, prípadne neskôr, keď budú vyrobené.
Nemci im takisto posielajú štyri batérie protivzdušného systému IRIS-T. Prvý hlásili na Ukrajine v utorok, zvyšné však prídu až budúci rok.
Ako napísal Washington Post, Ukrajina má záujem aj o protivzdušné systémy, ktoré používa Francúzsko vrátane SAMP/T. Francúzi však váhajú, podľa Le Monde aj preto, že ich nemajú dostatok.
Celkovo od konca studenej vojny neboli protivzdušné systémy v štátoch NATO prioritou.
„Čo môžeme urobiť, aby sme podporili Ukrajinu? Nanešťastie sme menej viazaní politickými otázkami ako nedostatkom materiálu. Protivzdušná obrana za posledných 30 rokov na Západe klesla ako priorita, keďže Taliban a iní nepriatelia nemali ohromujúce vzdušné sily,“dodal Gressel.
Väčšina systémov v EÚ sa vyrábala na export a nie pre západné armády. Preto je podľa neho momentálne kapacita výroby protivzdušných systémov nízka, cena vysoká a dostupnosť žiadna.
NASAMS má poslať USA, tento rok prídu dve. Na Ukrajinu prišiel prvý nemecký systém IRIS-T