Prečo máme k LGBTI+ ľuďom toľko predsudkov?

Čelia posmeškom, nadávkam i násiliu. V EÚ sme najviac odmietali rovnaké práva pre sexuálne menšiny

Pár hodín predtým, ako Juraj K. spáchal v stredu večer dvojnásobnú vraždu, zverejnil 65-stranový rasistický manifest proti Židom a LGBTI ľuďom, ktorý vyzýval na násilie voči týmto komunitám.

Útočník opísal, ako sa rozhodol „vykonať operáciu“proti tým, ktorých považuje za nepriateľov bielej rasy.

Ako je na tom Slovensko s predsudkami a so stereotypmi k LGBTI ľuďom a ako možno predsudky zmierňovať?

POSLEDNÉ SLOVENSKO

Podľa výsledkov Eurobarometra z roku 2019 len 31 percent Slovákov a Sloveniek súhlasí s tým, „aby gejovia, lesby a bisexuáli mali rovnaké práva ako heterosexuáli“.

Je to najmenej zo všetkých krajín EÚ. Najlepšie skončilo Švédsko, kde so zrovnoprávnením sexuálnych menším s väčšinou súhlasilo až 98 percent opýtaných.

PREČO SME SKONČILI POSLEDNÍ?

Podľa sociológa Andreja Findora z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave nemožno odpoveď na vysokú mieru predsudkov ku gejom a k lesbám u nás zredukovať len na rolu katolicizmu, keďže silno katolícke krajiny ako Rakúsko či Írsko sa v prieskume Eurobarometra väčšinovo prihlásili k zrovnoprávneniu sexuálnych menšín s väčšinou.

Vedec však pripustil, že „katolicizmus u nás má asi iný obsah, takže katolík u nás je menej tolerantný ako v Írsku“.

V Rakúsku aj Írsku schválili manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Na Slovensku ústava definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“.

Podľa psychologičky Jany Fúskovej z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity zohráva rolu to, ako mnohí predstavitelia cirkví na Slovensku o tejto téme komunikujú. „Často sa stretávame s tým, že verejne známi cirkevní predstavitelia hovoria o LGBTI ľuďoch veľmi negatívne, respektíve redukujú sexuálnu orientáciu a rodovú identitu len na akési presvedčenie a netolerovateľný životný štýl.“

Napríklad rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa vo videu pre týždenník .týždeň nazvanom Homosexuáli – genocída národa? konštatuje, že „gejovia a lesby sú niekedy horší než tí vrahovia“.

Rolu zohráva aj to, že na Slovensku žije stále mnoho ľudí na vidieku, ktorý je konzervatívnejší ako väčšie mestá. „Poznám viacero chalanov z malých mestečiek, ktorí v Bratislave žijú slobodne, ale keď prídu domov, taja, že sú gejovia, a coming out nespravili ani pred rodinou. Tvária sa, že sú heterosexuáli, a musia znášať poznámky typu, kedy si konečne nájdu frajerku,“hovorí Findor.

Vo všeobecnosti si vysokú mieru predsudkov k LGBTI ľuďom na Slovensku Findor vysvetľuje najmä „širším hodnotovým nastavením“, kam radí „kratšie obdobie demokracie či absenciu politických tradícií, ktoré považujú toleranciu a význam jednotlivca za vysokú hodnotu“.

PREBERAJÚ PRESVEDČENIA POLITIKOV

Negatívnym spôsobom formujú verejnú mienku aj tí politickí predstavitelia, ktorí normalizujú dehonestujúci jazyk, hrubé správanie či diskrimináciu.

Niektorí z nich sa vyjadrujú štýlom, že „gejovia a lesby majú nižšiu hodnotu alebo nižší prínos pre spoločnosť“, hovorí psychologička Fúsková. „Niektorí vravia, že homosexuálne správanie je choré a zvrhlé.“

Podľa psychologičky si ľudia takéto hodnoty často zvnútorňujú a akceptujú ich ako vlastné. „Myslia si, že ak toto je nastavenie v spoločnosti, prečo by som ho nemal mať aj ja?“

Negatívnu rolu zohrávajú aj tie médiá, ktoré sa napríklad na dúhových pochodoch vedome s cieľom senzácií zameriavajú na účastníkov, ktorí sa prezentujú excentrickejšie, čím navodzujú falošný dojem, že „všetci sú takí“, vysvetľuje Fúsková.

Podľa sociológa Findora sa téma homosexuality na Slovensku spolitizovala a poukazuje pri tom aj na referendum o rodine z roku 2015.

Podpisy za jeho uskutočnenie zbierala Aliancia za rodinu. Jej predstaviteľ Anton Chromík sa vyjadril, že uznanie ľudských práv LGBTI menšiny sa skončí diktatúrou a „(niekedy) aj masovým vraždením“.

ČELIA NADÁVKAM ČI OBŤAŽOVANIU

Až 82 percent opýtaných lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí považuje predsudky, stereotypy, nepochopenie a ignoranciu LGBT ľudí za najzávažnejší problém, akému čelia.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý v roku 2017 realizovala iniciatíva Inakosť.

Takmer 40 percent opýtaných zažilo diskrimináciu preto, lebo sú LGBT, z toho 15,2 % za ostatných 12 mesiacov. Takmer dve tretiny (58,9 %) respondentov a respondentiek boli subjektom vyhrážok, nadávok alebo žartov z dôvodu, že sú LGBT.

„Jedna štvrtina (23 %) sa cítila sociálne izolovaná vo svojom živote, pretože je LGBT,“uvádza prieskum. Až polovica LGBT ľudí (49,6 %) zažila nepríjemné skúsenosti, ako obťažovanie, nadávky či násilie.

Uvedené zistenia označuje psychologička Fúsková za „alarmujúce“. „Aby sa LGBT ľudia vyhli pokrikom, posmeškom či fyzickej konfrontácii, neprejavujú svoju sexualitu a na verejnosti sa napríklad nedržia za ruky,“dodáva vedkyňa.

AJ SLOVÁ SÚ ZBRAŇ

Nenávistná atmosféra, ktorá sa začína posmeškami či nadávkami, môže časom vyústiť až do násilia, súhlasí Findor. Sociológ dodáva, že aj „slová sú zbraň“a „každé násilie sa začína slovami“. „Moje deti priniesli zo školy výraz buzerant. Vysvetľoval som im, prečo je také slovo zlé. Ale v škole ho niekto používal.“

Sociológ podotkol, že LGBTI ľuďom sa môže ubližovať aj bez toho, aby sa používal hanlivý jazyk, napríklad vtedy, keď sa z nich robia „narúšatelia tradičného poriadku a rodiny“.

Podľa prieskumu Focusu pre Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV z roku 2019 je viac ako 90 percent slovenských rodičov presvedčených, že len rodičia, ktorí vychovávajú deti v manželstve, im dokážu poskytnúť všetko potrebné pre kvalitný život. Len o niečo viac ako 10 percent opýtaných bolo presvedčených, že rovnako kvalitný život im dokážu poskytnúť matky lesby a otcovia gejovia.

V skutočnosti deti, ktoré vychovávajú osoby rovnakého pohlavia, nevykazujú žiadne deficity, čo sa týka správania, zdravia alebo emocionálneho prežívania.

„Štyri najväčšie dostupné metaštúdie jednoznačne hovoria, že k dnešnému dňu neexistujú dôkazy o tom, že by vývoj

sietí s množstvom skreslených informácií, ktoré formujú názory mladých – aj o LGBTI komunite. „Mnoho mladých ľudí (ako aj v prípade predpokladaného vraha), ale nielen ich, sa radikalizovalo práve na sociálnych sieťach.“

ROLA KONTAKTU

Stereotypy predstavujú akúsi heuristiku, čiže rýchly návod, ako sa správať, založený na odhade či intuícii. Nie sú vždy zlé, lebo nám poskytujú expresný návod, ako sa vyznať vo svete.

Problém so stereotypmi a s predsudkami nastáva vtedy, keď ubližujú druhým ľuďom.

Existuje spôsob, ako ich znižovať? Za jedno z najúčinnejších opatrení – ak nie vôbec najúčinnejšie – sa považuje kontakt.

Ten funguje najlepšie vtedy, ak je pozitívny, deje sa v situácii vzájomnej spolupráce a rovnosti a existuje preň inštitucionálna podpora, napríklad zo strany úradov či iných autorít.

Pomáha, ak je príslušník nečlenskej skupiny vnímaný ako „typický“predstaviteľ menšiny, čiže niekto, kto napĺňa určitý stereotyp. Inak nedôjde k zovšeobecneniu pozitívnych postojov voči tomuto jednotlivcovi na celú nečlenskú skupinu.

Ak kontakt chýba, druhým ľuďom možno pripísať všemožné negatívne vlastnosti – že sú leniví, rozkladajú spoločnosť a iné. Kontakt môže predsudky a stereotypy odstrániť, ak zistíme, že domnelý zloduch existuje iba v našej hlave. Imaginárny nepriateľ sa tak môže zmeniť na priateľa s podobnými záujmami či starosťami.

„Pozitívny priamy kontakt je najlepšia metóda na odstraňovanie predsudkov, lebo človek si uvedomí, že homosexuáli mu nejdú ukradnúť deti, ‚homosexualizovať‘ ich ani nešíria žiadnu ‚džendžerovú‘ ideológiu,“vraví Fúsková. Pozitívny kontakt možno vytvárať priamo stretnutiami s členmi iných komunít alebo aj cez „živé knižnice či nepriamym kontaktom vďaka verejne známym osobnostiam“.

Podľa Findora by spoločnosti prospelo, ak by coming out spravilo čo najviac vedcov/vedkýň, politikov/političiek alebo umelkýň/umelcov, čiže osobností, ktoré spoločnosť vníma ako autority. „Pre nich by to bola ťažká voľba, ale pre spoločnosť by to bol dôležitý krok,“dodáva.

POMÁHA ŠÍRENIE PRÍBEHOV

Realizovať priamy kontakt s členmi a členkami minorít je v praxi náročné, preto sa pristupuje k iným metódam, napríklad šíreniu príbehov (z angl. storytelling). „Cez príbehy sa v bezpečnom prostredí vieme stretnúť s inakosťou, vieme viac porozumieť životu iných a stotožniť sa s ich problémami,“hovorí psychologička Fúsková.

Ako sa uvádza, podobný efekt so znižovaním predsudkov – v tomto prípade k černochom – mala kniha Chalúpka strýčka Toma (1861) od americkej spisovateľky Harriet Beecherovej Stoweovej.

Autorka v nej opísala útrapy černochov z južných štátov USA v 19. storočí, čo vraj čitateľmi otriaslo natoľko, že niektorí súčasní autori špekulujú, že kniha možno prispela k zrušeniu otroctva v Spojených štátoch.

V našom prostredí sa napríklad ukázalo, že čítanie kníh o Harrym Potterovi s následnou diskusiou na školách zmierňuje predsudky voči Rómom u žiakov a žiačok 6. ročníkov základných škôl (nedostatkom je, že ide len o koreláciu a otázna je aj dĺžka trvania efektu).

Knihy o Harrym Potterovi sa aj v zahraničí vybrali preto, lebo „Harry má zmysluplný kontakt s postavami, ktoré patria do stigmatizovaných skupín. Snaží sa im porozumieť a pochopiť ich ťažkosti, z ktorých niektoré pramenia z diskriminácie,“píšu autori talianskej štúdie z roku 2014. Harry „bojuje za svet, v ktorom nie sú sociálne nerovnosti“.

NEODSUDZUJÚCI JAZYK

Podľa štúdie, ktorá vyšla v roku 2020 vo vedeckom časopise American Political Science Review, pomáha, ak snahu o zmenu postojov sprevádza neodsudzujúci jazyk.

V opačnom prípade hrozí, že sa ľudia ešte viac utvrdia vo svojich pôvodných postojoch, lebo sa budú cítiť ohrození kritikou (efekt opačného účinku, z angl. backfire effect).

„Zistili sme, že keď ľuďom načúvate a hovoríte s nimi o osobnom príbehu, úspešne (…) zvyšujete ich ochotu zmeniť sa,“uviedol v správe Yalovej univerzity Joshua Kalla, spoluautor štúdie.

SIGNÁL SOCIÁLNEJ NORMY

V štúdii, ktorá vyšla minulý rok v časopise Journal of Homosexuality, testoval sociológ Andrej Findor a jeho kolegovia vplyv normatívnych sociálnych noriem (ako by sme sa mali správať) na zmenu postojov ku gejom a k lesbám.

Okrem iného sa zamerali na „inštitucionálne signály noriem“. Sem patria situácie, keď napríklad nejaká firma (inštitúcia) presadzuje program starostlivosti o svojich zamestnancov bez ohľadu na ich rod, etnicitu, rasu či sexuálnu orientáciu. „Ide o veľmi silný inštitucionálny signál sociálnej normy, keď firma otvorene povie, že jej záleží na všetkých zamestnancoch a chce pomáhať aj tým, ktorí nie sú heterosexuálne orientovaní,“vysvetľuje Findor.

Uvedeným spôsobom sa signalizuje norma, že tolerancia je želaný stav.

V skupine, kde si účastníci experimentu čítali príbeh, že zamestnanci firmy uvedenú politiku schvaľovali, došlo k vyššej akceptácii tolerancie ako spoločenskej normy. „Ľudia si upravili vlastné názory, lebo videli, že byť tolerantný je normálne,“dodáva sociológ Findor.

Fanúšikov konšpiračných teórií žije na Slovensku mnoho. Prieskumy Globsecu ukazujú, že minimálne každý druhý opýtaný Slovák by podpísal vetu, že o zásadných udalostiach rozhodujú tajné spolky, ktoré sa usilujú „o vytvorenie totalitnej svetovlády“.

Podľa príspevkov na Twitteri a podľa jeho takzvaného manifestu k nim jednoznačne patril aj Juraj Krajčík, ktorý v bare pre LGBTI komunitu zastrelil dvoch mladých mužov.

Čo sa musí stať, aby takýto človek prešiel k vraždeniu?

Viera v konšpiračné teórie sama osebe nestačí, hovoria odborníci, ktorých sme oslovili. Obvykle do toho vstupujú aj ďalšie faktory: osobnostný vývin, dostupnosť vražednej zbrane, ale aj spoločenská atmosféra v krajine.

„Pokiaľ je spoločenská atmosféra tolerantná k antisemitizmu či homofóbii, tak to prirodzene zvyšuje riziko, že sa tieto skupiny stanú terčom útoku,“hovorí psychológ a súdny znalec Anton Heretik starší, ktorý sa špecializuje na skúmanie páchateľov násilných zločinov.

HLAVNÝ NEPRIATEĽ: ŽIDIA

Začnime tým, čo vieme povedať o vrahovi takmer s určitosťou. V jeho verejných prejavoch sa objavovali motívy, ktoré sú v konšpiračných kruhoch dlhodobo známe. V prvom rade je to pocit ohrozenia zo strany nejakej vopred pomenovanej skupiny.

„Túto skupinu potom daný človek obviňuje zo všetkého možného a pripisuje jej takmer všemocné schopnosti,“hovorí Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie SAV, ktorý sa tomuto fenoménu dlhodobo venuje.

Vrah zo Zámockej za svojho nepriateľa a hrozbu označoval primárne Židov. Vo svojom texte o nich písal ako o skupine, ktorá sa väčšinovej spoločnosti snaží škodiť už celé storočia. Sexuálne menšiny nepovažoval za pôvodcu údajného zla, ale za dôsledok židovského sprisahania.

„Židov obviňoval z toho, že pretláčajú takzvanú LGBTI ideológiu, transgenderizmus, ale aj z toho, že organizujú masovú migráciu. Robil ich zodpovednými za údajný úpadok spoločnosti,“hovorí Šrol.

Pre toto všetko vrah Židom odkázal, že musia zomrieť.

„OVLÁDAJÚ RUSKO AJ USA“

Z vrahových prejavov bolo zrejmé aj to, že slovenská dezinformačná scéna ho príliš neinšpirovala. Konzumoval posolstvá od amerických neonacistov, rasistov či od konšpiračného hnutia QAnon. Na jednej fotke napríklad pózoval s gestom „white power“, ktoré odkazuje na nadradenosť bielej rasy.

Slovenská dezinformačná scéna je z veľkej časti proputinská. Popri homofóbii šíri aj kremeľskú propagandu. Vrah zo Zámockej prokremeľské posolstvá nešíril. Naopak, oslavoval napríklad atentát na dcéru ruského nacionalistu Dugina, kritizoval to, ako Putin povoláva proti Ukrajincom moslimov z Čečenska.

Ako sa dá tomu rozumieť? Psychológ Šrol hovorí, že ľudia hlboko ponorení do antisemitských konšpiračných teórií chápu svet tak, že za všetkými svetovými politikmi stoja Židia.

„Židovská nadvláda podľa týchto ľudí čnie nad všetkým, nad Ruskom aj na Amerikou,“hovorí.

Vrah v takzvanom manifeste napríklad písal, že cieľom by malo byť zničenie „sionistickej okupačnej vlády“, ktorú v konšpiračných kruhoch označujú skratkou ZOG. Táto vláda sa údajne delí na západnú a východnú s centrami moci v USA, resp. v Rusku.

„Z jeho dokumentu vyplýva, že Židov považoval za dôležitých hýbateľov aj na Slovensku,“dodáva Šrol.

vensku? Odborníci pripomínajú, že konšpiračné teórie, antisemitizmus či dehumanizácia menšín sa v spoločnostiach objavovali stovky rokov, ich rozšírenie teda nesúvisí s internetom.

„Sociálne siete však ponúkli nový priestor, kde sa môžu ľudia s takýmito postojmi združovať a inšpirovať. Vzájomne sa tu utvrdzujú v presvedčení, že ich postoje sú správne,“vysvetľuje Šrol.

Pre radikálov sú stále dôležitejšie nikým neregulované platformy. Nejde teda priamo o Facebook či Instagram.

Vrah zo Zámockej za svoje vzory označil Brentona Tarranta, ktorý zaútočil na mešity na Novom Zélande, a Johna Earnesta, ktorý útočil na synagógu v USA. Tarrant aj Earnest tiež spísali svoje manifesty, ktoré zverejnili na internetovom fóre 8chan, kde sa zdržuje komunita rasistov a antisemitov. Neregulované fóra ako 4chan, 8chan či Telegram využíval aj slovenský vrah.

„Tieto online komunity, kde sa schádzajú, spájajú a radikalizujú mladí ľudia, majú zásadný vplyv na ochotu prejsť od slov k činom,“dodáva Milo.

Napríklad na Telegrame je zo Slovákov najvplyvnejší recidivista Daniel Bombic, ktorý vystupuje pod prezývkou Danny Kollár. Vo svojich videách hlása rovnaké presvedčenie ako vrah zo Zámockej: tvrdý antisemitizmus a nadradenosť bielej rasy.

Pravidelne vyzýva svoje publikum aj na šikanovanie tých, ktorých označí za nepriateľov.

NENÁVISŤ SA STÁVA NORMOU

A na záver posledná téma: spoločenská atmosféra. Aj tá môže mať významný, hoci ťažko merateľný vplyv.

Nedávne výskumy verejnej mienky ukázali, že zvlášť počas pandémie pribudlo na Slovensku ľudí, ktorí neveria v liberálnu demokraciu a jej mechanizmy.

Jarný prieskum Globsecu ukázal, že zhruba každý druhý Slovák považuje za hrozbu migrantov, západné hodnoty a zdanlivo nepochopiteľne aj liberálnu demokraciu, hoci v nej fakticky žijú. Tieto posolstvá sa do značnej miery prelínajú s tým, čomu veril aj vrah zo Zámockej.

Za hrozbu pre väčšinovú spoločnosť pritom viaceré internetové kanály i niektorí politici vykresľujú práve sexuálne menšiny, ktoré sa hlásia o svoje práva.

„Spoločenská atmosféra nepochybne prispieva k tomu, že spoločnosť prestáva byť citlivá na nenávistné prejavy. To môže v niektorých ľuďoch posilňovať presvedčenie, že je v poriadku na tieto komunity útočiť – či už slovne, alebo aj fyzicky,“hovorí psychologička Čavojová.