Žilinka bol opäť na zlej strane

Žilinka sa nekamaráti len s ruskou prokuratúrou, ale aj s Ivanom Gašparovičom

Dnes som mal tú česť stráviť veľmi príjemné chvíle s pánom prezidentom Ivanom Gašparovičom. Už dávno som nemal také obohacujúce stretnutie a rozhovor na vážne i menej vážne témy. Ďakujem, pán prezident,“napísal v ďalšom zo svojich statusov Maroš Žilinka.

V ideálnom svete by si čitateľ povedal, že je všetko v poriadku. Súčasný generálny prokurátor sa stretol s bývalým prezidentom a bývalým generálnym prokurátorom Československa, pekne sa porozprávali, ako každý z nich prispel k ochrane zákona, a spokojní sa rozišli do svojich domovov. Na Slovensku treba dodať toto:

Prezident Václav Havel v roku 1992 odvolal Ivana Gašparoviča z funkcie československého generálneho prokurátora pre neschopnosť. Havlov vtedajší kancelár Karel Schwarzenberg o odvolaní po rokoch povedal: „Ale prečo? Veď som nič neurobil,“reagoval na oznámenie začudovaný Gašparovič. „Práve preto,“odpovedal Havel. Podľa pamätníkov bola s Gašparovičom nespokojnosť, pretože pod jeho vedením prokuratúra nestíhala zločiny komunistického režimu.

Ivan Gašparovič následne prešiel do politiky a slúžil v nej Vladimírovi Mečiarovi počas všetkých jeho výčinov a zločinov – noci dlhých nožov v parlamente, odobratia mandátu Františkovi Gauliederovi, únosu prezidentovho syna, vraždy Róberta Remiáša, lúpeživej privatizácie atď.

Ivan Gašparovič po Mečiarovom páde začal slúžiť aj Robertovi Ficovi. Najvypuklejšie sa to prejavilo, keď za generálneho prokurátora „akoby člen strany Smer“nevymenoval parlamentom zvoleného Jozefa Čentéša s odôvodnením, ktoré Ústavný súd označil za protiústavné.

Ivan Gašparovič sa počas celej svojej kariéry správal presne opačne, ako by sa správal čestný a fundovaný právnik.

Ako prokurátor nevyšetroval zločiny, ktoré vyšetrovať mal. Ako politik obhajoval zločiny, ktoré sa nedajú obhájiť. Ako prezident na roky zásadne poškodil slovenskú prokuratúru.

Zo Žilinkovho servilného statusu je zrejmé, že nič z uvedeného mu neprekáža. Naopak, stretnutie s Gašparovičom ho naplnilo povznášajúcim pocitom, dokonca ho obohatilo. To z neho robí nedôveryhodného generálneho prokurátora rovnako ako jeho cesta do Moskvy na oslavy Putinovej zločineckej prokuratúry.

Ako prokurátor nevyšetroval zločiny, ktoré vyšetrovať mal. Ako politik obhajoval zločiny, ktoré sa nedajú obhájiť.