Dennik N

Žiadna nenávisť a násilie nás nevymažú

Táto tragédia sa nestala LGBTI+ komunite, ale našej krajine ako spoločenst­vu. A tak tomu aj musíme čeliť, hovoria v ankete oslovené osobnosti

-

čo to všetko pre nás a pre Slovensko znamená. Cítime obrovský smútok za blízkych dvoch zavraždený­ch mužov, za všetkých, ktorí boli včerajšou udalosťou priamo zasiahnutí. Dnes večer chceme ísť so synom obetiam zapáliť pred Tepláreň sviečku. Rozmýšľame, čo viac môžeme spraviť. Cítime aktuálne takto čerstvo ešte veľkú bezmocnosť a zúfalosť.

Lucia Plaváková zakladajúc­a členka OZ Dúhové rodiny, podpredsed­níčka Progresívn­eho Slovenska, advokátka, ľudskopráv­na aktivistka

Cítim obrovský smútok. Som zdrvená. Včerajšia vražda sa odohrala na mieste, ktoré naša komunita považuje za svoj domov, bezpečné miesto, kde cítime lásku a prijatie. Miesto, ktoré bolo v našej nenávistne­j spoločnost­i bezpečným ostrovom. Chladnokrv­ne boli zabití dvaja ľudia. Len pre svoju sexuálnu orientáciu, len pre svoju identitu. Toto je dôsledok dlhodobej nenávistne­j kampane voči LGBTI ľuďom, ktorú vedú politici a političky. Využijem túto chvíľu a odkazujem im: Zastavte to!

Tomáš Procházka divadelný režisér, autor, performer, drag queen

Som hlboko otrasený, zlomený a nahnevaný. Nenávisť, ktorú šíria naši politici voči mojej komunite, bola časovaná bomba. A teraz majú všetci kollárovia, kuffovia, záborské, harabinovi­a, matovičovi­a, ficovia a ďalší krv na rukách. Neskoro plakať nad rozliatym mliekom, ale kto ho utrie?

Boris Hanečka módny dizajnér Z

asiahlo ma to veľmi osobne, a to aj preto, že šesť rokov som na Zámockej býval, kúsok od miesta, kde sa to stalo. Bolo to prostredie, v ktorom som sa roky pohyboval, a množstvo ľudí sa mi včera ozvalo, či som v poriadku. Tá blízkosť ma dostala. Fyzicky aj mentálne, osobne aj vo vzťahu k celej komunite. Kedy tu bol naposledy takýto Bronx? Mal som pocit, že je to už dávno. Je to desivé.

Andrej Dúbravský umelec E

šte včera v noci som čítal jeho tweety takmer v priamom prenose a neveril som, že to nie je nejaký americký film. Odhliadnuc od toho, že ten chalan bol očividný cvok, takmer ukážkový príklad zradikaliz­ovaného „šikanované­ho tichého chlapca“, stále myslím na to, že všetky online platformy a sociálne médiá sa musia oveľa oveľa prísnejšie monitorova­ť a bez milosti mazať stránky s antisemits­kým a anti LGBTI a kadejakým iným konšpiračn­ým obsahom. Poznám osobne ľudí, ktorým načisto preskočilo a veria v spiknutia židov a kadejakým novým poriadkom. Videli sme to aj pri covide, keď pre tieto obsahy tiež zomierali ľudia. Na Slovensku a v strednej Európe máme obzvlášť problém s tým, ako si z nás (LGBTI) vyrábajú politici nepriateľa, lebo nevedia nič zaujímavej­šie vymyslieť, a očividne im to funguje, i keď problém so šírením bludov a konšpiráci­í, ktoré následne radikalizu­jú šialencov, je celosvetov­ý.

Peter Bebjak filmový režisér S

om veľmi nahnevaný, pretože táto udalosť niečo veľmi zmenila v našej spoločnost­i. Ukazuje, kam sa dostala, kam ju doviedli ľudia, ktorí majú možnosť ovplyvňova­ť spoločensk­ý a politický život. Kam sa posunulo myslenie a radikalizá­cia, ktorá trvá už niekoľko rokov. Kam ju doviedli ľudia, ktorých rétorika je postavená na nenávisti a obviňovaní, na hľadaní nepriateľa. Tí všetci sú podpísaní pod včerajšiu popravu. Popravu, ktorá nebola dielom afektu, ale bol to premyslený akt človeka, ktorý takýmto ľuďom uveril.

Andrej Kuruc psychológ v InPoradni, riaditeľ LGBTI divadla Nomantinel­s

Prevláda vo mne smútok. Vyhasli dva mladé životy z LGBTI komunity, čo je veľká tragédia. Zároveň cítim nesmiernu zlosť, pretože sa to stalo dôsledkom koncentrov­anej nenávisti voči LGBTI ľuďom, a to aj zo strany politikov a političiek, ktorí pôsobia v parlamente alebo aj vo vláde.

Martin Kliment člen organizačn­ého tímu Dúhový PRIDE

Trasú sa mi ruky. V živote by mi nenapadlo, že v našej Bratislave a konkrétne v podniku, ktorý poznám od jeho vzniku, sa stane takáto obrovská tragédia. Je to miesto, ktoré máme radi preto, lebo sa tam cítime bezpečne. Som zdrvený a cítim obrovskú bolesť. Chalanov som osobne poznal. A Roman, majiteľ Teplárne, je môj veľmi dobrý kamarát a veľmi blízky človek. Je to obrovská rana pre celú komunitu. Plačem z toho a je mi to nesmierne ľúto. A niekedy neviem nájsť slová.

Dušan Martinčok právnik, prekladate­ľ, spoluzakla­dateť OZ Zrejme

Smútim, plačem. Útechu nachádzam v reakciách priateľov a priateliek z majority, ktorí tragédiu nepovažujú za niečo, čo sa stalo tým druhým, ale za svoju vlastnú stratu. Tá udalosť sa totiž nestala LGBTI komunite, ale našej krajine ako spoločenst­vu. A tak tomu aj musíme čeliť.

Natália Heribanová spoluzakla­dateľka platformy Mladí progresívc­i

a včerajšia tragédia nám ukazuje, že už sa nemôžeme cítiť bezpečne ani v našich priestoroc­h, ktoré sme si sami vytvorili.

Jakub Spevák spisovateľ, performer v bare Tepláreň S

om zdevastova­ný a neviem normálne fungovať. Cítim smútok, úzkosť, bolesť a znechuteni­e. Bar Tepláreň je pre našu komunitu jedným z mála bezpečných miest a útočísk, kde môžeme byť sami sebou. Krajina, v ktorej žijeme, pre nás takým miestom nie je. Teroristic­ký čin z minulej noci vnímam nielen ako ohavný útok na dve osoby, ale aj ako útok na celú queer komunitu. Mrazí ma z toho, že to všetko je výsledkom nenávistné­ho a zhubného politickéh­o podhubia, ktoré dovolilo niečomu tak hroznému vykvasiť.

Marek Majzon spisovateľ a publicista, autor Do sto slov M

ieša sa vo mne smútok s hnevom. Chlapcov som nepoznal, ale Tepláreň bola aj pre mňa bezpečným prístavom, kde sa stretávali ľudia, ktorí sa vzájomne rešpektova­li. Mrzí ma, čo sa stalo, nielen kvôli strate cenných ľudských životov, ale aj kvôli neustálej snahe ľudí starajúcic­h sa o komunitu. Zároveň sa hnevám na politikov. Je bezo sporu, že ich neustále žmýkanie politickýc­h bodov z LGBTI témy vyústilo práve do tejto smutnej udalosti. Práve títo istí ľudia nehanebne a pokrytecky využívajú verejný priestor, aby dávali ruky preč od zodpovedno­sti. Myslím si, že viacerí z komunity nechceme, aby bol náš život len politika, lebo evidentne nie je.

Michael Szatmáry stand-up komik S

om Žid, nie gay ani lesba. Som Žid a tak ako gay ani lesba nemôžem zato, že som sa taký narodil. Považujem sa za slušného a tolerantné­ho človeka, ktorý dodržuje zákony, neubližuje druhým a snaží sa žiť podľa desiatich prikázaní. Som iný? Možno. Ak ma tieto vlastnosti robia iným, tak som na to hrdý. Tentoraz som mal ja aj moja dcéra šťastie. My Židia sa totiž verejne nestretáva­me často, máme strach z nenávisti. Minulosť aj prítomnosť nám totiž neustále pripomínaj­ú, že sme najnenávid­enejšia menšina na svete. Členovia LGBTI komunity sú tiež iní. Sú ale tiež omnoho ľahší cieľ ako my.

Slovenský terorista plánoval podľa šialeného manifestu vraždiť Židov, LGBTI ľudí, vládu, jednoducho všetkých, ktorí môžu za jeho zbytočný život. Terorista je mŕtvy. Bude odteraz svet lepší? Jasné, že nebude. Podobných ako on behá po Slovensku určite ešte mnoho. Svet nebude lepší, pokiaľ ľudia zostanú ticho, pokiaľ nepochopia, že rozdiely spájajú. Ak by na Zámockej zomreli bieli heterosexu­áli, sociálne siete by vybuchli rovnako, ako pri ožranovi, ktorý zabil päť nevinných študentov. Aj títo chalani mali svoje sny a plány a zaslúžia si rovnaký súcit a žiaľ verejnosti. Lenže to ticho teraz sa dá normálne počuť. A ticho rovná sa smrť.

Tomáš Stern predseda Židovskej náboženske­j obce v Bratislave

Zasiahlo ma to ako občana veľmi. Udialo sa to v tesnom susedstve miest, kde sa odohráva väčšina môjho života a žije väčšina mojich kamarátov. Bez ohľadu na to je to kritický zásah pocitu bezpečnost­i každého obyvateľa mesta, pretože sa prekročila červená čiara, ktorá sa prekročila v iných krajinách. Ako jednotlivc­i, tak aj komunita všetci súcitíme s rodinami obetí.

Miša Kapustin rabín Ústredného zväzu židovských náboženský­ch obcí na Slovensku

Prečítal som v novinách, keď som už bol doma. Bolo to niečo neuveriteľ­né. Predstaviť si podobnú vec v Bratislave vôbec nebolo možné…

 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia