Zabrániť predčasným voľbám je mojou politickou misiou

Neviem si predstaviť, že by som hlasoval za odvolanie predsedu vlády Eduarda Hegera, vraví podpredseda SaS Martin Klus

Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a dnes poslanec SaS Martin Klus v rozhovore vysvetľuje, prečo bol na odchode z SaS a prečo odmieta predčasné voľ by.

Pred niekoľkými týždňami Igor Matovič v rozhovore pre Postoj povedal, že v SaS sú dve krídla a že to vaše razí cestu, aby SaS bola konštruktívnou opozíciou a podporovala dobré veci vrátane štátneho rozpočtu. Je to tak, že v SaS sú dve krídla?

Neviem o žiadnych krídlach. Viem o tom, že sa k jednotlivým témam jednotliví poslanci a jednotlivé poslankyne vyjadrujú veľmi slobodne. Áno, asi je všeobecne známe aj to, že viacerí verili do poslednej chvíle, že nenastane situácia, ktorá nastala – teda že SaS bude musieť odísť do opozície. A pokiaľ by odišla, nastane nejaká forma konštruktívnej opozično-koaličnej spolupráce. A tá by nás mohla doviesť napríklad aj k tomu, aby sa nakoniec Slovensko vyhlo rozpočtovému provizóriu. Netajil som sa tým, že som súčasťou takýchto myšlienok.

Keď hovoríte o viacerých, čo to znamená? Je to tretina poslaneckého klubu? Polovica alebo iba zopár jednotlivcov?

Podľa mňa to variuje. Keby sme sa dnes opýtali kohokoľvek v poslaneckom klube, či si myslel, že v októbri budeme v takej situácii, pravdepodobne by mnohí povedali, že nie – a možno aj veľká väčšina. Situácia je však, bohužiaľ, taká, aká je. A my teraz musíme robiť všetko pre to, aby sme Slovensko nedostali ešte do kritickejšej situácie.

Ako je to s vašou podporou štátneho rozpočtu? Budete zaň hlasovať?

Viem si predstaviť v tejto chvíli diskutovať najmä o dodatku k rozpočtu, ktorý sme mali na stole aj dnes (v utorok – pozn. red.) v Národnej rade. Ak prejde vládou tak, ako znie požiadavka SaS, tak klub k nemu určite zaujme stanovisko. A ja by som bol rád, keby rozpočet prešiel. Nemôžeme totiž neurobiť nič pred náročnou zimou, ktorá je teraz pred nami. K rozpočtu na rok 2023 a výhľadovo aj na roky 2024 a 2025 zaujmeme stanovisko, až keď ho budeme vidieť. Osobne si veľmi ťažko viem predstaviť fungovať v rozpočtovom provizóriu v situácii, v ktorej sa momentálne Slovensko nachádza.

Hovoríte v množnom čísle – zaujmeme stanovisko. Budete sa cítiť viazaný stanoviskom klubu?

To je dobrá otázka. Vzhľadom na to, čo som už aj verejne deklaroval, že k niektorým témam môžem mať osobitný postoj, verím tomu, že budem v tomto prípade hlasovať rovnako ako zvyšok klubu a predídeme problémom, ktoré by prinieslo rozpočtové provizórium.

Z toho, čo hovoríte, logicky vyplýva, že by podľa vás SaS mala hlasovať za rozpočet.

Ak budú uplatnené aj niektoré pripomienky, ktoré k rozpočtu SaS bude mať, verím, že SaS je zodpovedná, ale aj rozpočtovo zodpovedná strana a budeme hlasovať za.

V prípade splnenia akých pripomienok by ste vy osobne hlasovali za rozpočet?

Záleží to na tom, čo v návrhu rozpočtu nájdeme. Pochopiteľne mi leží na srdci to, ako bude vyzerať aj naša zahraničná služba. Pre občanov Slovenska sú však absolútne kľúčové otázky v oblasti energetiky, zdravotníctva, školstva, ale aj to, akým spôsobom chceme využiť prostriedky z fondu obnovy. Keďže sme však formálne opozičná strana, očakávame, že aj vláda schváli niektoré veci, ktoré sú pre nás dôležité.

Hovoríte, že ste súčasťou opozície. Aký je váš vzťah k vláde? Napríklad v prípade Richarda Sulíka vidno, že sa to dostalo cez ten kopec. Dokonca povedal, že sa do vlády za žiadnych okolností nevráti.

U mňa je tá nábehová krivka podstatne kratšia. Ešte minulý týždeň som bol v podstate súčasťou vlády ako štátny tajomník rezortu diplomacie. Takže si zvykám na novú realitu, aj tú parlamentnú. No fakt je aj to, že tomu ešte stále dávam šancu. Nemyslím tým návrat SaS do vlády, čo bola od začiatku veľmi idealistická predstava. Ale šancu na to, že dovládneme v riadnom termíne a že môžeme fungovať v režime, ktorý bude v nejakej podobe prijateľný pre OĽaNO, Za ľudí, Sme rodinu a aj pre SaS. Tak aby sme urobili maximum pre to, čo sme ľuďom na začiatku našej vlády sľúbili – to znamená, napĺňali vládny program. A okrem iného aj program strany Sloboda a Solidarita.

Povedali ste teraz, že dovládneme v riadnom termíne. Hovoríte stále tak, ako keby ste boli súčasťou vlády.

Vidíte, ešte mi to asi bude chvíľku trvať, kým sa mentálne prepnem. Myslím tým, že dúfam, že vláda dovládne v riadnom termíne okrem iného aj s pomocou SaS. Nemyslím si, že by SaS prospelo, ak by sme išli v krátkom čase do predčasných volieb.

Takže by napriek všetkému, čo sa tu dialo, mala vláda vydržať do riadnych volieb?

Toto je niečo, čo v tejto dobe a podľa vás napriek tomu všetkému vnímam momentálne ako svoju osobnú politickú misiu. Mám na to hneď niekoľko dôvodov. Ten najdôležitejší je, že v súčasnej atmosfére by predčasné voľby mohli dopadnúť podobne ako tie predčasné voľby, ktoré sme mali v roku 2012. Tiež im predchádzali podobné udalosti, aké zažívame momentálne v Národnej rade. A vtedy triumfálne s 83 mandátmi vyhral Smer. Tomuto musíme predísť v maximálnej možnej miere.

Nehrozí práve tento scenár, pokiaľ tu bude ďalší rok a pol pokračovať tento marazmus, tento cirkus v parlamente a nepriateľstvo medzi stranami, ktoré by mali byť prirodzenými partnermi?

Preto hovorím, že musíme urobiť maximum pre to, aby tu ten marazmus nebol. Stále verím, že sa dá zísť z kratšej cesty. Odkazovať si všeličo cez médiá a robiť rôzne obštrukčné činnosti v parlamente nie je ideálnou cestou. Občania tomu nerozumejú, majú úplne iné očakávania aj od SaS, aj OĽaNO, ale aj od Sme rodina a Za ľudí. Teraz je čas, aby sme si vychladili hlavy, sadli si za rokovací stôl a povedali si, ako aspoň do konca tohto roka fungovať tak, aby to nespôsobilo, že nám tie preferencie budú ďalej klesať a, naopak, budú stúpať radikálnym silám.

To sa možno ani v tejto konštelácii nedá. Zdá sa, akoby už Igorovi Matovičovi prestalo záležať na SaS a na tom, či bude podporovať niečo v parlamente. Spoliehajú sa na tarabovcov. Prichádza vláda napojená na ultrakon

Dúfam, že vláda dovládne v riadnom termíne okrem iného aj s pomocou SaS. Nemyslím si, že by SaS prospelo, ak by sme išli v krátkom čase do predčasných volieb.

Teraz je čas, aby sme si vychladili hlavy, sadli si za rokovací stôl a povedali si, ako aspoň do konca tohto roka fungovať tak, aby to nespôsobilo, že nám tie preferencie budú ďalej klesať a, naopak, budú stúpať radikálnym silám.

zervatívnych ľudí. Ľudia začínajú mať obavy, čo sa teraz s touto krajinou stane.

Zdieľam obavy mnohých občanov. V poslednom období som prešiel mnohé regióny a cítim, že tu také obavy sú. Bohužiaľ, politická pamäť mnohých našich občanov je veľmi krátka a sú odhodlaní voliť niečo, čo si v roku 2012 dali na bilbordy: „Istota a stabilita“, ale za obrovskú cenu, ktorú sme za to platili osem rokov. Musíme tomu v maximálnej možnej miere predísť. Nevidím do hlavy Igora Matoviča, ale verím, že aj v jeho poslaneckom klube sú ľudia, ktorí by omnoho radšej spolupracovali so svojím bývalým koaličným partnerom než s ľuďmi, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátnej listine Kotlebovej strany. A to je aj pre mňa absolútne červená čiara.

Má to vôbec zmysel pri tom, ako sa Matovič ďalej správa a ako ďalej polarizuje krajinu?

To už je otázka vyčerpania všetkých možností. Možno som asi prílišný idealista v politike, ale ešte stále si myslím, že sme všetky nevyčerpali. Viem napríklad o tom, že mal v pondelok stretnutie predseda vlády Eduard Heger a predseda SaS Richard Sulík. Je dobré, že komunikujú.

Bolo to prvé stretnutie po dlhšom čase.

Áno, v politike obzvlášť platí, že tam, kde nie je komunikácia, začína sa konfrontácia. Takže komunikujeme a ja mojím návratom do Národnej rady a s istými skúsenosťami s komunikáciou na európskej a zahraničnej pôde chcem troška prispieť k tejto komunikácii.

Má to zmysel s Igorom Matovičom ako ministrom? Nemyslíte si, že jednou z podmienok, aby sa situácia znormalizovala, je, že Matovič musí odísť?

To, že zostal ministrom po auguste, ale aj po poslednom odvolávaní, hovorí jasnou rečou o tom, že to asi inak nepôjde. Rešpektujem to, ako sú rozdané karty. Hľadajme spôsoby, ako sa dohodnúť za súčasnej konštelácie. Ak sa v OĽaNO alebo samotný Igor Matovič rozhodnú inak, potom sa tomu budeme musieť prispôsobiť.

Takže si myslíte, že by táto vláda mala dovládnuť aj s Igorom Matovičom ako ministrom.

Myslím si, že ak by Igor Matovič bol odvolaný alebo donútený k odchodu, boli by sme oveľa bližšie k predčasným voľbám, ktorých sa ja úprimne obávam, ako aj mnoho občanov na Slovensku.

Nebudete hlasovať za Matovičovo odvolanie, pokiaľ sa taký pokus zopakuje?

V tejto chvíli si neviem predstaviť, že by som hlasoval za odvolanie ktoréhokoľvek ministra. Sú to podľa mňa spúšťače predčasných volieb. A osobitne si neviem predstaviť, že by som hlasoval za odvolanie predsedu vlády Eduarda Hegera, pokiaľ nemáme inú alternatívu, na ktorej by sme sa mali v predstihu dohodnúť.

V SaS sa objavuje aj názor, že pokiaľ Matovič neodstúpi, mali by jej poslanci hlasovať za odvolanie Hegera. Je to prevládajúci názor v SaS?

Počul som aj o takomto názore, ale nemám informácie o tom, že by poslanecký klub zaujal definitívne stanovisko. Ako jeho súčasť a zároveň podpredseda strany budem raziť iný postoj.

Nebudete teda hlasovať ani za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca, ktoré tiež môže nastať?

Ja osobne nie, ale neviem, ako budú hlasovať ostatní kolegovia. Predpokladám však, že v tomto smere nie je v klube úplne jednotný postoj.

Keď sa naposledy hlasovalo o Matovičovi, boli ste neprítomný. Prečo?

Vtedy som mal na to veľmi pragmatické dôvody – obe detičky som mal choré, boli sme v Banskej Bystrici a odtiaľ to nemám na skok. Ale áno, do istej miery mi to vyriešilo dilemu, že ak by som bol fyzicky v parlamente, čo by som robil v takejto situácii. Pravdepodobne by som však urobil to isté, asi by som za jeho odvolanie nehlasoval.

Boli ste na začiatku leta za uloženie dvojmesačného ultimáta na odchod Matoviča z funkcie?

Bol som za to, aby sme rokovali o zmene pravidiel fungovania koalície. Aj mne prekážalo, že sa nedodržiavali pravidlá, ktoré sme v koaličnej zmluve mali. To, čo sa dialo v máji a v júni v parlamente, je, pochopiteľne, neprípustné. Vedel som však zároveň, že ak padne požiadavka na odchod Igora Matoviča, tak je to vlastne náš bianko šek na odchod do opozície, keďže nám dve hodiny pred republikovou radou odkázali, že Matovič nikam neodíde a že scenár z marca 2021 je nereálny. Tak trocha som sa aj potešil, že republiková rada schválila uznesenie bez toho, že by sa v ňom Igor Matovič spomínal. Nakoniec sa všetko zmenilo a ukázalo sa, že sme si tým výrazne skomplikovali vyjednávaciu pozíciu.

Keď sa skončilo ultimátum, priamo ste sa vo vnútri SaS vyjadrili, že by ste mali zostať v koalícii?

Robil som hlavne všetko pre to, aby sme neboli nútení odísť do opozície. Myslím, že veľká väčšina republikovej rady aj poslaneckého klubu tak trochu dúfala, že táto situácia nenastane. Pokúšal som sa komunikovať aj s obomi stranami – aj s kolegami z OĽaNO, aj so samotným premiérom na tému, čo môžeme ešte urobiť, aby sa tie hrany obrusovali a aby sme si zbytočne celé leto neodkazovali cez sociálne siete veci, ktoré sa už nedajú vziať späť. To sa mi nepodarilo a do istej miery to hodnotím aj ako svoju vlastnú osobnú politickú prehru. A teraz sa snažím zachrániť, čo sa ešte dá.

Boli ste počas vládnej krízy akýmsi mediátorom medzi SaS a premiérom?

Snažil som sa prinajmenšom sprostredkovať kontakt. Nebolo to však nevyhnutné, pretože premiér sa s naším predsedom našťastie stretával na pravidelnej báze.

Neskôr už ani veľmi nie.

Neskôr už, bohužiaľ, veľmi nie, ale minimálne som tlmočil niektoré názory. Na konci sa zdalo, že sú na stole nové podmienky, a dokonca bola ponúknutá aj pozícia Igora Matoviča. O tom už však nebola politická vôľa rokovať.

Pozícia Igora Matoviča bola ponúknutá s ďalšími podmienkami, ktoré už na prvý pohľad nemohli byť prijateľné pre SaS.

Práve preto hovorím, že už nebola politická vôľa o tom rokovať. Je to škoda, je to aj tradícia slovenskej politiky, že sa veci nechávajú úplne na poslednú chvíľu, a to nie je dobré. Do istej miery si myslím, že sme premárnili tie dva mesiace.

Ako to vlastne teraz v SaS vyzerá? Kto je za to byť tvrdou opozíciou a kto za to byť umiernenou?

Sú to informácie z kuchyne. Nerád by som to špecifikoval. Závisí to od toho, čo si predstavujete pod tvrdou a umiernenou opozíciou. Ak však máte na mysli, že by sme sa mali pokúsiť ešte opätovne pred ďalšou schôdzou rokovať s OĽaNO, so Za ľudí a Sme rodina o tom, čo všetko by sme očakávali za našu podporu, či už otvorenia schôdze, alebo niektorých vládnych zákonov, tak na tom je viac-menej v klube zhoda. Na diskusiu však treba dvoch a ja nemám informácie o tom, kde sa to celé vlastne na septembrovej schôdzi zaseklo. Dúfam, že sa to „odsekne“na tej októbrovej.

Tento týždeň má mať SaS republikovú radu. S čím tam idete?

Určite budú hlavne padať otázky o mojej politickej budúcnosti. Už som verejne deklaroval, že rozhodne nemienim, ak to bude nevyhnutné, odchádzať s búchajúcimi dverami alebo cez spálené mosty. To nebol nikdy môj politický štýl. Takže ak pre poslanecký klub SaS nebude akceptovateľné, že sa možno v niektorých veciach pri hlasovaniach nezhodneme, som pripravený kooperovať s poslaneckým klubom SaS ako nezaradený poslanec. To už však bude na rozhodnutí samotného poslaneckého klubu. Za seba poviem, že chcem urobiť všetko pre to, aby to nebolo nevyhnutné.

Hovorili ste o tom, že chcete mať na niektoré hlasovania zelenú kartu. V akých otázkach budete konformný s klubom?

To vyplynie aj z diania v samotnej Národnej rade. Mám pomerne jasne zadefinované, že existujú nejaké kroky vedúce k predčasným voľbám, a už som ich spomínal. Tam si neviem predstaviť, že by som sa na tom spolupodieľal – vrátane obštrukcií, ktorým občania nerozumejú. Potom napríklad aj pri odvolávaní jednotlivých ministrov a problém môže nastať aj pri štátnom rozpočte. Toto všetko však ešte nechám otvorené a najprv by som si tieto veci rád vyjasnil s poslaneckým klubom, republikovou radou a predpokladám, že začiatkom budúceho týždňa sa rozhodne, či sa vydám tou alebo onou cestou.

Čo teda očakávate od Richarda Sulíka? Máte signály, či bude ochotný vôbec rokovať o vašom novom postavení akéhosi polovičného člena klubu SaS?

Máme dohodnutú večeru a ideme sa o tom veľmi otvorene porozprávať. Pán predseda ma veľmi milo utvrdil v názore, že v SaS sa rešpektujú aj iné názory. Úvahy o tom, že je to diktátorská strana, kde neplatí iný názor než predsedov, ako sa snažia možno niektorí šíriť, nie sú pravdou. Je tu vysoká miera tolerancie a rešpekt k tomu, že mám niekedy iný názor.

Robí podľa vás premiér dosť pre to, aby SaS podporovala aspoň niektoré vládne zákony alebo rozpočet?

Viem si predstaviť, že by mohol robiť viac.

Čo by mohol robiť? Hovoríte, že sa prvýkrát stretol so Sulíkom len v pondelok.

Asi by to chcelo aktívnejšie komunikovať so svojím poslaneckým klubom. Nevidím do tých procesov a nechcem súdiť, ale je tam rezerva takisto, ako je rezerva na našej strane. Budem určite s pánom premiérom hovoriť aj o tom, čo môžem urobiť ja osobne pre to, aby sa niektoré veci pohli správnym smerom.

Boli ste vo fáze, keď ste už boli rozhodnutý, že odídete z SaS?

Musím povedať, že som bol pomerne blízko k tomuto rozhodnutiu. Nie preto, že by mi to robilo radosť, ale preto, že som nechcel ubližovať mojim vlastným kolegom a kolegyniam. Chápem, že pre mnohých je veľmi dôležité, aby sme si udržali hlasovaciu jednotu, tú som garantovať nevedel. Ale bol som upozornený a možno tak trochu aj požiadaný, aby som nerobil predčasné rozhodnutia. V politológii je známy pojem, že najhoršia smrť je smrť z oplašenia.

To hovoril Dzurinda.

Takže máme nejaký čas navyše a ideme sa o tom rozprávať.

FOTO N – VLADIMÍR ŠIMÍČEK