Premiérový potlesk vystriedala minúta ticha
Večer bratislavského divadla Nomantinels, ktorý otvoril festival Drama Queer, mal smutnú atmosféru
Je krátko pred siedmou večer, prichádzame k hotelu Zvárač v Bratislave. Zrazu sa z tmy od neďalekých koľajníc ozve silný praskavý zvuk. Strhneme sa a chvíľku pozeráme tým smerom.
Nedá sa vytesniť, čo sa stalo pred necelým týždňom. Po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha sa mnohí ľudia v meste vo večerných hodinách pohybujú opatrnejšie, ale život musí pokračovať ďalej.
Cez recepciu hotela prejdeme do areálu budovy na dvorček, kde už postáva niekoľko skupiniek ľudí. Čakáme spolu s nimi pred vchodom do kultúrneho centra Pakt, kde sa o chvíľu začína otvárací večer medzinárodného festivalu Drama Queer.
ŠTYRI PRÍBEHY
„Posledné dni boli pre nás ťažké a uvažovali sme, či máme dosť síl pre vás prvý raz odohrať Pandémiu+. Uzavreli sme aj po rozhovoroch s našimi kamarátmi a kamarátkami, že je dôležité pokračovať, nezľaknúť sa a byť spolu – hoci aj v divadle,“napísalo začiatkom týždňa pred uvedením predstavenia bratislavské divadlo Nomantinels.
Preto sa tento nezávislý súbor, ktorý je jediným LGBTI+ divadlom na Slovensku, nakoniec rozhodol premiéru odohrať a venovať ju Jurajovi Vankuličovi a Matúšovi Horváthovi.
Na úvod festivalov obvykle organizátori zvyknú privítať návštevníkov nejakým krátkym príhovorom. Tentoraz nebolo treba. Keď vchádzame do malej sály, na pódiu už stoja herci v kostýmoch z prvej scény v nočnom bare. Začne hrať hudba a oni tancujú.
Scéna je minimalistická, hlavná rekvizita je konštrukcia z tyčí, ktorá sa postupne mení z cvičebného nástroja na projekčné plátno a rôzne miestnosti. Traja herci a jedna herečka rozohrajú štyri samostatné príbehy predstavenie Pandémia+.
Skloňujú sa slová vírus, vírusová nálož a pozitívny test, hlavnou témou však nie je koronavírus, ale HIV. Ten vírus, čo je spojený s ochorením AIDS, na ktoré už mnohí zabudli a iným vôbec nič nehovorí. Pred tromi-štyrmi dekádami to bola obávaná smrteľná choroba, dnes s ňou pacienti pomocou špeciálnej liečby môžu prežiť plnohodnotný život.
Štyri divadelné príbehy sú štyrmi variáciami rôznych osudov nakazených HIV vírusom počas pandémie. Sledujeme spracúvanie tajomstva aj strachu, klasický korona fenomén v podobe online videohovorov, ľúbostné aj žiarlivostné scény, snaha o úprimnosť aj zúfalé výčitky a domáce monológy samého so sebou. Všetko je veľmi otvorené a autentické.
„Niektorí sú pozitívni a taja to, chcú si nájsť prácu. To ja nechcem… Si odpad spoločnosti… Aké je to byť pozitívnym? Tak nie je to rakovina, dá sa to prežiť,“hovoria postavy v predstavení, ktoré neukazuje len svet menšiny, ale napríklad aj to, že túto chorobu nemusia dostať len LGBTI+ ľudia.
DÚHOVÝ ROK NIKDY NEKONČÍ
Kto čítal rozhovory s českým právnikom Petrom Kallom, ktorý verejne oznámil, že sa nakazil vírusom HIV, spozná v divadle jeho príbeh. Pandémia+ totiž vychádza presne z takýchto reálnych udalostí, z rozhovorov s konkrétnymi ľuďmi nakazenými chorobou. V tomto zmysle je to dokumentárne divadlo.
Že sme v Bratislave, iba pár dní po vražde dvoch nevinných mladých ľudí, pripomenie koniec divadelného predstavenia. Po potlesku vyjde na scénu Marek Hudec, ktorý je spolu s Andrejom Kurucom spoluautorom predstavenia. Zopakuje, že teraz je dôležité ešte viac sa stretávať a nebáť sa. Publikum poprosí o minútu ticha pre Juraja Vankulčiaka a Matúša Horvátha.
Všetci sa automaticky postavíme. Toto ticho je ešte osobnejšie, pretože sú tu aj tí, ktorí zavraždených poznali. Emocionálne ťažké pre nich museli byť aj scény, v ktorých boli spolu na javisku iba dvaja herci.
V rozsvietenej sále je vedľa pódia pripravené klasické premiérové občerstvenie, ale mnohí diváci sa najskôr potrebujú porozprávať o predstavení alebo len tak medzi sebou. Otvorenie jubilejného 10. ročníka festivalu Drama Queer si každý predstavoval v inej atmosfére.
Večer sa premiérou nekončí. Po krátkej prestávke nasleduje diskusia o víruse HIV. Autorské divadelné predstavenia sú totiž len jednou z aktivít ľudí zoskupených okolo nezávislého a jediného LGBTI+ divadla na Slovensku Nomantinels, ktoré funguje už vyše desať rokov.
Vydávajú časopis, organizujú festivaly a debaty. Ide im o ochranu ľudských práv, odstraňovanie prejavov diskriminácie v spoločnosti, podporu rodovej rovnosti a o rozvoj spoločnosti.
Je smutné, že muselo dôjsť k dvojnásobnej vražde, aby sa o týchto témach verejne a otvorene hovorilo. Času učiť sa im rozumieť a diskutovať bolo dosť, už treba konečne začať. Napríklad aj návštevou niektorého z ďalších divadelných predstavení, ktoré do 28. októbra ponúka Drama Queer festival. Hrať sa bude v Pakte aj v A4-ke.
Festival je zároveň súčasťou platformy Dúhový rok, ktorá „zviditeľňuje queer ľudí v spoločnosti a zlepšuje ich postavenie medzi bežnými ľuďmi. Dúhový rok nikdy nekončí!“.
Teraz je dôležité, aby sme sa ešte viac stretávali a aby sme sa nebáli. Marek Hudec spoluautor predstavenia Pandémia+