Heger upratuje Matoviča
To, že sa „zákona roka“nedomáhajú ministri, by bolo zaujímavé kedysi. Ale že nechýba vôbec nikomu, je katastrofa
Áno, pozerať sa v týchto dňoch poza humná je istá forma úniku od reality. Lenže niekedy sa to tak pýta. Takže dnes krátke noticky z obľúbených zahraničných destinácií, čitateľ si v nich možno nájde presah aj k okrajovým miestnym témam (Dni Nezábudiek, Robo Džunko na slobode z milosti hlavy štátu, médiá proti moci). A na záver predsa len letmý pohľad smerom domov, na tému, ktorá je zjavne tiež okrajová.
1. SATIRA NA NAJVYŠŠOM SÚDE USA
Na Najvyššom súde USA je kauza, ktorá sa týka prípustných hraníc paródie. Novinára žalujú policajti aj mesto, ktoré ich zamestnáva. To sa stáva, z policajtov si zvyknú robiť srandu aj tam, kde pomáhajú a chránia, a oni na ňu vedia byť citliví.
Svoj podanie amicus curiae (to je nevyžiadané stanovisko subjektu, ktorý nie je účastníkom konania, ale chce predložiť svoj právny názor v prospech jedného z nich) totiž Najvyššiemu súdu zaslala satirická internetová platforma The Onion.
A uchopila ho sebe vlastným spôsobom, čiže parodicky. Na niektorých miestach je to vtipné trochu nasilu, ale niektoré časti sú fakt zábavné. „The Onion naďalej plní svoju spoločensky hodnotnú rolu tým, že priestory, v ktorých prebýva moc, dezinfikuje slnečným svitom. A veľmi by ocenil, ak by tento slnečný svit nebol jeho autorom dopriaty len v pätnásťminútových intervaloch na väzenskom dvore.“
Nevedomky síce, ale pekný odkaz sa im podaril aj smerom k autorovi rubriky. „Tu stultus es. Si hlúpy. Toto motto The Onion je pre naše podanie kľúčové z dvoch dôležitých dôvodov. Po prvé, je to po latinsky. A The Onion vie, že na federálnych súdoch sa to hemží totálnymi latinčinárskymi truľkami, … ktorí svojim drahým polovičkám šepkajú do uší „stare decisis“, a keď po susedových psoch zbierajú hovienka, popod nos si mrmlú „cui bono“. The Onion teda vie, že ak by jeho bojový pokrik nemal vhodný latinský základ, toto podanie by sa ocitlo ďaleko za hranicami súdneho žargónu.“
Touché!
2. DOBRÁ ÚRODA TI ZARUČÍ…
Z Ameriky ešte čerstvá správa o zásadnom kroku Bidenovej administratívy k dekriminalizácii marihuany. Prezident včera udelil milosť všetkým, ktorí boli podľa federálneho práva odsúdení iba za držbu trávy.
Zároveň vyzval guvernérov, aby postupovali rovnako vo vzťahu k trestom uloženým podľa predpisov ich štátov. Systémovú povahu má však predovšetkým avízo, že ministerstvo zdravotníctva a generálny prokurátor budú v urýchlenom režime prehodnocovať klasifikáciu marihuany ako drogy s rovnakým právnym statusom, ako má napríklad heroín alebo LSD.
Pohľad zboku: štyri týždne pred dôležitými voľbami do Kongresu (tzv. mid-terms, čiže voľby v polovici volebného obdobia prezidenta) začali v dôsledku koordinovaného postupu Ruska a Saudskej Arábie pri redukcii ťažby ropy rásť ceny benzínu, čo môže demokratom výrazne ublížiť. Možno aj preto sa Biden pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia obracal na rozsiahle voličské segmenty, keď povedal: „Hoci bieli ľudia konzumujú marihuanu v podobnom rozsahu, ľudia s čiernou a hnedou farbou pleti sú nepomerne častejšie vystavení zatknutiu, stíhaniu a odsúdeniu.“
3. DEPRESIA AKO PRÍČINA SMRTI
Denník Postoj nedávno avizoval „prelomové rozhodnutie ESĽP vo veci eutanázie“. Už je vonku, ale nie je prelomové.
Po prvé, je to rozhodnutie sedemčlenného senátu, tie naozaj paradigmatické judikáty pritom zvykne vydávať Veľká komora. Po druhé, súd výslovne uvádza, že jeho rozhodnutie sa netýka otázky, či je právo na eutanáziu v súlade so štrasburským dohovorom, ale posúdenia, či bol v poriadku jej výkon v prípade sťažovateľovej matky.
Po tretie, hmotnoprávnym námietkam súd nevyhovel. Naopak, konštatoval, že belgická legislatíva zabezpečuje dostatočný rámec pre ochranu života. Vyhovel však procesnej námietke, keď vyslovil porušenie práva na život v dôsledku okolností, za akých prebiehal následný prieskum vykonanej eutanázie: príslušná komisia nespĺňala podmienku nezávislosti (lekárka, ktorá zákrok vykonala, je jej podpredsedníčkou), a súvisiace trestné konanie trvalo príliš dlho.
Kontroverzný je ten prípad azda najmä preto, že matka sťažovateľa si smrť vybrala z dôvodu dlhodobej depresie a straty presvedčenia, že sa z nej ešte niekedy bude schopná vyliečiť. A že nemocnica rešpektovala jej želanie, aby pred zákrokom nekontaktovala jej deti, pacientka mala totiž obavu, že by to celý proces skomplikovalo.
Nič v postoji väčšiny (päť ku dvom) však nenasvedčuje tomu, že by z hľadiska dohovoru mala byť problematickou či už eutanázia ako taká, alebo jej dostupnosť v prípade diagnózy týkajúcej sa duševného zdravia. Akoby sa chcelo povedať, že duša vie bolieť rovnako ako telo, a že aj to je bolesť, ktorú vie niekedy ukončiť len smrť.
4. TELEGRAFICKY Z LUXEMBURGU
Agrofert prehral spor s Komisiou o sprístupnenie dokumentov, na základe ktorých dospela k záveru, že spoločnosť v danom čase ovládal bývalý český premiér Babiš. Jednak Agrofert nepreukázal, že na jeho strane trvá právny záujem na zrušení rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorý vychádzal práve zo správy Komisie, a ešte by sprístupnenie tohto listu mohlo ohroziť účel audítorského vyšetrovania.
Rovnako neprístupnou zatiaľ zostáva analýza Komisie, či si úspešné pripojenie Kráľovca (chvíľu známeho aj ako Kaliningrad)
k Českej republike bude vyžadovať úpravu prístupovej zmluvy.
5. ČO MÔŽEŠ UROBIŤ V POSLEDNÝ DEŇ LEHOTY, NEROB SKÔR
Dnes (v čase písania článku) je siedmeho októbra, takže niektorí poslanci majú presne o mesiac Vianoce, práve vtedy sa totiž začne mesiac československo-sovietskeho priateľstva.
Dátum je zaujímavý aj tým, že podľa starých predpisov by sme dnes boli týždeň po zákonnej lehote na schválenie návrhu štátneho rozpočtu vládou. Našťastie lehota ohraničená dňom 30. septembra bola zrušená a vláda tak potrebuje dodržať len jeden termín: schváliť návrh rozpočtu tak, aby ho najneskôr do 15. októbra predložila Národnej rade. Tomu, samozrejme, musí predchádzať predloženie takého návrhu vláde.
Šípite zápletku? Žiadna nie je, v utorok minulý týždeň sa na vás usmialo šťastie a predkladanie návrhu rozpočtu zostalo v gescii toho istého ministra financií, ktorý už vyriešil onakvejšie výzvy.
Iba otravný kuvik si dovolí poznámku navyše. To, že sa „zákona roka“nedomáhajú ministri, by bolo zaujímavé kedysi, dnes je to štandard. Že si ho týždeň pred tým, ako nad ním stratí politickú kontrolu, nepýta ani predseda vlády, takisto zodpovedá očakávaniam. Ale že nechýba vôbec nikomu, je pre poriadok v štáte hlbšia katastrofa ako samotný Matovič.
Keď sa tu stretneme nabudúce, bude už vládny návrh pohodlne na pôde parlamentu. Ibaže by nebol, lebo na stole ministra financií sa medzičasom objaví niečo naliehavejšie. No veď premiér si ho uprace.
Denník Postoj nedávno avizoval „prelomové rozhodnutie ESĽP vo veci eutanázie“. Už je vonku, ale nie je prelomové.