Očakávania od premiéra
Keď Eduard Heger po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha povedal, že by sa nikto nemal báť o život len pre „spôsob svojho života“, mnohí ostali z týchto slov rozčarovaní. Vzápätí sa za svoje vyjadrenie ospravedlnil. „Chcel som LGBTI komunite vyjadriť moju podporu, teraz vidím, že to nebol správny výber slov, a svoju chybu priznávam,“napísal na sociálnej sieti.
Keď som si ospravedlnenie predsedu vlády prečítal, v komentári pod jeho statusom som mu za tieto slová poďakoval. V slovenskej politike nebýva častým zvykom, aby si vrcholový politik verejne priznal chybu a vyjadril ľútosť nad svojím konaním. Pri Eduardovi Hegerovi dokonca aj verím, že to bolo myslené úprimne a jeho ľútosť autentická.
Niektorí mi vzápätí napísali, že Heger si za toto gesto ocenenie nezaslúži. Majú sčasti pravdu. Uvedomil som si, ako málo očakávame od slovenských politikov. Ospravedlnenie sa považuje za takmer hrdinský čin. A to je skutočne chyba.
V pedagogike je známy výskum Roberta Rosenthala, ktorý uskutočnil niekoľko psychologických experimentov so žiakmi. Preukázal, že to, aké očakávania má učiteľ alebo učiteľka od detí, má výrazný vplyv na ich vzdelávacie výsledky. Tento efekt je dnes známy ako Pygmalionov efekt. Horšou správou je, že funguje aj opačne. Ak mali učiteľky a učitelia nízke očakávania, tak to negatívne ovplyvňovalo výsledky žiakov v škole.
Aj sám na sebe pozorujem, ako málo mi stačí, aby som ocenil konanie politika alebo političky. Po rokoch mečiarizmu, vládnutia Smeru, „našich“aj „obyčajných“ľudí má človek nastavené očakávania pekelne nízko. Slušný človek veľa nečaká od bývalého veksláka, plagiátorov, kamarátov mafiánov a hajzlov, ktorí sa v mene záchrany seba samých neštítia ničoho.
V takomto prostredí aj verejné ospravedlnenie a uznanie chyby vyznieva ako štátnický čin. Nie je sa čo diviť. Hegerov stranícky šéf sa pár dní po vražde vyjadruje spôsobom, za ktorý sa každý príčetný človek musí hanbiť. Mnohí sa ani po vražde nedokázali zastať LGBTI+ ľudí a nanajvýš povedia neurčité slová o odsúdení násilia. Tým považujú vec za vybavenú. Zvykli si, že očakávania sú nízke.
Som rád, že som ocenil Hegerovo ospravedlnenie za chybu. Ale nechcem žiť v krajine, kde bude takýto čin považovaný za niečo mimoriadne. Naučili sme sa neočakávať od politikov veľa. Považujeme za niečo výnimočné, ak vo svojej funkcii nekradnú, majú čestne získaný titul alebo sa ospravedlnia. S takýmto niečím by sme sa však nemali uspokojiť. Nemôže nám stačiť, ak nás nezastupujú tí najväčší chrapúni, fašisti a kolaboranti s vojnovými zločincami. Toto nemôže byť cesta pre Slovensko.
Eduard Heger sa ospravedlnil a je to správne. Ale v tejto chvíli to už nestačí. Jeho povinnosťou je jasne odsúdiť hlúpe slová Matoviča a zároveň spraviť všetko preto, aby sa LGBTI+ ľudia necítili v ohrození a mali uznané všetky práva, ktoré im náležia. To sú očakávania, ktoré od premiéra v týchto dňoch mám.