Divadlo Aréna sa mení
Divadlo Aréna v Bratislave prechádza komplexnou obnovou. Rekonštrukcia za približne 9 miliónov eur prinesie viac možností pre tvorcov aj väčší komfort divákom
Divadlo Aréna na petržalskom brehu Dunaja mení svoju podobu. Uprostred strechy počas leta vyrástla vysoká oceľová konštrukcia. Niekoľko rokov plánovaná rekonštrukcia zmení vonkajší vzhľad župného divadla aj jeho prevádzku.
Vežou získa divadlo takzvané povrazisko na vyťahovanie javiskových kulís, na prízemí pribudne kaviareň s terasou, nový vstup do štúdia a kompletne nové vybavenie.
Rekonštrukciu inicioval v minulosti riaditeľ divadla Juraj Kukura. „Je to kultúrne dedičstvo tohto národa, som veľmi rád, že sa obnovuje, táto budova si to zaslúžila,“vraví dnes.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba avizoval, že obnova divadla bude stáť 5,9 milióna eur a nová technika vyjde na ďalších 3,4 milióna. Divadlo by malo byť hotové na jeseň budúceho roka.
ČO REKONŠTRUKCIOU PRIBUDNE
Vysoká oceľová konštrukcia uprostred strechy pritiahla v posledných týždňoch najviac pozornosti. Na prvý pohľad môže pôsobiť ako cudzorodý prvok, ktorý k historickej podobe divadla nepatrí, no nie je to žiaden súčasný „výmysel“autora rekonštrukcie.
Architekt Gabriel Drobniak hovorí, že už keď sa v roku 2016 hlásili do verejnej súťaže, súčasťou podkladov bola aj štúdia, ktorá navrhovala pridať nad javisko hornú sféru, aby divadlo získalo plnohodnotnú javiskovú výbavu. „Stotožnili sme sa s tým, náš návrh bol prijatý kladne, a potom sme ho dopracovali,“vraví Drobniak.
Keďže budova divadla je národnou kultúrnou pamiatkou, podobu veže, ale aj ďalšie zásahy konzultovali s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave, ktorý mal rozhodujúce slovo.
Pri posudzovaní vzhľadu veže vychádzali pamiatkari aj z archívnych materiálov, dobových fotografií a náčrtov. Aréna už totiž povrazisko mala začiatkom 20. storočia, keď sa z letného amfiteátra zmenila na klasické divadlo podľa návrhu talianskeho architekta Ettore Fenderla.
Okrem javiskovej veže je ďalším výraznejším zásahom aj rozšírenie zázemia divadla v dvoch pridaných krídlach po stranách prevádzkovej časti budovy. Tými podľa architekta Gabriela Drobniaka vyriešili chýbajúce technické priestory, sklady kulís a garderóby a aj šatne.
„Zároveň sme vybudovali nový vstup k takzvanej experimentálnej sále, ktorá je na poschodí a ku ktorej sa dalo dostať iba služobným vchodom. Teraz má samostatný nástupný priestor,“hovorí Drobniak.
Jeho súčasťou bude aj menšie foyer s presklenou fasádou a výhľadom na Dunaj. V prevádzkovej časti divadla pribudnú aj dva výťahy – osobný i nákladný. Štúdio, ktoré pojme približne 80 divákov, tak získa ďalší benefit.
Poslednou rekonštrukciou prešlo divadlo začiatkom 90. rokov, keď sa o jeho znovuotvorenie po päťdesiatich rokoch pričinil uznávaný mím Milan Sládek. Niektoré z prvkov tejto rekonštrukcie v budove ostávajú, napríklad oceľové nosníky či charakteristická bordová farba v interiéroch, ktorá je aj v logu divadla; nevhodnú oblúkovú strechu nad prevádzkovou časťou nahradí sedlová strecha.
Súčasný riaditeľ divadla Juraj Kukura vraví, že povrazisko je veľkým prínosom a divadlo ho vo svojom ďalšom programe určite využije. Samotný architektonický návrh hodnotiť nechce, to by podľa neho mali robiť skôr odborníci na architektúru. „My sa snažíme robiť dobré divadlo, to je pre nás rozhodujúce,“vraví Kukura.
DIVADLO AKO SÚČASŤ NÁBREŽIA
Projekt na začiatku rátal aj s takzvaným prepadliskom, ktoré by umožňovalo väčšiu variabilitu javiskovej plochy. Z tohto plánu zišlo, je to príliš drahé. „Rátali sme s tým, že budeme kopať do hĺbky štyroch metrov, ale to by si vyžadovalo špeciálne zakladanie a tlakovú izoláciu, čo sú drahé položky, ktoré sme napokon kvôli šetreniu museli prepracovať,“hovorí Drobniak.
Plocha javiska bude aspoň mechanická, stlačiť sa bude dať na úroveň podlahy hľadiska. Vznikne tak jednoliaty parket. Sedadlá budú na konštrukcii, ktorá sa v prípade potreby bude dať zasunúť k stene, a tak sa sála bude dať využiť aj na ples či iné podujatia. Kapacita na sedenie ostane rovnaká, aká bola, teda okolo 330 miest.
Vstupné foyer prejde najmä vizuálnou premenou, pôdorys a funkcie ostávajú rovnaké. K šatniam a sociálnym zaria
Je to kultúrne dedičstvo tohto národa, som veľmi rád, že sa obnovuje, táto budova si to zaslúžila.
Juraj Kukura
riaditeľ Divadla Aréna
deniam pribudne centrálna recepcia a vybavenie pre kaviareň, z ktorej sa bude dať vyjsť na terasu s výhľadom na Dunaj.
Škrtanie v rozpočte malo postihnúť aj tento zámer, šéfka oddelenia kultúry Bratislavského samosprávneho kraja Svetlana Waradzinová však hovorí, že kaviareň „vrátili do hry“a celá stavebná predpríprava so základným interiérom sa urobí. „Zatiaľ je priskoro hovoriť, či bude kaviareň spravovať divadlo alebo externý subjekt, no neviem si predstaviť, že by tam nebola,“hovorí Waradzinová.
Súvisí to najmä s víziou, v rámci ktorej vidí Divadlo Aréna ako súčasť všetkých ostatných aktivít a zmien, ktorými prechádza petržalská časť dunajského nábrežia okolo Tyršáku. „Vnímame, čo sa deje v okolí divadla – vzniká tu veľká voľnočasová zóna a my chceme, aby divadlo so svojím areálom bolo jej súčasťou. Preto pripravujeme aj ideovo-architektonický zámer, ktorý by rozširoval aktivity divadla v jeho okolí,“hovorí Waradzinová.
Na pozemku, ktorý smeruje k Sadu Janka Kráľa, by radi vytvorili zázemie pre zimné a letné podujatia. „V lete by tam mohla vyrásť letná open air divadelná scéna alebo stredne veľké šapitó s vlastným zázemím,“hovorí Waradzinová. Projekt rekonštrukcie tento zámer pôvodne neriešil, lebo pozemky v okolí divadla nepatrili župe, ale mestu, no to sa so začiatkom rekonštrukcie podarilo usporiadať.
PRE VEŽU A DOMČEK HĽADAJÚ VYUŽITIE
Plán rekonštrukcie Divadla Aréna má svoj začiatok ešte v roku 2015, keď minister financií Peter Kažimír (Smer) odklepol návrh na obnovu divadla vtedajšieho ministra kultúry Mareka Maďariča, ten sa aj v čase, keď viedol ministerstvo, venoval písaniu dramatických hier a jednu napísal aj pre toto divadlo – išlo o Dámu bez kamélie.
Divadlo Aréna, ktoré od roku 2002 spravuje bratislavská župa, tak získalo príspevok 4,5 milióna eur. Ostatné investície sa zaviazala pokryť župa. Šéfom BSK bol vtedy Pavol Frešo, ktorého úrad vypísal v roku 2016 obstarávanie na projekt. Nevyužil tak možnosť usporiadať súťaž architektonických návrhov, čo odborníci kritizovali.
V obchodnej súťaži uspel ateliér Gabriela Drobniaka, ktorý v minulosti rekonštruoval budovu Reduty Slovenskej filharmónie v centre Bratislavy aj viac kultúrnych pamiatok v Trnave a v iných lokalitách. Frešo s ním podpísal zmluvu v septembri 2016, potom sa však projekt zastavil. Tender na techniku, ktorý župa vypísala, v roku 2017 po kritike zrušili.
V projekte pokračoval Juraj Droba, ktorý prišiel do úradu na jeseň 2017. Tender na zhotoviteľa stavby vyhral vlani v lete Metrostav, v januári tohto roka sa začalo stavať.
„Som optimista, postupujeme veľmi dobre, musím Metrostav pochváliť, idú ako hodinky,“odpovedá architekt Gabriel Drobniak na otázku, či bude o rok divadlo hotové podľa plánu. Za to, že neprebehla súťaž návrhov, podľa neho zodpovedá župa, ktorá túto možnosť nevyužila. „Nevidím do toho, prečo to urobili takto. Ale pamätám si, že sa prihlásilo okolo jedenásť ateliérov, no iba tri ponuku odovzdali,“vraví Drobniak. Projekt Arény ho lákal najmä preto, že má viac skúseností s rekonštrukciou kultúrnych pamiatok.
Do rekonštrukcie je zahrnutá aj veža vodojemu, ktorá je v areáli divadla. Po usporiadaní pozemkov s mestom patrí župe už aj správcovský domček; na ten sa obnova nevzťahovala.
„Sme na začiatku úvah o tom, ako by tento priestor mohol fungovať: či v ňom zriadiť napríklad múzeum Maxa Reinhardta, svetovo uznávaného rakúskeho režiséra, ktorý pôsobil aj v divadle Aréna, alebo rezidenčný byt pre umelcov, a to sa týka aj Vodnej veže. Dostali sme viac nápadov jej obsahovej náplne zvonka a aj sami uvažujeme nad tým, ako tieto priestory čo najlepšie využiť,“hovorí Waradzinová z BSK.
Otázkou budúcnosti je aj ďalšia prevádzka Divadla Aréna, o ktorej debatujú s riaditeľom divadla Jurajom Kukurom. Inscenácie Arény momentálne prebiehajú v mestskom Divadle P. O. Hviezdoslava.
„Je pre nás trochu komplikované pripravovať nadchádzajúce sezóny, keď nevieme, kedy bude obnova ukončená, hoci to zatiaľ ide podľa plánu,“vraví Kukura. O inscenácii, ktorou by sa divadlo Aréna malo po rekonštrukcii otvoriť, má však už jasnú predstavu. Titul zatiaľ neprezradil, no režírovať by ho mal český režisér Michal Dočekal, ktorý roky pôsobil ako šéf činohry pražského Národného divadla.
Vynovená technika a najmä javiskové ťahy poskytnú podľa Svetlany Waradzinovej tvorcom v divadle Aréna nové možnosti. „Narazila som na komentár, nech sa pozrieme cez Dunaj, že tam už je národné divadlo, ktoré má ‚ťahy‘, a že Aréna ich nepotrebuje, no ja s tým nesúhlasím,“hovorí Waradzinová.
„Máme veľa rôznych pivníc a bývalých kín, ktoré boli prerobené na divadlá, no Aréna vznikla ako divadelná budova, tak prečo by nemohla byť aj dobre vybavená divadelnou technikou vrátane povraziska?“Bez „ťahov“podľa nej divadlo prichádzalo o niektoré typy inscenácií, scénografi mali len veľmi málo možností, ako s pomerne širokou scénou pracovať. „Na toto všetko sme pri obnove divadla mysleli vrátane špeciálnej podlahy, ktorú budú môcť využívať aj tanečníci,“vraví Waradzinová.
So začiatkom prevádzky vo vynovenej budove bude podľa nej prirodzené otvoriť aj rozpočet divadla, no na to je podľa nej zatiaľ priskoro odpovedať v konkrétnych číslach. Bratislavská župa momentálne rekonštruuje aj budovu bábkového divadla v Bratislave, Dom Ferdiša Kostku v Stupave a pripravuje obnovu synagógy vo Svätom Jure. V tomto roku dokončili obnovu synagógy v Senci a kaštieľa v Modre.
Vnímame, čo sa deje v okolí divadla – vzniká tu veľká voľnočasová zóna a my chceme, aby divadlo so svojím areálom bolo jej súčasťou.
Svetlana Waradzinová
oddelenie kultúry BSK