Európa reaguje. Doma sa niektorí tvária, že nič meniť netreba

Z Európskeho parlamentu sa prídu pozrieť, čo sa stalo v Teplárni

Poslanci Európskeho parlamentu z Monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) sa dohodli, že vycestujú na Slovensko v reakcii na nenávistné vraždy dvoch mladých ľudí z LGBTI+ komunity v Bratislave. Informoval o tom slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu).

Zástupcovia a zástupkyne tejto skupiny na Slovensku už boli aj v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Podľa Bilčíka by sa chceli oboznámiť s tým, čo viedlo k vražde, aký je jej kontext, a chcú sa informovať, čo konkrétne slovenské orgány plánujú urobiť na ochranu LGBTI+ a ďalších zraniteľných menšín.

Rozhodnutie o misii na Slovensko prišlo len deň po tom, čo Európsky parlament prijal nezáväznú rezolúciu, v ktorej vyzval slovenskú vládu, aby dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane práv LGBTI+ ľudí.

Za hlasovalo 447 poslancov, 78 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.

Rezolúciu podporili piati naši europoslanci a jedna europoslankyňa – Vladimír Bilčík zo Spolu, poslanec za

PS a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka, jeho stranícki kolegovia Martin Hojsík a Michal Wiezik, bývalá poslankyňa za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová a poslanec SaS Eugen Jurzyca.

Proti boli Miroslav Radačovský (ex ĽSNS) a Milan Uhrík (Republika). Nehlasovali Miriam Lexmann a Ivan Štefanec z KDH, Peter Pollák z OĽaNO a zástupcovia Smeru Monika Beňová, Robert Hajšel a Miroslav Číž.*

Lexmann, Štefanec a Pollák potom vydali samostatné vyhlásenie o tom, že vyhlásenie Európskeho parlamentu zasahuje do kompetencií národných štátov v kultúrno-etických otázkach, čo sa podľa nich stáva často. Vyhlásenie podľa nich zároveň celkom dobre nepomenovalo, čo sa stalo, ako ani to, že útočník plánoval zasiahnuť napríklad politikov či iné menšiny.

Európsky parlament vo svojom uznesení okrem iného spomenul používanie agresívneho a homofóbneho jazyka bývalými aj súčasnými vládnymi predstaviteľmi a aj negatívny vplyv extrémistických zoskupení, cirkví a predstaviteľov verejného života.

Rezolúcia sa takisto zmienila o referende za rodinu, či odmietnutie párom rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo, či pokusy zakázať dúhové vlajky na verejných budovách, alebo absenciu veku primeranej sexuálnej výchovy.

Parlament útok na Slovensku zasadil do širšieho kontextu nenávistných útokov v krajinách ako Bulharsko, Litva či Chorvátsko.

Europoslanci a europoslankyne nakoniec vyzvali Radu EÚ, aby rozšírila zoznam európskych trestných činov o prejavy a trestné činy z nenávisti, a vyzvali Maďarsko a Poľsko, aby prestali blokovať prijatie tohto rozhodnutia.

Pobúrenie v OĽaNO. Argumenty, ktoré uviedol Európsky parlament, sa veľmi nelíšia od toho, čo hovorili politici, komentátori a verejne známe osoby, ktoré si uvedomujú závažnosť toho, čo sa minulý týždeň stalo v Bratislave.

Samozrejme, na tej strane politického spektra, ktorej sa takýto výklad nezdá, ba sa ním cíti priamo ohrozená, sa objavili výhrady. Zatiaľ najsilnejšie ich vyjadrila poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová, ktorá by chcela, aby slovenský parlament prijal oficiálne stanovisko k vyhláseniu Európskeho parlamentu, a chce o tom hovoriť aj na koaličnej rade.

Predseda OĽaNO Igor Matovič si nemyslí, že Slovensko je „čiernou dierou“v otázke ochrany LGBTI+ ľudí, a on osobne váži slová. Faktom je, že posledné dni túto tému nekomentuje, ale predtým – dokonca aj tesne po vražde pred Teplárňou – jeho prejavy vôbec nepôsobili tak, že by rozmýšľal nad ich vplyvom na LGBTI+ ľudí.

Nateraz nie je známe, či sa Andrejuvovej rozhorčenie pretvorí do nejakého vyhlásenia v parlamente, hoci potenciál na prijatie by tam zrejme aj bol.

Je zrejmé, že vládnej koalícii, ale aj časti „protibruselskej“opozície nie je uznesenie Európskeho parlamentu po vôli. Z čisto vnútropolitických aj imidžových dôvodov.

Parlament útok na Slovensku zasadil do širšieho kontextu nenávistných útokov v krajinách ako Bulharsko, Litva či Chorvátsko.