Prečo Ukrajina odmieta svojich prirodzených spojencov?
Dnes sa treba pýtať, prečo Zelenského tím nepozval skutočnú víťazku bieloruských volieb v roku 2020 Sviatlanu Cichanovskú, aby v Kyjive prejavovala solidaritu s Ukrajincami
Hneď po druhej svetovej vojne poľský intelektuál ligovského pôvodu narodený v Minsku Jerzy Giedroyc v Paríži vymyslel frázu, ktorá definovala zahraničnú politiku Poľska voči svojim východným susedom: „Bez nezávislého Bieloruska, Litvy a Ukrajiny nebude nezávislé Poľsko.“
Od pádu komunizmu je táto veta Varšave článkom diplomatickej viery. Podobne zmýšľali aj ukrajinskí vlastenci, ktorí inšpirovali súčasnú ukrajinskú politiku. Aj keď Ukrajina úplne oslobodí svoje územia okupované Ruskom, Poliaci a Ukrajinci sa nebudú cítiť skutočne bezpečne, pokiaľ bude vo svojej zlej vláde pokračovať dlhotrvajúci bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko. Preto sa spojenectvo medzi administratívou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a bieloruskou opozíciou zdá prirodzené. Žiaľ, nič také sa nestalo.
LEN ICH TO POŠKODÍ
Namiesto toho niektorí ukrajinskí lídri potenciálnych partnerov odmietli. Vezmite si napríklad reakciu Mychajla Podoľaka, dôležitého poradcu prezidenta Zelenského, na správu, že tohtoročnú Nobelovu cenu za mier si rozdelia bieloruský obhajca ľudských práv Ales Biaľacki, ruská mimovládna organizácia Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody. Na Twitteri napísal: „Nobelov výbor má zaujímavé chápanie slova ,mier‘, keď zástupcovia dvoch krajín, ktoré zaútočili na tretiu, dostanú spoločne @NobelPrize. Ani ruské, ani bieloruské organizácie neboli schopné zorganizovať odpor proti vojne.“
Takéto nezmysly môžu ukrajinskú vec len poškodiť. Memorial, ktorý bol založený s cieľom odhaľovať zločiny komunistickej éry, nie je ani zďaleka „zástupcom“Putinovho Ruska, Kremeľ ho minulý rok zatvoril. A Biaľackého organizácia Viasna už viac ako dve desaťročia bojuje proti porušovaniu ľudských práv Lukašenkovou diktatúrou. Samotný Biaľacki sedí už viac ako rok v bieloruskom väzení. To mal zorganizovať svoj väzenský blok, aby sa postavil proti ruskej invázii? Podoľakovo rozdeľujúce vyhlásenie ilustruje širší fenomén, ktorý by mohol mať ďalekosiahle dôsledky, a to rastúce napätie medzi Ukrajincami a Bielorusmi, dvoma národmi, ktoré sú už dlho vystavené ruskému útlaku. Problémom je rastúci pocit nadradenosti Ukrajincov. Zatiaľ čo Ukrajinci v roku 2014 zosadili prezidenta napojeného na Rusko, Bielorusom sa po podvodných voľbách v roku 2020 Lukašenka nepodarilo zosadiť a ich protesty na začiatku vojny bezpečnostné sily rýchlo zastavili.
NEMORÁLNE I HLÚPE
Ale táto kritika je nespravodlivá. Na rozdiel od Ukrajiny bieloruská opozícia nikdy nemala v rukách polovicu krajiny ani nekontrolovala nejaký región či nebodaj parlament. Bieloruská demokracia bola viac ako štvrťstoročie len pretvárkou. Lukašenko namiesto nej vybudoval totalitný štát. Bol zázrak, že sa Bielorusom v roku 2020 podarilo usporiadať masové protesty.
Namiesto toho, aby uznali tento odvážny moment a motivovali Bielorusov, aby prežili a neskôr, keď budú priaznivejšie okolnosti, znovu povstali, ich niektorí Ukrajinci ako Podoľak obviňujú, že sú slabosi alebo konformisti. V zahraničí sa s utečencami z Bieloruska zaobchádza ako s Rusmi, čo predstavuje represiu voči utláčaným.
Takéto pohŕdanie Bielorusmi nie je len nemorálne; je to aj politická hlúposť. Ukrajinci, Poliaci a ďalšie národy z tohto regiónu by mali stáť pri bieloruskej opozícii a obhajovať oslobodenie krajiny.
Ako zdôrazňuje bieloruský opozičný politik Pavel Latuška, tri pluky bieloruských dobrovoľníkov bojovali na Ukrajine proti Rusom a niektorí tam aj zomreli. Niektorí Bielorusi zároveň sabotujú železničné trate na svojom území, aby prerušili dodávky zásob pre ruskú armádu, i keď im po zadržaní hrozí trest odňatia slobody až na 16 rokov. Prečo si odcudzovať týchto spojencov?
SÚ AJ INÉ HLASY
Pred ruskou inváziou ukrajinská vláda nechcela dráždiť Lukašenka, pretože Bielorusko ešte neuznalo Kremľom podporované separatistické „ľudové republiky“Doneck a Luhansk. Preto sa Ukrajina nepripojila k sankciám uvaleným na Lukašenkov režim po tom, čo uniesol osobné lietadlo, aby zatkol novinára Romana Protaševiča. Ani jedna krajina nechcela otvorené nepriateľstvo.
Lenže tie časy sú už dávno preč a dnes sa treba pýtať, prečo Zelenského tím nepozval skutočnú víťazku bieloruských volieb v roku 2020 Sviatlanu Cichanovskú, aby v Kyjive prejavovala solidaritu s Ukrajincami.
Teraz, keď Lukašenko pripravuje skrytú mobilizáciu a umožňuje Rusku používať svoje vojenské základne a letiská na útoky proti Ukrajine, by Zelenského vláda mala zvážiť ukončenie diplomatických vzťahov s ním a uznanie nedávno vytvorenej Cichanovskej exilovej vlády. To by bolo príkladom pre ostatné vlády a zasadilo by to veľkú ranu Lukašenkovi, ktorý v skutočnosti začína svoju vlastnú plnoformátovú vojnu s Ukrajinou. Zelenskyj chce, aby zvyšok sveta vyhlásil Rusko za teroristický štát; no mal by požadovať to isté pre Lukašenkovu diktatúru. Ak Lukašenko pošle vojakov na Ukrajinu, žiadosti bieloruskej opozície, aby sa vzdali, budú veľmi dôležité.
Našťastie, viaceré hlasy v ukrajinskej tlači tlačia na to, aby tamojšia vláda zmenila svoj nepochopiteľný postoj. „Začne Kyjiv aspoň niekedy komunikovať so Sviatlanou Cichanovskou?“pýta sa úvodník Európskej Pravdy. „Stala sa symbolom bieloruskej opozície voči celému svetu a Kyjiv ju nápadne ignoruje.“Podobne píše poslanec Bohdan Jaremenko: „Pred nami je okno príležitostí chrániť sa a pomôcť obnoviť slobodu nášho bratského ľudu, ktorého predstavitelia podporujú ukrajinský boj tak ako Ukrajinci.“
Možno Podoľakove neférové slová šokovali niekoho v Zelenského vláde natoľko, aby uznal škodu spôsobenú samotnej Ukrajine tým, že pohŕdala bieloruskou opozíciou. Pokiaľ bude Bielorusko podriadené Rusku, Ukrajina bude ohrozená, aj keď sa jej podarí vyhnať Rusov zo svojho územia. Zavrhnutím Cichanovskej Zelenského vláda riskuje poškodenie vzťahov Ukrajiny s budúcim slobodným Bieloruskom. Okrem Kremľa nepotrebuje takéto rozdelenie medzi prirodzenými spojencami nikto.
Na rozdiel od Ukrajiny bieloruská opozícia nikdy nemala v rukách polovicu krajiny ani nekontrolovala nejaký región či nebodaj parlament.