Ako jediný skúma plazy a obojživelníky Afganistanu

Daniel Jablonski priletel do Kábulu deň po zabití šéfa al-Káidy a krajinu opustil v deň, keď uplynul rok od jej ovládnutia Talibanom

Prečo predbiehate vážených mudžahídov?“oboril sa ochrankár na zoológa Daniela Jablonského, keď si v miestnej predajni v Kábule kupoval SIM kartu.

V obchode sa tiesnilo veľa ľudí a Jablonski len reagoval na výzvu zamestnanca, aby prišiel k okienku. „Talibanci boli pred nami, ale povedali, že počkajú, lebo som hosť, a preto mám prednosť.“

Jablonski sa podpísal odtlačkom prsta, a keď si SIM kartu vložil do mobilu, zapol si Denník N.

Tak zistil, že americké tajné služby zabili v Kábule Ajmana Zawahrího, vodcu teroristickej siete al-Káida. Správa sa začala šíriť 1. augusta 2022, keď Jablonski priletel do hlavného mesta Afganistanu.

K operácii došlo deň predtým. „Celý Kábul bol potom na nohách,“vraví Jablonski. „Všade boli zbrane, panovala nervozita a pribudli kontroly.“Zoológ dodal, že situácia v krajine ovplyvnila „celú moju cestu“.

Vedec, ktorý pôsobí na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, pricestoval toto leto do Afganistanu, aby v krajine skúmal miestne plazy a obojživelníky.

V súčasnosti je jediným zoológom, ktorý sa aktívne zaujíma o túto tému. „Robiť takýto výskum Afganistanu zo Slovenska je limitujúce. Krajinu musíte vidieť, zažiť, ochutnať a dať si súvislosti dohromady,“vysvetlil Jablonski, prečo sa do Afganistanu vydal. „Keď ste na mieste, o miestnych druhoch a ich prirodzenom prostredí začnete rozmýšľať úplne inak, ako keď len vidíte fotografie alebo čítate staré publikácie.“

V ÚDOLÍ RIEKY PAGHMAN

Vedec navštívil štyri afganské provincie v okolí Kábulu, aby pátral po užovkovitých hadoch v ich prirodzenom prostredí. V niektorých prípadoch žijú vo vysokých nadmorských výškach. „Len samotný Kábul leží vo výške 1800 metrov nad morom.“

Jablonski pátral aj po mlokovi s latinským názvom Paradactylodon (Afghanodon) mustersi. Tento rok o ňom s kolegami vydal štúdiu, no živočícha predtým nikdy nevidel. „V múzeách je uložených približne 200 jedincov, väčšina v Nemecku a USA.“

Počas pobytu v Afganistane Jablonski potvrdil, že mlok nežije iba v dosiaľ známych lokalitách v pohorí Hindukúš na východe krajiny, ako sa predpokladalo.

Prvú štúdiu o ňom napísala študentka z Kábulu v roku 1965. Štúdia vyšla v daríjčine v lokálnom odbornom časopise s názvom Science (Kabul).

Pre zložitú politickú situáciu sa živočích 40 rokov neskúmal a jeho súčasné rozšírenie nie je známe. „Skoro nič sa o ňom nevie, keďže sa vyskytuje v oblasti, ktorá je málo prebádaná a ťažko dostupná.“

Jablonski objavil tieto mloky vo viacerých lokalitách vrátane okolia rieky Paghman kúsok od Kábulu. Išlo o typovú lokalitu, kde druh v roku 1940 opísali po prvý raz.

Rieka sa kľukatí niekoľkokilometrovým údolím, ktoré formovali ľadovce. Počet miestnych mlokov nie je známy, no je predpoklad, že populácia môže klesať, keďže v Paghmane sa ocitli pod silným tlakom ľudí.

„Dochádza k ničeniu ich prostredia – v okolí potoka sú reštaurácie a na toku si ľudia vybudovali kamenné bazény, kde sa kúpu počas horúcich dní.“V potoku si Afganci umývajú aj autá, dodal Jablonski.

STAROBYLÁ LÍNIA

Afganské mloky rodu Paradactylodon merajú asi 20 centimetrov. Majú pretiahnutý a masívny chvost, ktorý je vzadu sploštený. „To naznačuje, že vedú výrazný vodný spôsob života.“

Na druhej strane ich nohy naznačujú, že žijú aj na zemi. „Do vody sa vracajú hlavne za rozmnožovaním, ale potravu si pravdepodobne dokážu nájsť na súši.“

Ako jedny z mála obojživelníkov dokážu byť aktívne aj v zime. Tieto mloky tvoria evolučnú líniu starú milióny rokov. Žijú v náročnom prostredí, ktoré obojživelníkom príliš nevyhovuje – aj preto je fauna Strednej Ázie na tieto stavovce chudob

zoológ

hudby alebo tancuje, dostáva sa do pocitov eufórie a radosti, takže zabúda na smrteľnosť a Boha. To veriacich odvádza od Alahovej cesty a jeho uctievania,“vysvetlil jeden z výkladov opatrenia Jablonski.

Spev pripomínajú anašídy, čiže spôsob recitovania veršov Koránu.

„Tadžici a Uzbeci však hudbu milujú,“vraví Jablonski. V praxi to vyzerá tak, že v aute sa hudba bežne počúva, a keď sa pasažieri priblížia k stanovišťu členov Talibanu, vypnú ju.

„V Afganistane fandili srílanskému kriketovému tímu, a keď vyhral zápas nad Pakistanom, ľudia v Kábule oslavovali a tancovali na uliciach napriek zákazom,“hovorí Jablonski a dodáva: „Ľudia si žijú svoje životy napriek oficiálnym doktrínam.“

TAJNÝ KNIŽNÝ KLUB

Taliban uprednostňuje verejný život rozdelený podľa pohlavia, v ktorom majú hlavné slovo muži.

Ženy by sa mali zahaľovať a dievčatám sa zakázalo už stredoškolské vzdelanie. „Keď žena dosiahne pohlavnú dospelosť, ideálne by sa mala vydať, mala by byť doma, starať sa o rodinu a nevychádzať von bez sprievodu muža,“vraví Jablonski.

No prax je často iná a v ostatných 20 rokoch došlo v mestách k zmenám. „V Kábule aj iných mestách možno ženy vidieť na ulici bez sprievodu alebo v ženských skupinkách,“vraví Jablonski.

Oddelenie pohlaví je dnes typické pre tradičnú paštúnsku spoločnosť a nazýva sa purda. V Afganistane však žijú aj Hazari, Uzbeci, Tadžici, Turkméni, Aimakovia, Kirgizi a ďalšie etniká, ktorým tieto – a ďalšie zvyky – nie sú dnes vlastné. To vytvára v krajine pnutia. Napätie vytvárajú aj spory medzi šiitmi a sunnitmi.

Lekárka Roshana Wardaková, ktorá privítala nástup Talibanu, lebo v krajine sa skončili masívne boje, dúfa, že „Taliban zmení názor na úlohu dievčat, lebo bez aktivít dievčat a žien nemožno napredovať“.

Podobne vidí rolu žien aj Jablonski. „S poľskou novinárkou, ktorá pôsobí v Afganistane, sme sa zhodli, že ženy sú budúcnosťou krajiny. Robia ohromné množstvo práce, ktorú často nevidno. Starajú sa o mužov a celú domácnosť,“povedal zoológ a dodal: „Žiadna moderná spoločnosť, ktorá vylúči ženy z verejného života, nemôže dobre fungovať.“Vedec povedal, že ženy videl pracovať v ubytovacích zariadeniach alebo na letisku.

Tucet dievčat, ktoré sa nechcú zmieriť s tým, že ich Taliban pripravil o vzdelanie, sa stretáva v suteréne budovy na predmestí Kábulu. Tam si vytvorili tajný knižný klub, kde čítajú aj knihu Denník Anny Frankovej. „Mala nádej. Bojovala. Študovala. Vzdorovala osudu,“povedala pre portál NPR Zahra, prečo sa s ostatnými členkami klubu zhliadli v Anne.

Arzou, ďalšia členka klubu, povedala, že s Annou Frankovou ju spája mnoho vecí. „Obe sme obeťami vojny. Anna trpela pre vojnu a aj ja trpím. Anna Franková nemohla chodiť do školy a nemohla sa slobodne pohybovať. Som v rovnakej situácii.“

„Teraz je Taliban pri moci,“povedala Zahra a pre NPR dodala: „Jedného dňa budú preč. Ľudia možno zabudnú, čo spravili dievčatám, ako som ja.“

OCHRANA PRÍRODY A BIODIVERZITA

Pre nedostatok zdrojov, aktuálne politické problémy a chýbajúce vzdelanie nie je ochrana prírody v Afganistane prioritou.

V krajine síce existuje vládna agentúra National Environmental Protection Agency na ochranu prírody, ale jej aktivity sú limitované. „Napríklad o mojom publikovanom výskume k biodiverzite Afganistanu vôbec nevedeli a boli prekvapení, že sa o to niekto zaujíma.“

Jablonski je prvým vedcom, ktorý od organizácie dostal povolenie na výskum v Afganistane. V každej provincii mu pridelili zamestnanca, aby ho sprevádzal. „Na lokálnej úrovni je to absolútne nevyhnutné – pre kontakt s miestnymi, pretože tu fungujú osobné kontakty viac ako kdekoľvek inde, a aj preto, aby videli, či naozaj robím to, čo hovorím.“

„Kým sa nepresvedčili, neverili, že som výskumník. No boli zvedaví a vždy sa snažili pomôcť.“

Jablonski si zaspomínal na príhodu, ako mu v jednom horskom priesmyku miestni povedali, že zabili hada. „Zamestnanec organizácie im povedal, že to nesmú, lebo je chránený,“povedal Jablonski, no dodal, že ochranár to hovoril žartovne, lebo vedel, že jeho slová veľa nezmôžu. „Povedal mi, že zabíjanie hadov je v Afganistane športom. Ľudia si myslia, že všetky sú jedovaté. Oficiálne sa niektoré druhy hadov chránia, ale realita je, že sa zabíjajú.“

Na druhej strane v krajine došlo v ostatnom období k istému posunu. Pred 13 rokmi vznikol v Afganistane prvý národný park, neskôr ďalšie.

Jablonski vraví, že ho zaujíma biodiverzita Afganistanu, ktorá je zatiaľ nepoznaná najmä pre zložitú politickú situáciu. Tá dlhodobo vylučuje systematický vedecký výskum.

Zoológovi a jeho tímu vyšla nedávno štúdia z pakistansko-afganského pohraničia, v ktorej opísali dva nové druhy jašterov. „Jeden z nich sa vyskytuje v Afganistane a predpokladám, že tam bude aj ten druhý.“

Podľa Jablonského je miestna biodiverzita podhodnotená a je možné, že „medzi niektorými skupinami, napríklad plazmi, bude obrovská“.

Už tento rok sa chcel zoológ pozrieť do púšte v okolí Kandaháru v južnej časti Afganistanu, no plány musel zmeniť a presunúť ich do budúcna. „Je tam asi najväčšia diverzita plazov v Afganistane,“hovorí.

V krajine by rád rozbehol systematický výskum. „Som presvedčený, že v mnohých provinciách nás čakajú vzrušujúce objavy.“

Je zoológ. Pôsobí na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa evolúciou, taxonómiou, rozšírením, genetickou diverzitou a ochranou obojživelníkov a plazov. Za týmito živočíchmi cestuje po celom svete, najmä na Balkánsky polostrov, Blízky východ a do Strednej Ázie. Má osobnú stránku www. danieljablonski.com.