Namiesto Železnej sa stala Šalátovou lady
Ako sa Liz Trussovej podarilo stať sa najkratšie vládnucou premiérkou v dlhých britských dejinách
Liss Trussová chcela, aby si ju dejiny zapamätali ako druhú Margaret Thatcherovú. Sľubovala thatcherovské znižovanie daní a neústupnosť a tvrdosť, ktorým ho chcela vymôcť. Aj keď ju budú kritizovať, chcela vydržať.
Namiesto Železnej lady však vojde do histórie možno ako Šalátová lady. Keď sa jej premiérske kreslo začalo otriasať pod nohami, magazín Economist použil tento termín, čím predpovedal, že ako premiérka už nevydrží dlhšie ako ľadový šalát mimo chladničky.
Britom so svojským zmyslom pre humor nebolo viac treba. Bulvárne noviny Daily Star urobili živé vysielanie na YouTube, v ktorom položili na stôl ľadový šalát kúpený v Tescu za 60 pencí s bielou parochňou a fotku britskej premiérky. Diváci 24 hodín denne mohli sledovať, kto vydrží dlhšie.
NAJKRATŠIA, ALE AJ NAJHORŠIA?
Vo štvrtok po 10 dňoch „súťaže“mohli vyhlásiť, že šalát vyhral. Liz Trussová po ekonomickom a politickom chaose, ktorý s jej vládou zavládol v Británii, ohlásila, že odstupuje z pozície predsedníčky Konzervatívnej strany, a teda aj z postu britskej premiérky.
„Nikdy nebol premiér menej vhodný na túto prácu ako ona. A nikdy nebola rezignácia pre krajinu potrebnejšia,“napísal v úvodníku ľavicový Guardian. Noviny Metro ju na titulke nazvali „najhoršou premiérkou, akú sme kedy mali“.
Či bola skutočne najhoršou, o tom sa medzi historikmi bude ešte debatovať (asi bude patriť medzi favoritov). Naisto sa však stala najkratšie slúžiacim predsedom vlády v britských dejinách. A to hovoríme o vyše tristo rokoch a 56 mužoch a ženách, ktorí zastávali túto funkciu.
Každý iný premiér vydržal minimálne sto dní, tých najkratšie slúžiacich často skolila smrť či choroba.
Ako sa Liz Trussovej podarilo takto potupne prepísať britské dejiny? Ako napísala BBC, bolo to krátke, ale nie jednoduché.
Ak by si lídra Konzerva
Nikdy nebol premiér menej vhodný na túto prácu ako ona. A nikdy nebola rezignácia pre krajinu potrebnejšia.
Guardian
britské ľavicové noviny
tívnej strany volili poslanci strany alebo ľudia vo voľbách, možno by sa Liz Trussová premiérkou nikdy nestala. Systém v Británii je však iný. Keď v lete poslanci strany začali vyberať dvoch kandidátov do volieb, vtedajšia ministerka zahraničia nebola hlavnou favoritkou.
V poslednom kole voľby poslaneckého klubu však napokon skončila druhá za Rishim Sunakom. Ak by piati konzervatívni poslanci zmenili názor a volili by Penny Mordauntovú, ktorá skončila tesne za ňou, premiérka by sa z nej nikdy nestala.
Liz Trussová sa však dostala so Sunakom do rozhodujúceho duelu. O víťazovi malo rozhodnúť skoro 170-tisíc členov Konzervatívnej strany.
Trussovej, ako píše Guardian, pomohli aj britské konzervatívne médiá. Tie sa báli, že vyhrá skôr umiernenejšia vetva v strane a premiérom bude Sunak. Daily Mail začal písať články, ktoré ju ukazovali v dobrom svetle a jej súperov v zlom.
Medzi samotnými členmi Konzervatívnej strany bola podľa BBC populárna a vedela to s ľuďmi aj na mítingoch. Jej víťazstvo v skupine, kde sú skôr muži, starší ľudia a konzervatívnejší členovia elektorátu strany, preto nikoho neprekvapilo.
Trussová sľubovala pomoc ľuďom s cenami energií a hlavne zníženie daní, čím chcela naštartovať ekonomiku k rastu. Táto politika vychádzala z knihy Nespútaná Británia, ktorú pred desiatimi rokmi napísala spolu s ďalšími britskými politikmi, okrem iných aj s Kwasim Kwartengom, ktorého si vybrala ako nového ministra financií.
Pointou bolo, že nestačia nejaké kozmetické zmeny, ale treba prísť s niečím revolučným, čo naštartuje Britániu na novú éru prosperity.
NA POSLEDNEJ FOTKE S KRÁĽOVNOU
Jej ohlasované reformy však museli dva týždne počkať. Liz Trussová sa do britskej histórie zapíše ešte v jednej veci. Práve ona je na poslednej verejnej fotografii britskej kráľovnej Alžbety II. Tá ju vymenovala za premiérku v utorok 6. septembra.
O dva dni neskôr vo veku 95 rokov zomrela a kráľom sa stal jej syn Charles ako Karol III. Trussová bola 15. britskou premiérkou za 70 rokov vlády Alžbety II. Ak by kráľovná žila o dva mesiace dlhšie, stihla by vymenovať aj 16. predsedu vlády.
V Británii nasledoval desaťdňový smútok a politika musela ísť bokom. Krátko po pohrebe išla Trussová do New Yorku, kde sa zúčastnila na Valnom zhromaždení OSN. Bolo to jediný raz, čo reprezentovala ako premiérka Britániu v zahraničí. Novinárom povedala, že doma chce prijať ťažké rozhodnutia, ktoré budú viesť k hospodárskemu rastu.
VEĽKÝ TRESK
Po návrate jej minister financií Kwasi Kwarteng predstavil takzvaný „minirozpočet, ktorý vôbec nebol mini, ale prinášal najväčšie daňové škrty v krajine za posledných 50 rokov. Nazývali ho aj „veľký tresk“.
V plánoch bolo zníženie daní z príjmov pre najbohatších, firmy, zvýšiť sa mala aj hranica, od ktorej sa zdaňuje kúpa nehnuteľnosti, zastaviť sa mal aj chystaný nárast niektorých daní, ktoré presadil Boris Johnson. Nebolo jasné, z čoho iného to chce vláda zaplatiť ako len z pôžičiek na medzinárodných trhoch. Tieto plány išli ďalej, ako sa očakávalo.
Zverejnili ich v piatok. Keď sa v pondelok otvorili burzy, trhy zareagovali výrazným prepadom britskej libry, ktorá sa dostala na historicky najnižší kurz voči doláru. Centrálna banka musela naliať miliardy libier, aby stabilizovala penzijné fondy, a úrokové miery na hypotéky stúpli.
Ako napísal New York Times, Británia sa začala spomínať medzi finančníkmi spolu s krajinami ako Taliansko a Grécko.
„Jej ekonomický program bol založený na ilúzii, že obrovské daňové úľavy, ktoré budú financované prehĺbením štátneho dlhu o 45 miliárd libier, zázračne prinesú ekonomický rast. Reakcia finančných trhov naznačila, že tento plán považovali za ekonomicky negramotný, a tým sa masívne zdražela cena štátnych dlhopisov, a to až do miery, že to zasiahlo bežných ľudí. Keď Trussová nastúpila do Downing Street, úrokové sadzby na nové hypotéky boli vo výške okolo 4 percent, dnes je to až do 8 percent,“hovorí slovenský ekonóm pôsobiaci v Británii Anton Spišák, ktorý radil aj premiérovi Johnsonovi.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že Trussová svojím plánom nespôsobila len ekonomické ťažkosti, ale aj politickú krízu. Konzervatívni poslanci sa v súkromí, ale čoraz viac aj na verejnosti začali vyjadrovať proti plánu.
Premiérka síce sľubovala, že bude tvrdá ako Železná lady, no tlak nezvládla a urobila otočku (v ten istý deň, keď pre BBC povedala, že názor nezmení). Ministra Kwasiho Kwartenga stiahla o deň skôr z pracovnej cesty v USA, aby mu oznámila, že končí vo funkcii. Časť „minirozpočtu“týkajúcu sa firemných daní sa z návrhu rozhodla vyňať.
Svoju autoritu na verejnosti chcela obhájiť pred novinármi na tlačovej konferencii, čo sa jej vôbec nepodarilo. Odpovedala len na štyri otázky a po ôsmich minútach z tlačovky odišla.
Za nového ministra financií si vybrala Jeremyho Hunta, ktorý patril k Sunakovmu krídlu. Ten v sobotu oznámil, že aj zvyšok plánu jeho predchodcu treba zrušiť. Zašlo to až tak ďaleko, že niektorí hovorili, že skutočným premiérom je Hunt a Trussová len sídli na Downing Street 10.
NEZVLÁDLA TLAK
Tlak na premiérku, aby odstúpila, rástol. Ďalšou ranou bolo tohtotýždňové odstúpenie ministerky vnútra Suelly Bravermanovej, ktorá bola jej súperkou v predsedníckych voľ bách. Dôvodom vraj bolo, že použila súkromný e-mail na pracovné účely. V liste, ktorým verejne oznámila rezignáciu, naznačila Trussovej bez toho, aby ju menovala, že by takisto mala odísť.
Popularita premiérky medzi voličmi rázne klesla. Podľa agentúry YouGov na ňu v polovici októbra malo priaznivý názor iba 10 percent voličov, nepriaznivý 80 percent. To je na úrovni slovenského ministra financií Igora Matoviča. Ako uviedla agentúra, nikdy v dejinách nenamerali horší pomer u britských premiérov a premiérok.
Poslednou kvapkou bolo hlasovanie v parlamente o zákaze frakovania, čo je technika ťažby ropy, ktorá škodí životnému prostrediu. Došlo k chaosu, keď Trussová menila názor, či ide aj o hlasovanie o jej dôvere. Aj napriek tomu ešte v stredu ohlásila, že je „bojovník a nie človek, ktorý uteká z boja“.
Keď však o deň neskôr premiérka pravdepodobne zistila, že poslanci ju môžu povaliť, rozhodla sa sama odstúpiť z kresla premiérky.
„Vzhľadom na situáciu som nedokázala naplniť mandát, s ktorým ma zvolila Konzervatívna strana,“povedala vo štvrtok, keď oznamovala svoju rezignáciu.
„Liz Trussová stratila v priebehu pár týždňov najprv dôveru verejnosti, pre ktorú bola najmenej populárnou britskou premiérkou v histórii, a neskôr aj vlastných konzervatívnych poslancov, ktorí si uvedomili, že s ňou by jednoznačne prehrali najbližšie voľby. Mnoho ľudí volí v Británii konzervatívcov nie preto, lebo ich majú radi, ale z dôvodu, že si myslia, že je to jediná strana, ktorá vie kompetentne riadiť ekonomiku a verejné financie. Liz Trussová túto reputáciu v očiach veľkej časti verejnosti zničila v priebehu 44 dní,“dodáva Spišák.
DAILY MAIL: KATASTROFÁLNY FLIRT
Na konci sa k nej chrbtom otočila aj pravicová tlač. „Trussová bola katastrofálny flirt, ktorý slúžil len na to, aby nám pripomenul, ako vyzerá skutočný líder,“napísal v piatok na titulke pravicový bulvár Daily Mail.
Konzervatívcov teraz čakajú voľby nového lídra a premiéra. Jeremy Hunt povedal, že on kandidovať nechce.
Medzi favoritov patrí Rishi Sunak, Penny Mordauntová a prekvapujúco chce o novú dôveru zabojovať aj Boris Johnson. S ním na čele konzervatívci vyhrali v decembri 2019 voľby, vyviedol Britániu z EÚ, no musel skončiť po sérii škandálov vrátane lockdownových večierkov.
Ktokoľvek vyhrá, bude mať čo robiť. Bude musieť stabilizovať politickú situáciu v krajine a z pohľadu strany zastaviť pád v prieskumoch. Podľa tých posledných strácajú na labouristov viac ako 30 percentuálnych bodov. Vzhľadom na väčšinový systém v krajine by to znamenalo jednoznačnú väčšinu poslancov Labouristickej strany v dolnej komore.
Líder labouristov Keir Starmer (ako aj ľavicový bulvár Daily Mirror) preto volá po predčasných voľbách. Na tie potrebuje dve tretiny poslancov, no je nepravdepodobné, že by za danej situácie na ne konzervatívci pristúpili. Regulárne voľby by sa mali konať o dva roky.
Kto bude nový premiér či premiérka, by malo byť známe už do konca budúceho týždňa. Ktokoľvek to bude, bude ťažké – ak nie nemožné – prekonať krátku a chaotickú vládu Liz Trussovej.
Tá bola taká krátka, že kniha, v ktorej sa rozoberá jej „udivujúci vzostup k moci“, ešte ani nevyšla a už je neaktuálna. V kníhkupectvách bude až začiatkom decembra.
Keď Trussová nastúpila do Downing Street, úrokové sadzby na nové hypotéky boli vo výške okolo 4 percent, dnes je to až do 8 percent.
Anton Spišák
slovenský ekonóm pôsobiaci v Británii