V Európe je 8 miliónov utečencov z Ukrajiny
Každá migrácia podľa demografa Branislava Blehu prináša problémy, ale benefity ich prevyšujú
Pred školou v španielskom meste Reus v Katalánsku zaparkovalo auto s ukrajinskou značkou. Vystúpila z neho mladá žena a zo zadných sedadiel vybrala dve dievčatá. Päťročné a sedemročné.
„Sme tu sedem mesiacov, prišli sme samy,“povedala Mychajla. Prišli na prelome februára a marca.
Ako mnohé Ukrajinky, ktoré ušli pred ruskou inváziou a mužov museli nechať doma brániť krajinu. Vzápätí rýchlo dodá: „Ale chcem sa vrátiť domov do Kyjiva, len...“stíchne a mykne plecom. „Prišli sme sem, lebo tu žije môj brat s rodinou,“dodá.
Španielsko je jedna z tých krajín, kam Ukrajinci prichádzajú najmä vtedy, ak tu predtým žil niekto z ich rodiny, prípadne matky s deťmi chorými na rakovinu, ktorým na Ukrajine v dôsledku vojny prerušili liečbu, a Španielsko sa ponúklo, že jeho zdravotníctvo v tom bude pokračovať.
Omnoho viac Ukrajincov prichádza napríklad do Nemecka alebo do Poľska, pričom dohromady v Európe ich je už viac ako 7,6 milióna.
„V novodobej histórii, teda po druhej svetovej vojne, ide o kombináciu jednej z najmasívnejších a najrýchlejších utečeneckých vĺn nielen v Európe, ale aj globálne,“povedal pre Denník N demograf z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Branislav Bleha s tým, že tento počet výrazne prekonal napríklad aj „odhadované počty počas desaťročia konfliktov v bývalej Juhoslávii“.
VIAC, NEŽ SA PREDPOKLADALO
„Najmä tá rýchlosť je v európskych pomeroch doslova monumentálna,“dodal Bleha. „Pre porovnanie, prvá svetová vojna vygenerovala iba o málo viac utečencov, a tá trvala roky. Konflikty vo Vietname či v Sýrii predstavujú obdobné počty, ale za dlhší čas.“
Za prvých sedem dní od vypuknutia vojny 24. februára ušiel z Ukrajiny vyše milión ľudí. Počas vojny v Sýrii v čase, keď bol exodus najsilnejší, trvalo až tri mesiace, kým krajinu opustilo toľko ľudí. Dohromady ich odtiaľ odišlo 5,7 milióna.
Z Ukrajiny je to po siedmich mesiacoch ruskej agresie v Európe viac ako 7,6 milióna, čo prekročilo očakávania Európskej únie, ktorá rátala so štyrmi miliónmi.
Najviac utečencov z Ukrajiny je registrovaných v programoch dočasnej ochrany v Poľsku, ide o číslo vyššie ako 1,4 milióna. Vzťahy medzi Poliakmi a Ukrajincami boli vždy viac-menej pevné. Pred tromi rokmi sa v Poľsku hovorilo o dvojmiliónovej tichej ukrajinskej menšine. Tichej preto, lebo Poľsko nebolo ochotné prijímať migrantov z iných krajín v roku 2015.
Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu preto Poliaci prejavili veľkú solidaritu a ochotu pomáhať.
Podobné emócie bolo cítiť aj v iných krajinách. Aj na Slovensku, kde je dnes podľa aktuálnych dát takmer 97-tisíc Ukrajincov. V Rumunsku zaregistrovali viac ako 80-tisíc utečencov a v Maďarsku 30-tisíc. Ochota pomáhať sa však už začala vytrácať.
Podľa sociálnej psychologičky zo SAV Barbary Lášticovej je možných vysvetlení viacero a pravdepodobne vzájomne súvisia.
PREČO SA VYTRATILA SOLIDARITA
„Na začiatku vojnového konfliktu sa ľudia silno mobilizovali, lebo išlo o bezprecedentnú situáciu, ktorá sa diala na našich hraniciach a navyše sa diala ľuďom, ktorí sú nám podobní a s ktorých osudom sa dokážeme identifikovať,“povedala pre Denník N Lášticová. „Keďže v prvých dňoch ešte neboli nastavené inštitucionálne mechanizmy pomoci a mobilizovali sa najmä mimovládky a jednotlivci, mnohí ľudia pomoc vnímali ako svoju morálnu povinnosť pomôcť ľuďom, ktorým ide o život.“
Lenže vojna trvá už viac ako sedem mesiacov a podľa Lášticovej mohlo u mnohých dôjsť k vyčerpaniu finančných aj emocionálnych zdrojov.
„V psychológii sa v tejto súvislosti hovorí o súcitnej únave, ktorá nastáva, keď dlho investujeme do pomoci iným, sme pod tlakom a pociťujeme nedostatok zdrojov, čo následne vedie k prežívaniu sekundárneho traumatického stresu,“vysvetlila.
Ako ďalšie dôvody vymenúva každodennú medializáciu vojny, vinou ktorej „mnohí ľudia voči tej hrôze mohli trochu otupieť“. Taktiež to, migrácia už nie je taká masová ako na začiatku a časť ľudí môže byť podľa nej ovplyvnená aj konšpiračnými naratívmi o vojne.
„Ďalším vysvetlením je energetická kríza,“uzatvára dôvody Lášticová. Ľudia podľa nej cez leto sledovali vnútrokoaličné problémy a pociťujú neistotu z toho, ako sa budú vyvíjať ceny. Aj dáta z prieskumu Ako sa máte Slovensko? podľa sociálnej psychologičky ukazujú, že „ľudia sa najviac obávajú rastúcich cien energií a inflácie a riešia svoje vlastné existenčné problémy alebo problémy svojej firmy a zamestnancov,“pričom „priestor pre prejavy solidarity sa potom značne zužuje“.
ZOSTANÚ ALEBO SA VRÁTIA?
Hoci na Slovensku je menej ako 100-tisíc utečencov, hranicu z Ukrajiny prekročilo viac ako 836-tisíc ľudí. Pre mnohých bolo Slovensko tranzitnou krajinou. Ako pre Mychajlu, ktorá išla do Španielska, lebo tam mala rodinu.
Španielsko registruje v programoch dočasnej ochrany necelých 146-tisíc Ukrajincov. Väčšinou prišli preto, lebo tam niekoho mali.
Rovnako ako do Talianska, ktoré z tohto dôvodu počítalo s väčším tlakom. Šéf Taliansko-ukrajinskej asociácie Majdan Fabio Prevedello po týždni vojny povedal, že krajina očakáva od 800 – do 900-tisíc Ukrajincov, ktorí prídu za rodinnými príslušníkmi. V Taliansku pred vojnou žilo 250-tisíc Ukrajincov. Napokon sa to nenaplnilo. Taliansko registruje necelých 158-tisíc utečencov z Ukrajiny.
Omnoho väčší tlak je v Nemecku, ktoré registruje takmer milión utečencov z Ukrajiny, z čoho je takmer 710-tisíc zaregistrovaných v programe dočasnej ochrany.
Nemecká populácia preto tento rok zaznamenala rekordné číslo – vyše 84 miliónov obyvateľov. Za prvú polovicu tohto roka populácia narástla o jedno percento, čo je prírastok približne o 843-tisíc ľudí. Pre porovnanie, za celý minulý rok nemecká populácia narástla o 0,1 percenta. Koľkí plánujú zostať alebo sa chcú vrátiť domov, je zatiaľ ťažko povedať.
„Veľmi veľa závisí od toho, ako bude konflikt trvať. Čím dlhšie zostanú, tým nižšia je pravdepodobnosť návratu. Zvyknú si, nájdu prácu. Ale záleží aj na tom, či sa budú mať kam vrátiť,“povedal Bleha.
Za minulý týždeň však už podľa dát ministerstva vnútra prekročilo ukrajinsko-slovenskú hranicu viac ľudí smerom na východ ako na západ.
Po druhej svetovej vojne, ide o kombináciu jednej z najmasívnejších a najrýchlejších utečeneckých vĺn nielen v Európe, ale aj globálne.
Branislav Bleha demograf
Na Slovensko prišlo takmer 16 500 ľudí, pričom o dočasné útočisko požiadalo len niečo vyše 900, a na Ukrajinu sa vrátilo takmer 18 400.
NÁSLEDKY U NICH AJ U NÁS
Isté podľa Blehu je, že ak by v Európe zostali rádovo milióny utečencov, zanechá to istú demografickú stopu.
„A pomohlo by to aj trhu práce,“dodáva. „O to viac ma ako občana napríklad hnevá, keď pri takom nedostatku lekárov sme za pol roka nenašli cestu, ako urýchliť zamestnávanie tých ukrajinských, stále je s tým problém, hoci čosi sa pohlo.“
Každá migrácia podľa demografa Blehu nesie aj problémy, medzi ktorými spomína napríklad miesta v škôlkach, no benefity, ktoré migrácia krajine prináša, ich podľa neho prevyšujú.
„Pochybovačom by som uviedol jeden príklad. Naša fakulta je v masívnej rekonštrukcii. Slovenčinu počujem medzi robotníkmi naozaj raritne. Pýtam sa, koho by tie firmy inak zamestnali? Tých cudzincov asi neprijímajú len tak z roztopaše,“dodal.
Vojna však mení najmä demografiu krajiny, ktorej sa týka. Podľa Blehu po jej skončení zvykne nastať takzvaná rekuperačná fáza.
„Odložené pôrody sa dobiehajú. No vojna spôsobí deformity vo vekovej a v pohlavnej štruktúre. Ženy stratia partnerov, potenciálnych otcov. Pevne verím, že toto nebude na Ukrajine zásadný problém. Isté je, že návrat pôrodnosti na pôvodné úrovne pár rokov potrvá,“hovorí odborník.
Podľa Blehu sa zároveň zníži alebo aspoň zastaví rast strednej dĺžky života, čo nesúvisí len s priamymi obeťami vojny, ale aj so zníženou kvalitou zdravotnej starostlivosti a s ekonomickou situáciou krajiny a obyvateľov.
„Zdôraznil by som ešte, že Ukrajina už pred vojnou nemala dobrú demografickú situáciu, výrazne starla, mala podpriemernú pôrodnosť. Ruská agresia je o to väčšou ranou pre demografiu krajiny,“uzavrel Bleha.