Homofóbna fašistická nenávisť v Bratislave strieľala ostrými
Osobnosti vyberajú udalosť, prešľap, podcenený moment, citát a báseň uplynulého týždňa
UDALOSŤ TÝŽDŇA
Pred dvadsiatimi rokmi som išla prvý raz na Dúhový pride a kamarát, o ktorom som vtedy nevedela, že je gay, sa ma pýtal, prečo. Povedala som mu, že kvôli synovi, ktorého práve čakám: čo ak bude patriť k sexuálnej menšine? Nech sa mu na Slovensku dobre žije… Dvojnásobná vražda na Zámockej ulici nás núti zamyslieť sa nad tým, čo sme ako spoločnosť urobili pre ľudí z LGBTI. Od začiatku samostatnej existencie republiky až doteraz je to smutná bilancia:
Takmer vždy sme si zvolili politickú reprezentáciu, ktorá bola proti LGBTI alebo jej potreby v lepšom prípade ignorovala. V júni 2014 parlament odhlasoval zmenu ústavy, ktorá definovala manželstvo ako „jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.“Smer a KDH, časť OĽaNO ústavne zabetónovali skutočnosť, že páry rovnakého pohlavia sa na Slovensku nemôžu sobášiť.
O rok nato časť „politickej elity“podporila Antona Chromíka a jeho „úžasné dobrodružstvo“, ako nazval nepodarené referendum za rodinu. Obsahovalo okrem iného otázku: „Súhlasíte s tým, aby párom rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie detí a ich výchova?“Hoci bolo neplatné, diskusia okolo neho stihla ublížiť mnohým homosexuálnym rodinám, ktoré spolu vychovávajú deti.
V posledných voľbách sa do parlamentu dostali ľudia, ktorí opakovane otvárajú témy proti LGBTI. A to nielen na kandidátke Kotlebových fašistov, ale aj takzvaní konzervatívci z OĽaNO a Sme rodina. Z poslaneckých radov prišli aj také skvosty ako návrh na zákaz dúhových vlajok alebo na obmedzenie údajnej LGBTI propagandy po vzore Orbána. Keď sa nedávno hľadal nový minister školstva, nebola prioritou reforma vzdelávania, ale správna ideológia. A tak máme za ministra Jána Horeckého, ktorého síce nikto nepozná, ale za to vystúpil proti návrhu stratégie ľudských práv vrátane LBGTI.
Na Zámockej nevraždil v stredu len pomätený mladík, svoju vinu nesieme my všetci. Za to, že sme tolerovali výroky kadejakých Kuffovcov na adresu sexuálnych menšín, keď ich Boris Kollár označil za úchylákov a Igor Matovič o nich hovoril ako o teplých. Na Zámockej to mohol byť môj syn. Mohol to byť syn kohokoľvek z nás. Nezabúdajme na to a bráňme ich práva.
UDALOSŤ TÝŽDŇA
Homofóbna fašistická nenávisť na Slovensku doteraz strieľala slovami najmä z klávesníc počítačov na sociálnych sieťach, ale aj z úst vysokých politických činiteľov. Napríklad z Mizíkových, že prezident Kiska vyznamenal Židov. Napríklad z Matovičových, že pre novinárov je nepriateľ, lebo nie je LGBTI orientovaný. Napríklad z Blahových, že prezidentka je americká… Homofóbna fašistická nenávisť v stredu v Bratislave strieľala ostrými a zavraždila dvoch mladých ľudí. Tak čo, dámy a páni z našej dnešnej menšinovej koalície, kedy si najbližšie plánujete zahlasovať s fašistami?
PODCENENÁ UDALOSŤ
Poslanec Valášek sa v parlamente usiluje uhasiť ďalšiu fázu kultúrnej vojny, rozdúchavanú poslankyňou Záborskou, ktorá sa vytrvalo usiluje zákonom obmedzovať a manipulovať nespochybniteľné ľudské práva žien. Bude to znieť drsne, ale poviem to – podľa môjho názoru sa Záborská správa ako Putin: svojvoľne prekračuje hranice slobodných a suverénnych ľudských bytostí, chce okupovať ich územie a snaží sa, aby jej to parlament referendom, pardon, uznesením legalizoval.
PREŠĽAP TÝŽDŇA
Minister financií Matovič sa sťažuje, že poslanci blokujú jeho „pomoc ľuďom“. Nie, neblokujú pomoc, blokujú nezmysly: pamätáme si plošné testovanie, Sputnik pána Kirilla, krúžkovné a ďalšie Igorečkove atómovky. Schváliť Matovičovi prísun jeden a pol miliardy eur do rozpočtu bez toho, aby bolo transparentne určené, kam tie peniaze pôjdu a na čo sa použijú, je presne to isté, ako postaviť pyromana pred cisternu s benzínom a vedieť, že vo vrecku má zápalky. Poviem to aj inak, aktuálnejšie: je to to isté, ako človeku, čo vypil liter borovičky, otvoriť auto a povedať: „Len smelo, kamoš, naštartuj a dupni na plyn!“
CITÁT TÝŽDŇA
„Nového veliteľa Rusov na Ukrajine kolegovia volajú aj generál Armageddon.“
Akoby nestačilo že sa volá Surovikin.
UDALOSŤ TÝŽDŇA
Dvojnásobná vražda na Zámockej ulici. Vrah zabil dvoch gejov. Ešte sa z toho len spamätávame. Myslím na všetkých ľudí, ktorí majú v tejto krajine strach byť sami sebou.
PREŠĽAP TÝŽDŇA
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa stretol s Ivanom Gašparovičom, odfotili sa spolu na Facebook a Žilinka napísal, že išlo o česť, strávili príjemné chvíle a bolo to obohacujúce. Nikto tak neponížil generálnu prokuratúru a právo ako Ivan Gašparovič, keď protiústavne nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokuratúra. Nikto teraz nerobí prokurátorom väčšiu hanbu ako samotný Žilinka.
CITÁT TÝŽDŇA
„Keď sa nedá, tak možno sa ani nemá, a ten čas sa zrejme blíži, keď si to zodpovední budú musieť uvedomiť.” prezidentka Zuzana Čaputová o kríze v parlamente.
UDALOSŤ TÝŽDŇA
Nikto nemohol tušiť, že keď budeme štvať proti novinárom, zavraždia novinára.
Nikto nemohol tušiť, že keď budeme štvať proti gayom, zavraždia gayov.
BÁSEŇ TÝŽDŇA Nádej
Prší. Je noc. Studená a dlhá.
Svitne aj tak. Aj tak bude dúha.