Z Dunajskej delty zostal len Vtáčí ostrov
Presne pred 30 rokmi spustili Vodné dielo Gabčíkovo. Ekologické škody sa doteraz snažia sanovať dobrovoľníci
Vodné dielo Gabčíkovo spustili pred tridsiatimi rokmi, čo v tom čase viedlo k vážnemu medzinárodnému napätiu medzi Slovenskom a Maďarskom. Dokonca do takej miery, že sa dve krajiny obrátili na medzinárodný súd v Haagu, ktorý napokon vyhlásil, že obe strany porušili právne záväzky.
Spustenie vodného diela malo obrovský vplyv na flóru a faunu na južnom Slovensku. Napunk s pomocou ornitológa zisťoval, či po takmer úplnom spustošení suchozemskej delty Dunaja ostalo niečo z vtáčieho raja, ktorý do konca minulého storočia prekvital medzi Bratislavou a Gabčíkovom.
VTÁČÍ OSTROV
„Zdá sa až neuveriteľné, že na dohľad od centra rušného mesta môže byť oáza života, kde každý rok vyvádzajú svoje mláďatá tisíce čajok, rybárov a kačíc. Alebo oáza ticha, kde prilietajú prečkať zimu desaťtisíce vodných vtákov. Vtáčí ostrov je presne takýmto miestom. Dnes ide o maličký ostrovček s rozlohou sedem hektárov. Je to len slabý odlesk plejády ostrovov, ktoré zanikli pri regulácii Dunaja a boli zatopené pri výstavbe vodného diela. Ale o čo menšia je jeho rozloha, o to väčší význam má pre niektoré vtáčie druhy,” dočítame sa v trojjazyčnom obrazovom sprievodcovi Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS/Birdlife Slovensko).
Nech však nikoho neodstraší suchý, učebnicový názov (Vtáčí ostrov na Dunaji: Premeny a význam), knižočka veľmi pútavým spôsobom predstavuje rok v tomto výnimočnom malom vtáčom raji a je ilustrovaná krásnymi fotografiami prírody, ktoré zachytávajú zmenu biotopov počas ročných období.
Prísne chránený Vtáčí ostrov, ktorý leží štyri kilometre od Šamorína a pätnásť kilometrov od Bratislavy, vytvorili ako istú kompenzáciu bezprostredne po vybudovaní vodného diela v Gabčíkove namiesto zničených biotopov a hniezdiacich kolónií. Oblasť a význam týchto kolónií hlavne z hľadiska hniezdenia boli, samozrejme, neporovnateľne väčšie.
V oblasti Hrušovskej zdrže, žiaľ, dodnes nie je zabezpečený dostatočný počet hniezdisk. Breh nádrže je z veľkej časti posilnený betónovými platňami, ktoré však nie sú vhodné na stavanie hniezd.
Vtáčí ostrov je teda skutočnou oázou alebo skôr posledným útočiskom operencov. Jeho izolovanosť od suchej zeme – aj bližší breh je vo vzdialenosti 1,1 km, zabezpečuje pre hniezdiace vtáky ochranu pred väčšinou predátorov a votrelcov. Ostrov je možné navštíviť len s povolením, v čase hniezdenia platí prísny zákaz vstupu.
Táto z väčšej časti nenarušená skrýša poskytuje domov niekoľkým desiatkam druhov vtákov. Niektoré z nich sa tu zdržiavajú celý rok, iné sem prichádzajú len dočasne, aby tu priviedli na svet potomkov alebo prečkali nepriaznivé počasie, ktoré panuje na severe Európy.
Územie nie je dôležité len z hľadiska vtákov. Najväčšia populácia králika divého na Slovensku sa nachádza práve na Vtáčom ostrove, respektíve tu žije aj viacero ohrozených a zriedkavých druhov koníkov a kobyliek.
NEKONEČNÝ PRÍBEH
Na históriu a význam ostrova sme sa pýtali ornitológa Jána Gúgha, člena Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Podľa jeho slov bolo spočiatku s objektom viacero problémov, ktoré vyplývali z nepremysleného konania, respektíve z nevhodného prístupu k biotopom. Na ostrov neboli po jeho vytvorení vysadené pôvodné druhy stromov, napríklad borovica čierna. Okrem toho sa na jeho území objavili aj iné invazívne druhy rastlín.
Hustá vegetácia neprospievala vtáčím druhom, ktoré boli najviac zasiahnuté zaplavením ramien Dunaja a prirodzených ostrovov. Ako príklad uvádza ornitológ čajkovité a rybárikovité druhy, ktoré nehniezdia na lesnatom území, a keď stromy na ostrove narástli, postupne odtiaľ odišli.
Vďaka spolupráci bratislavských a miestnych ochrancov prírody sa však dnes opäť podarilo vytvoriť takmer na celom území ostrova také prostredie, ktoré vyhovuje už aj potrebám čajok a rybárikov, teda je vhodné aj na ich hniezdenie.
Samozrejme, ide o nekonečný príbeh, keďže ostrov si vyžaduje neustálu „údržbu”, spravovanie biotopov, aby si zachoval svoj pôvodný stepný charakter. Skupina dobrovoľníkov naposledy na začiatku jesene skosila bujnú vegetáciu a vyčistila územie. Pred štyrmi rokmi bola pobrežná línia z prírodného kameňa navýšená o štrk a piesok, čím sa aj z tejto línie stalo miesto vhodné na hniezdenie.
„Hoci má Vtáčí ostrov skromnú rozlohu, hniezdiacim vtákom ponúka maximum,” zdôrazňuje ornitológ a dodáva, že „údržbu” prírodných ostrovov vykonávala v minulosti samotná rieka.
Pred vybudovaním vodného diela vtedajšie pravidelné jarné záplavy vyčistili väčšie ostrovy na Dunaji od prebytočnej biomasy, vegetácia sa preriedila, čím sa vytvorili priaznivé podmienky pre hniezdiace vodné vtáky. Veľké povodne mali aj iný úžitok: po opadnutí záplavovej vlny zabezpečovali zátoky so štrkom a pieskom, ktoré vznikli z usadených nánosov, skvelé možnosti na hniezdenie.
Reguláciou koryta rieky a výstavbou elektrárne sa v plnej miere zastavili aj procesy vytvárania prírodných ostrovov a plytčín, čím sa znemožnilo aj hniezdenie vtákov.
„Keďže zničili celý riečny ekosystém a hydrodynamiku rieky, dnes už nemôžeme hovoriť o prirodzených záplavách na Dunaji. Teda ak by neboli tieto akcie zamerané na spravovanie biotopov, ak by sa ochrancovia prírody nestarali o Vtáčí ostrov, respektíve by nevytvárali ďalšie podobné hniezdiská, vymenované druhy vtákov by viac v tomto regióne nehniezdili,” upozorňuje odborník.
PESTROSŤ DRUHOV
Vďaka vytrvalej práci sú dnes už populácie hniezdiace na ostrove stabilizované, v prípade určitých druhov možno pozorovať aj ich nárast. Okolie ostrova je najvýznamnejším zimoviskom hlaholky severskej v Európe. Na jar je najpočetnejšia populácia čajky smejivej, ročne
Zničili územie, ktoré bolo jedinečné aj v európskych pomeroch a ktoré sa nazývalo aj suchozemská delta Dunaja. Ján Gúgh
ornitológ
tu hniezdi 4-až 5-tisíc párov. Na ostrove sa nachádza aj najväčšia hniezdiaca kolónia čajky čiernohlavej v strednej Európe. Mimochodom, tento vták pravidelne hniezdi na území Slovenska už len na tomto území, k hniezdu potrebuje stepný biotop bez stromov.
Vtáčí ostrov je jedným z posledných hniezdisk osobitne chráneného kalužiaka červenonohého na západnom Slovensku. Oplatí sa spomenúť ešte rybára riečneho, ktorý sa vyskytuje v celej oblasti Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Na hniezdenie si vyberá holé štrkové úseky brehov. V tŕstí a v porastoch na ostrove hniezdi aj množstvo spevavcov.
V jarných a letných mesiacoch tu prekvitá život. Druhová rozmanitosť a k nej patriaci štebot, kakofónne škreky či koncert pískania sú na takom malom území až zarážajúce. Na Vtáčom ostrove bolo doteraz spozorovaných 194 druhov vtákov. V okolí ostrova na Hrušovskej zdrži to bolo len spomedzi rozličných druhov vodných vtákov viac ako 115.
Dôležité je však poznamenať, že súčasný stav ešte stále zaostáva za nepredstaviteľnou druhovou rozmanitosťou, ktorá bola charakteristická pre túto oblasť, pre jeden z najkrajších vtáčích rajov na Dunaji ešte pred vybudovaním vodného diela.
Gúgh hovoril pre Napunk aj o tom, že „rozkúskovanie” Dunaja, vodné diela podobné tomu v Gabčíkove a prekážky, ktoré sa tak vytvorili, respektíve narušenie riečnej dynamiky takmer úplne znemožnili migráciu a trenie pôvodných populácií rýb, čo malo vplyv aj na vodné vtáky, ktoré sa živili práve týmito rybami. Vinou drastických zásahov vo všeobecnosti klesla biodiverzita na hornom úseku slovenskej časti Dunaja.
Aj predtým spôsobovalo vážne problémy pre životné prostredie, ak na slovenskej strane nepustili dostatočné množstvo vody do koryta Dunaja. Vysychanie, zanášanie usadeniny či pokles hladiny podzemnej vody spôsobený znížením objemu vody narušili ekologickú aj hydrobiologickú rovnováhu v oblasti susedného Szigetközu v Maďarsku. Preto boli potrebné mnohé zásahy na vodnom toku, ktoré zmierňovali škody na ramene s názvom Mošonský Dunaj.
Aktivista je presvedčený, že prírodné škody by boli znásobené, ak by bolo celé Vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros vybudované podľa pôvodného plánu. Na celom slovenskom úseku Dunaja by zničili lužný biotop, napríklad aj na Veľkolélskom ostrove.
Samozrejme, zaplavenie prirodzených ostrovov – napríklad známeho Ostrova kormoránov, ktorý bol v roku 1929 vyhlásený za prvú ornitologickú rezerváciu Československa –, eliminácia ramien Dunaja, spustošenie lužných lesov s rozlohou niekoľkých desiatok kilometrov štvorcových sa takisto rovnali ekologickej katastrofe. „Zničili územie, ktoré bolo jedinečné aj v európskych pomeroch a ktoré sa nazývalo aj suchozemská delta Dunaja. Zo Slovenska zmizli mnohé druhy vtákov, napríklad rybár malý,” poukázal odborník.
ŠKODY MOŽNO ZMIERNIŤ SPOLUPRÁCOU
Ochrancovia prírody odvtedy neustále pracujú na odstránení škôd. Jednou z najdôležitejších úloh je vytvorenie nových umelých biotopov a miest vhodných na hniezdenie namiesto pôvodných zlikvidovaných, respektíve starostlivosť o už existujúce – predovšetkým o Vtáčí ostrov. Vhod prišlo aj to, že z koryta rieky treba neustále odstraňovať nahromadenú usadeninu kvôli zabezpečeniu splavnosti.
Podľa Gúgha vďaka spolupráci s vodohospodárskymi orgánmi nevyjde pieskovo-štrková usadenina, ktorú odstránia z koryta rieky, navnivoč, pretože ňou zasypú skalnaté vlnolamové hrádze. Z tých sa tak stanú vhodné hniezdiská predovšetkým pre brehuľu hnedú.
„Pred rokom či dvoma si viac ako tisícpäťsto párov vytvorilo dieru v týchto novovytvorených hniezdiskách. Aj toto potvrdzuje, že ak sa štátna a občianska sféra dajú dokopy, dokážeme dosiahnuť výnimočné výsledky,” zdôrazňuje ornitológ.
Opätovné prilákanie brehúľ hnedých, ktoré sú prírodnými požieračmi hmyzu, je mimoriadne dôležité aj preto, že po vybudovaní vodného diela vznikla obrovská súvislá vodná plocha s rozlohou 25 kilometrov štvorcových a jedným z jej negatívnych dôsledkov je premnoženie hmyzu. Muchova hrádza, ktorá sa nachádza v susedstve Vtáčieho ostrova, bola v roku 2018 s 1 540 pármi brehúľ hnedých najväčšou kolóniou na Slovensku.
Ďalšiu vážnu výzvu predstavuje rozšírenie invazívnych druhov. Pre vtákov predstavujú najväčšie nebezpečenstvo druhy nie domorodých predátorov – napríklad norok americký, ktorý je schopný v období hniezdenia zničiť celé hniezdiace kolónie a ohrozuje najmä hniezda rybára riečneho.
Samozrejme, hniezdo spustošené norkom nie je ničím v porovnaní s pustošením, ktoré dokáže spôsobiť človek. Dnes sa však už pred uskutočnením všetkých plánov na rozvoj oblasti či investičných plánov musia preskúmať jeho vplyvy na životné prostredie a daný projekt je posudzovaný s prihliadnutím na štúdie vplyvu na životné prostredie, ako aj na predpisy EÚ.
Ochranca prírody spomenul niekoľko uletených, našťastie zatiaľ neuskutočnených iniciatív, napríklad investíciu neoficiálne nazvanú „slovenské Benátky”, v rámci ktorej by v oblasti Hrušovskej zdrže na brehu pri Čunove vytvorili novú obytnú štvrť, čím by vyhnali vtáky aj z tejto oblasti. „Aby kolónie na Vtáčom ostrove prežili, je dôležité presmerovať rušivé činnosti ako napríklad lodné plavby, motorové člny či vodné športy severne od ostrova, pretože jeho južná časť je chránená prísnejšie,” vyzdvihol ornitológ.
PREHNANÁ ŤAŽBA
Vybudovaním vodného diela trpeli nielen určité druhy vodných vtákov, ale aj obyvatelia zničených lesov. Podľa Gúgha by mala byť v duchu odstránenia škôd regulovaná ťažba dreva v zachovaných alebo dodatočne vysadených lužných lesoch s maximálnym ohľadom na vplyvy na životné prostredie, pričom by mali byť uprednostnené pôvodné druhy stromov a iných rastlín.
Okrem vhodného lesného hospodárstva si v týchto lesoch našli domov mimoriadne cenné druhy vtákov ako napríklad osobitne chránený bocian čierny, haja tmavá alebo orliak morský.
Celé územie Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a osobitne chránené územie tiahnuce sa od Bratislavy po Štúrovo spadá pod ochranu druhého stupňa. To znamená, že okrem osobitne chránených rezervácií tu v takmer rovnakej miere prebieha ťažba dreva ako hocikde inde. „Vieme, aká je situácia s ochranou životného prostredia na Slovensku. Veľakrát existuje len na papieri,” poznamenal odborník na vtáky.
Zároveň hneď dodáva, že medzi občanmi a rezortom životného prostredia je dobrá spolupráca, čo sa prejavuje aj v efektivite spravovania biotopov na Vtáčom ostrove, ktoré už neustále prebieha viac ako dvadsať rokov. Chýba však program na kompenzáciu biotopov, ktorý by bol iniciovaný ministerstvom, napríklad vytvorenie ďalšieho Vtáčieho ostrova.
Takýto program by bol užitočný v prípade, ak by ten terajší ostrov zasiahli nejaké negatívne vplyvy, vtáky by mali rezervné hniezdiská, v ideálnom prípade aj viac. Momentálne neexistuje na slovenskom úseku Dunaja ostrov vhodný na hniezdenie čajok a rybárov.
Oponenti ochrancov prírody medzi chválospevmi na vodné dielo pravidelne odháňajú argumenty zelených s tým, že pesimistické predpovede súvisiace s vybudovaním vodného diela sa nenaplnili, od vybudovania Hrušovskej zdrže počet vtákov v okolí dokonca vzrástol. Objavili sa aj ohrozené druhy, ktoré predtým na Slovensku nezimovali, ako napríklad kormorán malý.
„Faktom je, že počet vtákov, ktoré zimujú na vodnej nádrži, bol za posledné roky niekoľko desaťtisíc. V určitých rokoch sa tu môže nazbierať len z chochlačky vrkočatej hoci aj štyridsaťtisíc jedincov, keďže voda je bohatá na potravu. Tento nový biotop však ani zďaleka nie je taký hodnotný a jedinečný ako ten predchádzajúci. Pred vybudovaním vodného diela v tejto oblasti hniezdilo a vychovávalo mláďatá veľa druhov, niektoré chránené a mimoriadne vzácne aj z európskeho hľadiska, ktorých populácia je v celej Európe čoraz menšia – napríklad už spomínaný orliak morský, bocian čierny či rybár malý,” poukázal odborník na nezanedbateľný rozdiel.
V dôsledku zničenia riečneho ekosystému zmizli priaznivé podmienky pre najvzácnejšie druhy vtákov, ktoré tak boli nútené presťahovať sa inam, hniezdiť niekde inde. A to málo, čo tu ostalo alebo sa sem vrátilo, je tu vďaka cielenej rekonštrukcii biotopu a jeho spravovaniu.
Druhy vtákov, ktoré sú tu momentálne najpočetnejšie – napríklad labuť veľká, chochlačka vrkočatá, hlaholka severská – tu boli už aj pred výstavbou. Vybudovaním Hrušovskej zdrže sa pre nich vytvorili ešte vhodnejšie podmienky, aj preto tu zimujú vo väčšom množstve ako predtým.
Podľa ornitológa by bolo však príliš jednoduché tvrdiť, že je to výlučne vďaka výstavbe vodného diela. „Na zmeny populácií má vplyv veľmi veľa faktorov, napríklad zmena podnebia alebo poľnohospodárstvo. Mnoho druhov sem neprilákala len väčšia vodná plocha, ale napríklad aj to, že je tu viac poľnohospodárskych oblastí, kde sa vďaka miernejším zimám dostanú ľahšie k potrave, veď polia už nie sú trvalo pokryté snehovou vrstvou,” vysvetľuje ornitológ.
A pre ochrancov prírody už vôbec nie je dobrá správa, že zimujúce vtáky sú teraz koncentrované na oveľa menšej ploche ako v minulosti. Pred vybudovaním Hrušovskej zdrže ešte zimovali na menších vodných plochách roztrúsené na celom území Dunaja na Slovensku. „Ak by sa stala pri Bratislave lodná katastrofa, pri ktorej by došlo k úniku oleja, malo by to nepredstaviteľné dôsledky, viedlo by to k hromadnému úhynu vtákov práve pre prílišnú koncentráciu na jednom mieste,” upozorňujú ochrancovia vtákov.
ornitológ Vieme, aká je situácia s ochranou životného prostredia na Slovensku. Veľakrát existuje len na papieri. Ján Gúgh