Vrah unikal celú noc. Ľudí z okolia nevarovali
Počas pandémie vláda presadila zákon, vďaka ktorému môže ministerstvo vnútra osloviť operátorov, aby ľudí upozornili na mimoriadnu situáciu aj esemeskami
Streda, 12. októbra. Deväť minút po siedmej vrah zo Zámockej ulice strieľa zbraňou s laserovým zameriavačom na mladých ľudí pred barom Tepláreň. Dvoch zabije, jedna z jeho obetí zostane postrelená.
Polícia po prvý raz o streľbe v centre Bratislavy krátko informuje na Facebooku o 19.48. O hodinu neskôr, v statuse o 20.42, pridáva informáciu o počte obetí aj o tom, že páchateľ je na úteku a policajti po ňom pátrajú.
Pred polnocou médiá píšu o tom, že jednou z verzií je vražda z nenávisti voči LGBTI ľuďom, neskôr prekvalifikovaná na teroristický útok.
Polícii je tento motív zrejmý, keďže v tom čase už poznala totožnosť páchateľa, jeho internetový manifest a vedela aj o tom, že si bol doma vymeniť zbraň a ďalej uniká. V statuse o 23.36 prosí verejnosť o zdržanlivosť pri šírení nepotvrdených informácií o pozadí útoku.
Posledný policajný status pochádza z nasledujúceho štvrtkového rána. O 7.57 polícia informuje, že vraha našla mŕtveho.
Obyvateľom centra Bratislavy, ktorí počas noci nesledovali sociálne či klasické médiá, mohlo celé dianie ujsť. Mohla ich polícia o streľbe a o páchateľovi informovať aj inak – napríklad cez správu, ktorú by dostali priamo do mobilu?
AKO VAROVAŤ PRED STRELCOM
Na úvod treba povedať, že ani v stanoviskách na Facebooku počas noci polícia jednoznačne nežiadala ľudí v bratislavskom Starom Meste a okolí, aby pre hrozbu ďalšieho útoku nevychádzali z domovov.
V prvých hodinách bol tento postoj pochopiteľný, keďže motív vraždy nebol vyjasnený, navyše s teroristickými útokmi veľa skúseností nemáme. Bolo pomerne prirodzené krátko po streľbe predpokladať, že išlo o vraždu vykonanú z motívov, ktoré sú u nás bežnejšie.
No pred polnocou mali policajti čoraz jasnejšie podozrenie, že išlo o nenávistný či teroristický útok. Zistenie, že útočník prišiel do bytu svojich rodičov a znovu odišiel s inou zbraňou, navyše mohlo vzbudiť podozrenie, že môže zaútočiť znovu. Vo svojom manifeste napísal, že má pripravené ďalšie ciele, ak by prežil prvý deň.
Na mieste je teda otázka, či mohla polícia SMS správou varovať obyvateľov mesta, ktorí nasledujúce ráno išli do práce či viedli deti do školy, že sa ozbrojený páchateľ pohybuje v centre Bratislavy.
Technicky by to išlo, no má to niekoľko problematických bodov. Zákon o civilnej ochrane hovorí, že štát by mal varovať obyvateľov a samosprávy pri hrozbe alebo vzniku mimoriadnej udalosti. Tou sa myslí najmä živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia, hromadný prílev cudzincov, ale aj teroristický útok.
Takéto varovanie sa najčastejšie zabezpečuje sieťou sirén, prostredníctvom rozhlasového vysielania a televízneho vysielania či napríklad obecných rozhlasov. Dnes vieme, že útok na Zámockej pod zákonnú definíciu mimoriadnej udalosti spadá, lebo išlo o teroristický čin.
No krátko po streľbe to tak nebolo. „Po udalosti na Zámockej ulici v Bratislave nebolo bezprostredne po útoku stanovené, že ide o teroristický útok, čin bol prekvalifikovaný o niekoľko dní neskôr,“upozorňuje hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
O 5.15 ráno sme obdržali informáciu od operátora, ktorú potrebujeme na to, aby sme mohli nasadiť zariadenia, prostredníctvom ktorých dokážeme zhruba lokalizovať pohyb mobilného zariadenia.
Štefan Hamran
policajný prezident
Zároveň treba povedať, že podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana vedeli policajti útočníka presnejšie lokalizovať až nadránom.
„O 5.15 ráno sme obdržali informáciu od operátora, ktorú potrebujeme na to, aby sme mohli nasadiť zariadenia, prostredníctvom ktorých dokážeme zhruba lokalizovať pohyb mobilného zariadenia,“povedal v relácii Analýzy Na hrane televízie JOJ.
„Nie s každým operátorom sa nám funguje rovnako. Majú iné systémy, niekde to funguje na počkanie, niekde musí ubehnúť určitý časový úsek, kým sa dopátrame k informáciám, ktoré sú pre nás relevantné. Tam sa časové okno, po ktorom môžeme stopovať danú osobu v teréne, natiahne.“
ESEMESKA DO NIEKOĽKÝCH HODÍN
Odborník na extrémizmus a riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám Daniel Milo vraví, že by stálo za úvahu pre podobné prípady vybudovať efektívny systém informovania obyvateľstva v krízovej lokalite, ktorý by bol postavený na push notifikáciách alebo SMS správach.
„Na druhej strane by takýto systém vyžadoval masové sledovanie pohybu mobilných prístrojov v danej lokalite a mohol by preto predstavovať zásah do práva na ochranu súkromia,“upozorňuje aj na možné riziká.
Štát si isté možnosti na takéto varovanie vytvoril počas pandémie covidu. Do zákona o elektronických komunikáciách sa v roku 2021 dostala povinnosť pre telekomunikačných operátorov, aby na základe písomnej odôvodnenej žiadosti ministerstva vnútra poskytovali informácie vo verejnom záujme svojim zákazníkom. Aj také, ktoré sa týkajú „varovania obyvateľstva pri ohrození života, zdravia alebo majetku“.
Operátori hovoria, že ak by prišla takáto požiadavka od rezortu vnútra, sú na ňu pripravení. Do istej miery dokážu pomerne rýchlo vyčleniť aj konkrétnu lokalitu, ktorej by sa varovné správy mali týkať.
„SMS správy môžu operátori odoslať na základe požiadavky štátu napríklad takým zákazníkom, ktorí majú v danej oblasti – napríklad v obci, meste, mestskej časti alebo samosprávnom kraji – trvalé bydlisko. Takéto správy vedia operátori odoslať obyvateľom do 180 minút od doručenia žiadosti,“povedala hovorkyňa O2 Martina Vráblik Solčányiová.
Jej slová potvrdzuje hovorca Telekomu Michal Korec. „Súčasné možnosti umožňujú postupovať buď podľa adresy zákazníka, alebo manuálne podľa určitého územia, kde sa zákazníci nachádzajú. Avšak systém nie je automatizovaný, takže každú požiadavku treba riešiť samostatne, takže to trvá niekoľko hodín,“vysvetlil.
Štát ľuďom vlani posielal takéto správy, no týkali sa pandémie. Upozorňovali na sprísnenie protipandemických opatrení či zavedenie lockdownu od 25. novembra minulého roka.
Keďže vtedy esemesky odchádzali na celú populáciu, operátori museli myslieť na kapacity siete. „Preto operátori zvyčajne odosielajú SMS správy vo vlnách s časovým posunom tak, aby bola zachovaná plynulá prevádzka siete,“povedala hovorkyňa O2 Solčányiová.
No ako dodáva Michal Korec z Telekomu, pri lokálnom varovaní tento problém odpadá. „Pri celoplošnom posielaní správ existujú limity, napríklad na posielanie celej bázy počas pandémie sme potrebovali približne dva dni. Pri lokálnej požiadavke na úrovni tisícov či desaťtisícov používateľov sa dajú poslať správy zhruba do hodiny.“
AMERIČANIA MAJÚ NOVÝ ZÁKON
Vzhľadom na technické obmedzenia a potrebu, aby ministerstvo vnútra poslalo operátorom písomnú a odôvodnenú žiadosť, môžu byť esemesky pri varovaní pred unikajúcim aktívnym strelcom riešením len v niektorých prípadoch.
Väčšinou totiž takéto útoky trvajú len niekoľko minút. Keď v novembri 2020 v susednej Viedni zaútočil terorista Fejzulai Kujtim na ľudí v okolí hlavnej viedenskej synagógy, polícia ho zneškodnila v priebehu deviatich minút. I tak si útok vyžiadal štyroch mŕtvych.
Rakúske bezpečnostné zložky si však ani po zastrelení Kujtima neboli isté, či je jediným útočníkom. Vtedajší minister vnútra Karl Nehammer preto vyzýval Viedenčanov, aby pre istotu zostali doma. No nie cez mobilné správy, ale cez médiá a televíziu.
Lokalizované varovanie má význam aj v prípade, že je útočník na úteku. Americký kongres v lete tohto roka prijal zákon s názvom Active Shooter Alert Act, ktorý úradom stanovuje povinnosť vytvoriť bezpečnostné protokoly, ako koordinovať reakciu štátnych a federálnych zložiek na masovú streľbu vrátane systému varovania pre obyvateľov.
Kongresmani, ktorí zákon predložili, argumentovali príkladmi strelcov, ktorí pred políciou unikali niekoľko hodín. Napríklad útočník z mestečka Highland Park na predmestí Chicaga v štáte Illinois, ktorý 4. júla tohto roka na oslavách amerického dňa nezávislosti zabil sedem ľudí, bol dolapený až po ôsmich hodinách, počas ktorých sa mu podarilo dostať sa do susedného štátu Wisconsin.
Nórsky expert na terorizmus Bjørn Ihler Denníku N povedal, že podľa jeho vedomostí neexistuje systém varovania pred streľbou prostredníctvom mobilných telefónov ani v Nórsku.
V tejto krajine došlo v posledných rokoch k viacerým masovým streľbám. Najznámejším je teroristický útok Andersa Breivika z roku 2011, no v júni tohto roka zaútočil muž so zbraňou aj na najznámejší LGBTI bar v Osle, London Pub.
Ihler vraví, že by takýto systém varovania pomohol napríklad pri vlaňajšom útoku v meste Kongsberg, ktorý si vyžiadal päť obetí. Páchateľovi, 37-ročnému Dánovi, sa vtedy podarilo polícii pri prvej konfrontácii utiecť. No nakoniec unikal len krátko, asi 35 minút po útoku ho zatkli.
SMS správy môžu operátori odoslať na základe požiadavky štátu napríklad takým zákazníkom, ktorí majú v danej oblasti trvalé bydlisko. Takéto správy vedia operátori odoslať obyvateľom do 180 minút od doručenia žiadosti.
Martina Vráblik Solčányiová
hovorkyňa O2