Prečo Izrael nechce vojensky pomáhať Ukrajine
Zapojením sa Iránu do vojny proti Ukrajine sa tlak na Izrael výrazne zvýšil. „Pre Izrael je to teraz veľmi osobné,“hovorí odborníčka
Mám na vás otázku, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uprostred svojho emotívneho vystúpenia pre izraelské publikum. „Ako podľa vášho názoru Rusko zaplatí Iránu? Možno to vôbec nebudú peniaze, ale ruská pomoc iránskemu jadrovému programu.“
Ukrajinský prezident vo svojom pondelňajšom prejave opísal, ako je jeho krajina neustále objektom ruských útokov. „Nechutný hluk iránskych dronov počujeme na našom nebi každú noc. Ako je takáto aliancia vôbec možná?“položil si rečnícku otázku.
ZELENSKYJ PROSÍ IZRAEL O POMOC
K vojenskej spolupráci Putinovho režimu s Iránom, ktorého drony zabíjajú ukrajinských civilistov, pritom podľa neho vôbec nemuselo dôjsť, nebyť neochoty Izraela vojensky pomôcť Ukrajine.
Ukrajinský líder, ktorý má židovské korene, vystúpil s týmto odkazom tento týždeň na konferencii izraelského denníka Haarec. Jeho krajina znovu požiadala Izrael o vojenskú pomoc, ako to robí už dlhšie.
Po tom, ako stovky iránskych dronov zaútočili na ukrajinské mestá, sa tento tlak ešte zvýšil. Svoju vládu kritizujú izraelskí novinári aj tradične proizraelskí politici Spojených štátov. Napriek tomu izraelskí lídri na čele s ministrom obrany Bennym Gancom dávajú jasne najavo, že tak neurobia.
„Naša politika voči Ukrajine je jasná – sme na strane Západu, poskytli sme humanitárnu pomoc, postarali sme sa o utečencov a zranených,“povedal pre izraelský rozhlas Kan. Izraelčania darovali Ukrajine tony liekov, poľnú nemocnicu so 6-tisíc lôžkami v Ľvivskej oblasti, štyri obrnené sanitky, tisíce prilieb a potravinové dávky. Ale nie zbrane.
„Z pochopiteľných dôvodov sme sa nechceli zapájať do bojových systémov. Taká bola doterajšia politika. V tejto veci som opatrný,“citovala BBC Ganca. „Nebudeme poskytovať zbraňové systémy,“povedal v rozhovore s diplomatmi EÚ.
„Je to veľká chyba. Z morálneho aj zo strategického a z bezpečnostného dôvodu,“povedal pre Denník N izraelský bezpečnostný expert a novinár Haarec Yossi Melman.
S expertmi na Izrael a bezpečnosť sme sa rozprávali, prečo je vláda v Jeruzaleme, izraelskí generáli aj šéfovia tajných služieb proti vojenskej pomoci Ukrajine a či sa postoj vlády môže zmeniť po voľbách, ktoré prebehnú v Izraeli 1. novembra.
Podľa ukrajinského prezidenta Izraelčania už v roku 2014 prijali rozhodnutie nenahnevať Rusko a nepomáhať Ukrajine.
„Ak by sme okamžite zabezpečili naše nebo, keď sme čelili hrozbe rakiet a dronov, Rusko by teraz nemalo motív ísť do Iránu a ponúknuť mu niečo výmenou za pomoc pri terore,“povedal Zelenskyj a vyzval Izrael, aby „konal spoločne“so západnými demokraciami, ktoré vyzbrojujú Kyjiv.
„Je na rovnakej strane s demokratickým svetom, ktorý bojuje proti svojej existenčnej hrozbe? Alebo s tými, ktorí si zatvárajú oči pred ruským terorom, aj keď pokračujúci teror znamená kompletnú deštrukciu globálnej bezpečnosti?“opýtal sa Zelenskyj.
Izraelčania podľa jeho slov veľmi dobre vedia, čo znamená iránska hrozba pre prežitie ich štátu, a pripomenul útok z 15. októbra, keď iránsky dron zničil tri poschodia obytného domu, kde zomrela mladá rodina, ktorá čakala bábätko. Dom postavil izraelský podnikateľ a hlava jednej zo synagóg Ioselian Lev.
„Tento dom vydržal prvú svetovú vojnu, vydržal teror druhej svetovej vojny, aby ho nakoniec zničil iránsky dron. Tak ako mnohé iné objekty na Ukrajine,“apeloval Zelenskyj na Izraelčanov.
IZRAELSKÝ EXPERT: JE TO V ZÁUJME IZRAELA
V izraelskej vláde sa za vypočutie ukrajinskej žiadosti o pomoc jasne vyslovil minister pre diaspóru Nachman Šai. Podľa neho je pravý čas, aby jeho krajina zaujala jasný morálny postoj a pomohla Ukrajine praktickými krokmi vrátane poskytnutia obranných zbraní.
Ide o krok, ktorý nie je veľmi populárny ani v izraelskej spoločnosti. Podľa prieskumu spoločnosti Kan je 41 percent proti, 21 za a 38 percent si nebolo istých.
Podľa izraelského bezpečnostného experta Melmana má pritom Izrael veľmi málo dôvodov neposkytnúť svoju pomoc Ukrajine. „Stále sa boja Putina. Neviem, prečo je tu ešte dôvod báť sa ho, zvlášť keď vidíme, ako slabo si počína jeho armáda na ukrajinskom fronte,“hovorí.
Pre Rusko, ktoré bolo považované za superveľmoc a teraz prosí o pomoc Irán, to podľa neho musí byť ponižujúce. Na druhej strane je izraelským záujmom útočiť na Irán – a je jedno, či je to v Jemene, Sýrii, Libanone alebo na Ukrajine, kde sa údajne nachádzajú aj jeho inštruktori, ktorí cvičia ruských vojakov narábať s iránskymi kamikadze dronmi.
Aj expertka na Blízky východ a riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Irena Kalhousová na Karlovej univerzite v Prahe si myslí, že Izrael sa dostal do situácie, keď je „jeho postoj morálne aj strategicky dlhodobo neudržateľný“.
Spôsobov, ako môže Izrael Kyjivu pomôcť, je pritom podľa Melmana viac a nie sú to len systémy protivzdušnej obrany, o ktoré majú Ukrajinci najväčší záujem. „Môžu napríklad sabotovať vojenské sklady alebo útočiť na výrobné haly, kde Iránci svoje zbrane vyrábajú,“hovorí izraelský novinár.
Podľa neho je v úplnom záujme Izraela brániť iránskym dodávkam na Ukrajinu už len preto, že Irán vďaka tomu získava množstvo vojenských skúseností. „Rok alebo dva takýchto skúseností a s novými vylepšeniami to môžu použiť proti Izraelu alebo ich Teherán poskytne Hamasu či Hizballáhu,“hovorí Melman.
Izrael by si podľa Kalhousovej mohol nacvičiť ničenie dronov na Ukrajine.
Poradca ukrajinského ministerstva obrany Jurij Sak vraví, že tieto drony neboli vyvinuté proti
Z pochopiteľných dôvodov sme sa nechceli zapájať do bojových systémov. Taká bola doterajšia politika. V tejto veci som opatrný.
ukrajinským mestám. „Vyvinuli ich masovo na útoky proti Izraelu. Teraz používajú Ukrajinu ako svoje testovacie územie, aby videli ich slabiny, a skôr či neskôr ich použijú proti Izraelu.“
RIZIKÁ PRE IZRAEL
Podľa Melmana sa vláda bojí, že sa Putin bude revanšovať a použije svoj vplyv a prostriedky napríklad v Sýrii, aby tam prerušil izraelské operácie. „Doteraz sa tváril, že nič nevidí, pričom to robil nie preto, že by miloval Izrael, ale aby Irán nebol všadeprítomný v Sýrii a jeho spojenec bol stabilnejší. To sa možno teraz zmenilo.”
Zaznievajú aj obavy, že v rámci odvety by ruská reakcia postihla židovskú menšinu v „Rusku, ktorá sa začala masívne sťahovať do Izraela. Mohli by napríklad zatvoriť židovskú agentúru, ktorá organizuje imigráciu do krajiny.
Invázia na Ukrajinu spustila masovú migráciu približne jednej osminy zostávajúcej ruskej židovskej populácie. Do augusta emigrovalo do Izraela vyše 20-tisíc z odhadovaného počtu 165-tisíc ruských Židov.
Izrael má podľa Kalhousovej zároveň obavy, aby sa jeho najprepracovanejší technologický systém nedostal do rúk nepriateľa. „To je reálna obava,“hovorí.
„Izrael zároveň nemá toľko vlastných obranných systémov, aby mohol ochrániť obrovské ukrajinské územie, a nemôže nechať svoje nebo nestrážené. Vojna s Hamasom alebo Hizballáhom môže vypuknúť pokojne aj zajtra,“vraví Kalhousová.
Najväčším problémom podľa Melmana je to, čo bude žiadať Irán za svoje služby od Moskvy. Okrem dronov a balistických rakiet to môže byť práve nukleárne know-how.
„Je veľmi ťažké pochopiť izraelskú pozíciu, pretože je veľmi krátkozraká. Šéf Mossadu nechce riskovať, pretože na seba nechce zobrať žiadne riziko. Život bez rizík však neexistuje. Keď debatujeme o prioritách, akékoľvek rozhodnutie si vždy so sebou nesie väčšie alebo menšie riziko. Vždy robíme niečo riskantné, či už je to na Západnom brehu, alebo na Golanoch, aby sme presadzovali svoju politiku,“hovorí Melman, ktorý pripúšťa, že po blížiacich sa voľ bách, ktoré čakajú Izrael budúci utorok, sa situácia zmení.
ČO SPRAVÍ IZRAEL PO VOĽBÁCH?
Sám predpovedá, že voľby dopadnú znovu patovou situáciou a po krátkom období sa zopakujú znovu. „Záleží, kto bude premiérom. Ak to bude Jair Lapid, možno presvedčí vojenských lídrov, ako je minister obrany Benny Ganc.“
„Napriek nešťastnému vyhláseniu Ganca vidno, že medzi izraelskými politikmi sa diskusia viac vrátila do politického diskurzu a práve Jair Lapid (súčasný premiér, pozn. red.) bol viac na strane Ukrajiny. A ak by bol zvolený, tak je možné, že Izrael zmení svoju pozíciu,“myslí si Kalhousová.
V prípade expremiéra Benjamina Netanjahua, ktorý by sa rád vrátil k moci, je to komplikovanejšie. „Netanjahu pravdepodobne nebude súhlasiť s predajom zbraní pre Ukrajinu. Zároveň však platí, že dokáže byť nepredvídateľný, ak si bude myslieť, že je to v jeho politickom a osobnom prospechu, hoci to v tomto momente tak nevyzerá a nestavil by som na to,“vraví izraelský novinár Yossi Melman, podľa ktorého funguje medzi Netanjahuom a Putinom akási „divná milostná aféra“.
Keď sa ho na to Fareed Zakaria v CNN spýtal, Netanjahu povedal, že by to nevolal milostnou aférou, ale „otázkou záujmov“.
Aj Kalhousová si všíma posledné vyhlásenie Netanjahua pre USA Today, v ktorom sa vyjadril, že to možno prehodnotí. „Dlho tvrdil, že proti Rusku treba byť realistický. Vláde vyčítal, že je proukrajinská a ohrozuje jeho starostlivo budované vzťahy s Ruskom. Zaujímavý je americký tlak – ani nie tak od prezidenta Bidena, ako od významných senátorov a kongresmanov, ktorí majú jasne proizraelskú pozíciu a začínajú otvorene hovoriť, že táto pozícia je neprijateľná.“
V momente, keď sa do vojny proti Ukrajine zapojil Irán, to začalo byť pre Izrael veľmi osobná vec a podľa analytičky Kalhousovej bude zaujímavé sledovať, ako sa to vyvinie po voľbách.
„Mali by sme byť tam, kde sú naše hodnoty: demokratické krajiny v Európe a USA sú proti ruskej agresii na Ukrajine,“citovala DW Amosa Jadlina, bývalého šéfa izraelského obranného spravodajstva, ktorý dlhodobo tvrdí, že Izrael by mal byť aktívnejší v podpore Ukrajiny.
„Irán je náš hlavný nepriateľ. A vždy, keď sa Irán postaví na niečiu stranu, Izrael by mal byť na druhej strane.“
O ČO MÁ UKRAJINA ZÁUJEM
Výraznej pomoci od Izraela sa však podľa nej dostáva už teraz. „Dávajú im spravodajské informácie, zničili fabriku na drony v Sýrii – ešte lepšie ako ich zostreľovať je zničiť ich tam, kde sa vyrábajú,“hovorí Kalhousová.
Izraelský expert Melman pripomína, že Kyjiv nemá záujem len o slávnu Železnú kupolu, ktorá chráni izraelské mestá pred útokmi teroristov z Pásma Gazy. Viaceré z izraelských systémov protivzdušnej obrany sa vyrábajú v spolupráci s USA, ktoré sa proti tomu podľa Melmana neohradili.
To, o čo má Ukrajina záujem, je dobre známe z oficiálneho zoznamu, ktorý poslala ukrajinská diplomacia izraelským partnerom. Ako píše Haarec, popri Železnej kupole sú to systémy ako Iron Beam, Barak-8, rakety Patriot či Arrow.
Ukrajinský veľvyslanec v Izraeli Jevhen Kornijčuk hovoril o raketách Barak. „Pre dobrý obranný dáždnik potrebujete Železný dóm proti raketám krátkeho doletu a Barak pre tie so stredným a s dlhým doletom,“povedal.
Systém Barak vyvinuli na ochranu lodí pred raketovými útokmi. Napríklad v libanonskej vojne Hizballáh zaútočil na izraelské plavidlo čínskou raketou 802-C z pobrežia.