Kollár naťahuje Matoviča novelou o predčasných voľbách

Napriek odporu lídra OĽaNO Igora Matoviča zatiaľ predseda Sme rodina Boris Kollár nehodil do koša novelu ústavy, ktorá by mohla viesť k predčasným voľbám skôr, než by ich mohol dosiahnuť líder Smeru Robert Fico, ktorý sa o to pokúša referendom.

Matovič ešte 20. septembra avizoval, že zmena ústavy umožňujúca predčasné voľby nemá šancu prejsť, lebo návrh Sme rodina zablokuje. Kollár mu doposiaľ nevyhovel, pritom už 11. októbra sľuboval, že Matovičovmu vetu vyhovie: „Budem musieť náš ústavný zákon stiahnuť.“

Odvtedy Kollár nechal novelu prerokovať v parlamentných výboroch a tento týždeň sa už schyľovalo k tomu, že ju prerokuje plénum Národnej rady a bude sa o nej definitívne hlasovať. Šéf Sme rodina ju vo štvrtok znova nedal stiahnuť, iba umožnil jej presunutie na ďalšiu parlamentnú schôdzu, ktorá sa začína 29. novembra.

KĽÚČOVÝCH 90 HLASOV

Podstatou novely Sme rodina je, že by sa ústava upravila tak, aby umožňovala predčasné voľby buď po úspešnom referende, alebo ak by aspoň 90 poslancov odsúhlasilo skrátenie volebného obdobia Národnej rady. Návrh reaguje na to, prečo Ústavný súd vlani zastavil prvú snahu Fica o referendum.

Sme rodina navrhuje, aby zmena platila od 1. januára 2023 a umožnila skrátiť volebné obdobie aj terajšieho parlamentu. To je presne to, o čo sa Fico pokúša, odstaviť od moci terajšiu koalíciu na čele s Matovičom.

Po schválení novely by mohol ktorýkoľvek poslanec navrhnúť skrátenie volebného obdobia a predčasné voľby by sa konali, ak by návrh podporilo minimálne 90 poslancov.

Ak by bola novela schválená, Ficovo referendum o predčasných voľbách, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová v najbližších dňoch vypíše, to už nezastaví.

Na prijatie novely od Sme rodina treba minimálne 90 hlasov. Už prvýkrát, keď o nej parlament hlasoval v septembri, získala 97 hlasov a to ju nik z OĽaNO nepodporil. Matovičovi tak reálne hrozí, že napriek jeho odporu by mohla prejsť.

Opozícia s novelou súhlasí a donedávna vládna SaS je tiež ochotná podporiť ju, ak prejde jej pozmeňujúci návrh o samorozpustení parlamentu.

KOLLÁR O PREDČASNÝCH VOĽBÁCH

OĽaNO sa stavia jednoznačne proti tomu, aby boli predčasné voľby, Sme rodina je zdržanlivejšia a kategoricky ich neodmieta.

Kollár už v auguste, keď ešte len SaS hrozila odchodom z koalície, verejne rozprával, že je to vnútri koalície zložité a predčasné voľby môžu prísť aj skôr ako po Ficovom referende, pretože sa „nedá vládnuť v nejakom provizóriu v menšine“.

„Musí byť koalícia kompaktná, nemôže byť rozbitá. A keď, tak potom sa tu nehrajme, že tu budeme 20 mesiacov v agónii. Potom to položme, poďme urobiť predčasné voľby,“povedal 14. augusta v TA3. V tom čase aj Sme rodina prišla s novelou ústavy umožňujúcou predčasné voľby.

V poslednom prieskume agentúry AKO mala Sme rodina 7,7 percenta, pričom vo voľbách 2020 dosiahla 8,24 percenta. OĽaNO od volebného víťazstva, keď získalo vo februári 2020 až 25 percent, dlhodobo klesá, naposledy mu agentúra namerala 8,1 percenta.

Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský tvrdí, že o novele ústavy stále rokujú na koaličnej rade a odmietol, že by Matovičovo veto neakceptovali. „Stále rokujeme,“povedal.

Matovič sa k záležitosti nevyjadril. Tlačové oddelenie OĽaNO na otázky, ktoré sme adresovali lídrovi hnutia, poskytlo stanovisko poslanca Milana Vetráka.

„Legislatívny návrh hnutia Sme rodina sme presunuli na ďalšiu schôdzu s cieľom vytvoriť priestor na analýzu situácie vrátane právneho stavu v súvislosti s vyhlásením referenda pani prezidentkou. Bolo to po vzájomnej dohode v koalícii a stále platí, že ak OĽANO povie, že návrh má stopku, stiahne sa,“uviedol Vetrák, ktorý predsedá ústavnoprávnemu parlamentnému výboru.

To, že Kollár už 11. októbra hovoril o tom, ako musí návrh stiahnuť pre Matovičovo veto, no nespravil to, Vetrák v stanovisku nespomína.

Ústavný právnik Vincent Bujňák potvrdzuje, že novela od Sme rodina nemá vplyv na konanie referenda. „Referendum o jednej otázke sa musí konať bez ohľadu na túto novelu, aj preto, lebo predčasné voľby upravuje inak.“Bujňák pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

FICO A ÚSTAVA

Keďže ústava dnes nepripúšťa predčasné voľby, Fico aj po druhý raz narazil na Ústavný súd, ktorý v stredu rozhodol, že referendová otázka, ktorá sa týkala demisie vlády Eduarda Hegera, je protiústavná. Prezidentka tak vypíše referendum len s otázkou, či sa má ústava zmeniť tak, aby umožňovala skrátenie volebného obdobia parlamentu.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto referendová otázka prináša to isté, čo novela od Sme rodina, s ktorou nesúhlasí Matovič.

Ficovo referendum však počíta s tým, že by sa skrátilo volebné obdobie parlamentu, ak by to odobrilo 76 poslancov, návrh Sme rodina hovorí, že by na predčasné voľby bolo potrebných 90 hlasov.

V prípade referenda je kľúčové, že by najprv muselo byť úspešné, aby vôbec viedlo k zmene ústavy, ktorá by predčasné voľ by pripustila. Fico už v stredu naznačoval, že naň nepríde dosť ľudí, a obviňoval z toho prezidentku Zuzanu Čaputovú. Z ôsmich referend, ktoré sa na Slovensku uskutočnili, bolo úspešné len jedno – o vstupe do Európskej únie.

V parlamente je ešte novela ústavy od nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorá sa týka predčasných volieb. Zavádza možnosť skrátiť poslancovi mandát. Aj tú poslanci vo štvrtok odsunuli na ďalšiu parlamentnú schôdzu.

ZODPOVEDNOSŤ POSLANCOV ZA REFERENDUM

Ústavný právnik Bujňák hovorí, že Tarabova novela je nedomyslená a mohla by spôsobiť viaceré právne problémy, lebo nič okrem mandátu nerieši. Pokiaľ ide o novelu Sme rodina, hovorí, že by ju bolo potrebné vylepšiť, aby bolo zavedenie možnosti predčasných volieb vyvážené.

„Keďže ide o odvolanie parlamentu, malo by sa uzákoniť, že pod ľudové hlasovanie by sa podpísali poslanci, ktorí ho iniciujú, a boli by za to zodpovední. V prípade veľkého neúspechu, keď by sa hlasovania zúčastnilo do 20 percent voličov, by prišli o poslanecký mandát a nesmeli by v najbližších voľbách kandidovať,“vraví Bujňák.

V prípade, že by prišlo na referendum o predčasných voľbách od 20 do 33 percent voličov, zanikol by im mandát, no v nových voľbách by mohli kandidovať. Ak by bola účasť od 33 do 50 percent, čiže referendum by bolo stále neplatné, no prejavil by oň záujem vyšší počet ľudí, na mandát iniciátorov by to vplyv nemalo.

Ak by bolo ľudové hlasovanie úspešné, dosiahli by svoje – boli by predčasné voľby.

Fico sa už v roku 2004 pokúšal cez referendum vyvolať predčasné voľby, vtedy chcel od moci odstaviť vládu Mikuláša Dzurindu. Neuspel, referenda sa zúčastnilo necelých 36 percent voličov. Hoci Fico tvrdil, že ak referendum bude neúspešné, je pripravený vyvodiť politickú zodpovednosť, v politike zostal dodnes.

Návrh Sme rodina sme presunuli na ďalšiu schôdzu s cieľom vytvoriť priestor na analýzu situácie vrátane právneho stavu v súvislosti s vyhlásením referenda pani prezidentkou.

Milana Vetrák

poslanec OĽaNO