Dennik N

Dávam si pozor, ale nebojím sa o život

Martin Greguš fotil ľadové medvede v Arktíde v kvetoch, ako prvý zrejme zachytil kríženca bieleho medveďa s grizlym

- SOŇA MÄKKÁ reportérka

Do teritória ľadového medveďa sa neodporúča chodiť bez pušky, on mal len fotoaparát a vrecko s kameňmi. MARTIN GREGUŠ strávil vyše mesiaca v Arktíde pozorovaní­m a fotografov­aním ľadových medveďov. Chcel ich zachytiť v lete v atraktívny­ch fialových kvetoch kypriny úzkolistej.

Prečo ste chceli fotiť ľadové medvede v lete?

Pretože vtedy ich nikto nefotí. Mal som dlho ideu fotiť ich v ružových kvetoch kypriny úzkolistej. Videl som jej fotografie z Arktídy z roku 2006 alebo 2007 a dlho som sa snažil zistiť, kde boli odfotené. Omylom to niekto prezradil na Googli, tak som si to našiel. Bolo veľmi drahé dostať sa tam. Podarilo sa to cez turistickú organizáci­u, pre ktorú som robil filmy. Spravili sme projekt, oni nám pomohli s loďou, ja som im dal fotky.

Je v Arktíde kyprina taká vzácna? Na Slovensku rastie bežne.

Nie je jej veľa a toto je tajuplné miesto, kde medvede chodia medzi kvetinami.

Rozhodne obvyklejši­e sú fotky ľadového medveďa na ľadovej kryhe s tuleňom. Fotíte aj v zime?

Medvede v zime som fotil iba raz alebo dvakrát. Nemám to až tak rád ako v lete. Aj pre to, lebo je to veľmi nepredvída­teľné. Hneď, ako sa urobí ľad, medvede sú v rámci dvoch minút na ňom a odídu. Raz som išiel na expedíciu na 10 dní, prišli sme, medvede všade, ľad nikde, more rozbúrené, ideme fotiť. Cez noc bolo mínus 10 stupňov, oceán zamrzol a medvede boli preč, takže my sme 9 dní nemali čo robiť.

Ako najbližšie ste sa dostali k medveďovi?

Niekoľko metrov. Fotil som ho vo vode so širokým objektívom.

Ako vznikla táto fotografia?

Tento nápad som dostal prvýkrát, keď sme išli na Arktídu v 2015. Trvalo mi šesť rokov ju zrealizova­ť. Urobili sme na to takú loď, pred ktorú sme zavesili podvodnú kameru, a idea bola, že pôjdeme ako keby s dronom, ale vo vode. Otestovali sme všetko v bazéne, aj v meste Churchill v rieke.

Bohužiaľ, keď sme už boli v Arktickom oceáne, prišla väčšia vlna, padla na loď a poškodila ovládanie, takže som mohol ísť iba dopredu a dozadu. Nakoniec som musel improvizov­ať, mal som na sebe tyč s podvodnou kamerou a ešte som si ju pripol na seba lanom, keby to náhodou medveď strhol, aby som nestratil celú kameru. Kamarátom som povedal, nech ma tam nechajú.

Ľadový medveď je mäsožravec, ako to, že na vás nezaútočil?

Vedel by vyskočiť na loď, ale vo vode sa necítil ohrozený. Dali sme mu priestor a čas, dávali sme pozor, aby sme ho nevyprovok­ovali. Napokon to bola jedna z víťazných fotografií v súťaži Wildlife Photograph­er of the Year 2021.

V uplynulých rokoch medveď biely viackrát zaútočil na súostroví Špicbergy na kemp, jedného muža zabil, inokedy zranil turistku.

Ja som nikdy nemal pocit, že by chceli jesť nás. Sú zvedaví, keby som si tam niekde ľahol a zostal spať bez obrany, pravdepodo­bne by zo mňa veľa nezostalo. Ale necítite sa tak, že oni sú hrozne hladní a musia vás jesť, alebo niečo také.

Na Špicbergoc­h sa odporúča chodiť so strelnou zbraňou, mali ste ju?

Nikam nechodíme bez strelnej zbrane, ale v živote by sme ju nepoužili. Na odstrašeni­e chodíme s vreckami, kde máme kamienky a také veci. To funguje tisíckrát lepšie ako zbraň.

Hádžete na ľadového medveďa kamienky?

Búchame nimi dohromady a ten zvuk ich odstraší. Keď to nefunguje, tak hodíme kameň nie na toho medveďa, ale niekde okolo neho. A on sa tak vystraší z toho, že kameň odskočil zo zeme, že hneď beží preč a veľakrát sa odsťahuje na iné miesto. Mám fotku s medveďom, to sme filmovali interview pre Wildlife Photograph­er of the Year, kde medzi mnou s otcom a mojím asistentom a medvedím sprievodco­m prešla mama s dvoma deťmi.

Zachytila som informácie, že v Hudsonovom zálive býva menej ľadu a ľadové medvede chodia na pevninu, kde zdieľajú ten istý priestor s medveďmi grizly.

Máme jednu z prvých fotiek, ak nie prvú fotku, kde je zdokumento­vaný polárny medveď spoločne s grizlym. Odfotili sme to v roku 2020. Išli sme len tak loďou a v diaľke sme videli, že tam je polárny medveď a za ním sa hýbalo niečo hnedé. Mysleli sme si, že je to sob, no keď sme sa dostali bližšie, tak sme zistili, že je to grizly. Hneď nám stúpol adrenalín, pretože to nebola obyčajná vec.

Všetky tieto fotky sú urobené v Hudsonovom zálive, v nižších polohách. Chodia za mnou odborníci a chcú informácie o medveďoch grizly. Ako sa otepľuje, tieto medvede sa posúvajú vyššie. Dokonca pri Churchille kamera v lese zachytila grizlyho, polárneho medveďa a čierneho medveďa. Nie na jednej fotke, ale v priebehu pár mesiacov obývajú ten istý priestor.

Predtým sa to nestávalo?

Biely medveď chodil na pevninu vždy. Keď sa roztopí ľad,

Nikam nechodíme bez strelnej zbrane, ale v živote by sme ju nepoužili. Na odstrašeni­e chodíme s vreckami, kde máme kamienky a také veci. To funguje tisíckrát lepšie ako zbraň.

idú na zem a hneď ako sa môžu vrátiť na ľad, idú naň. Churchill je už dostatočne nízko na to, aby tam boli aj medvede grizly. A videli sme na nich, že to nebolo prvýkrát, čo títo dvaja boli spolu. Dobre o sebe vedeli. Ľadový medveď tam chodí pravdepodo­bne celý život z kameňov loviť belugy. Grizzly ich buď takisto išiel sám loviť, alebo čakal, že mu niečo ostane po ľadovom.

Nie sú navzájom voči sebe agresívni?

Nie, čo sme videli, tak neboli. Na migrácii týchto zvierat je zaujímavý objav medveďa Winnieho. Je to jeden z našich obľúbených medveďov a mám pocit, že jeho matka a otec sú grizlyovia a polárny medveď, že je to miešanec.

Myslíme si to najmä pre to, lebo na tých fotkách presne vidíme, že má čierne, respektíve tmavšie nohy. Všetci si myslia, je špinavý, ale on tak vyzeral, aj keď bol vo vode celý deň. Neviem to stopercent­ne potvrdiť, lebo nemám jeho chlpy, ale podľa toho, ako sa správal, a aj podľa tváre si myslím, že je miešanec. Vidíme, že nevyzerá úplne presne ako ľadový medveď. Takže to je potenciáln­e jedna z prvých dokumentác­ií ich potomka.

Keď medvede grizly zistia, že tu majú čo jesť, tak to nebude poslednýkr­át. Žiaľ, Arktída nie je chránená oblasť a grizly nie je chránený živočích. Tak tu bude prvý na odstrel.

Ľadový medveď je chránený?

Ľadové medvede sa takisto strieľajú, ale nie až tak. Každá komunita má stanovené číslo, koľko ich môže odobrať. A toho sa relatívne držia. Ale na medvede grizly nie sú obmedzenia.

Videla som fotografie vychudnutý­ch ľadových medveďov, dôvodom malo byť, že ľad sa topí príliš skoro a nemajú dosť potravy.

Videl som aj vychudnuté medvede, ale nie na týchto miestach. Mám svoju vlastnú teóriu, prečo v Hudsonovom zálive, a najmä tam, kde ich fotíme, tie medvede vyzerajú presne tak, ako ich tu máme – obrovské, šťastné a tučné. Eskimáci lovia belugy a rôzne iné zvieratá. A v rámci lovu tam nechajú veľké množstvo toho zvieraťa, lebo napríklad z belugy berú iba tuk. A tak všetky tieto zvieratá z toho benefitujú.

Raz sme napríklad bývali na ostrove, kde bolo 10 – 12 medveďov. Zrazu počuli streľbu vo vzduchu pár kilometrov odtiaľ a to bolo, ako keby im niekto zazvonil na zvonček, že večera. Vystrelili smerom k tej veľrybe a v rámci jedného alebo pol dňa už bola preč.

Čím sa ešte živia?

Keď som vyrastal a chodil na Arktídu, vždy som si myslel, že polárny medveď v lete nič neje a žije zo svojich zásob. No zistili sme, že jedia, keď môžu.

Sledovali sme medveďa, ktorý sa naučil žrať malé vtáky. Majú tam kolóniu, kde majú vajíčka a mladé. A on sa naučil, že ich lepšie vidí vo vode, takže ich vystraší z tej kypriny a lúk do vody, a hneď ako ich vidí vo vode, loví ich. Nie je to kaloricky najvýdatne­jšia strava, ten vták nemá veľa mäsa, ale medveď ho loví a žerie. Videli sme ich žrať aj tie kvetiny a druh pozemnej veverice, niečo ako svišťa.

Tých 33 dní, ktoré sú v názve výstavy, ste strávili s medveďmi v kuse?

To boli dve obdobia – v roku 2020 to bolo 13 dní a vlani 20. Mali sme kovovú loď s drevenou konštrukci­ou. Keď sme prišli na ostrov, postavili sme kemp a obložili ho kusmi dreva.

Fotíte z lode alebo pešo, alebo aj aj?

Veľakrát z lode, ale veľakrát aj pešo.

Robili ste si zákryty?

Nie, lebo oni nás ignorovali a myslím si, že keby sme tam mali zákryt, tak by ich to viac vyrušilo. Boli by zvedaví, čo to je, a išli by to preskúmať. Mali sme na tomto istom mieste rok predtým zaparkovan­é malé terénne vozidlo s otvoreným priestorom, za 24 hodín medvede zožrali sedadlá a začali hrýzť pneumatiky.

Ide o Arktídu, vládli tam drsné poveternos­tné podmienky?

Napríklad boli šialené búrky, prvých päť dní bola taká búrka, že sme ani nevedeli, či sa odtiaľ dostaneme. Nikdy som nebol ohrozený medveďom, ale Arktídou ako takou. Bol som 24 hodín na telefóne s otcom, písali sme si, frajerka vo Vancouveri už písala, že sa nevrátim, celkom sme sa báli o život. Vietor vyhodil loď na breh, lámala sa, krivila, a odtrhli sa všetky veci na motoroch, odfúklo všetko zo strechy.

Potom sa to upokojilo, nafotili sme krásne fotky medveďov v kvetinách, no prišla ďalšia búrka. Museli sme ostať pár dní dlhšie, ako sme chceli, preto sme zrazu nemali jedlo. Napríklad som ležal na zemi a šetril energiu, lebo sme skončili tak, že sme mali balíček rezancov na deň, pričom obvykle sme mali 4 – 5 balíčkov na deň každý. Dochádzala nám aj voda. Našťastie sme sa odtiaľ dostali, ale bolo to už dosť na hrane.

Medvede ste museli veľa sledovať, zaujalo vás niečo na ich správaní sa k sebe navzájom?

To, že sa veľmi tolerujú. Vyrastal som v tom, že medvede sú veľmi teritoriál­ne k sebe navzájom aj k ľuďom. V realite máme fotku so štyrmi medveďmi a v ten deň ich okolo nás v okruhu 500 metrov bolo desať. Väčšinou rodiny. Predpoklad­ám, že preto, že samci sa nás báli, a keď to samice zistili, tak sa k nám nasťahoval­i aj s mláďatami. A tolerovali sa. Ovoňali sa a nechali si svoj priestor.

Tým, že bolo pokope toľko medveďov, sa párkrát stalo, že prišlo k omylu. Raz sa mladý medveď vyplašil, odišiel od rodiny a onedlho išiel k nemu druhý. Myslel si, že to je jeho brat alebo sestra. Prišiel k nemu, hrabali tam, jedli kvetiny, zrazu sa na seba pozreli a zistili, že nie sú rodina. Boli veľmi vystresova­ní, najprv to vyzeralo na bitku, potom prišelec bežal preč. Ale bolo to veľmi zábavné, nikdy nezabudnem na výraz na jeho tvári, ako vyvalil oči.

Dospelé samce by zabili mláďatá?

Ako ktorý. Musí ísť o veľkého samca, ktorý sa chce páriť. Winnie je samec a v živote nemal problém s ostatnými. No raz prišiel samec, ktorý vyplašil všetko vrátane nás. Bol doškriaban­ý, vyzeral veľmi starý a veľmi nahnevaný. Vedeli sme, že keď tu zostane, tak nemôžeme nič robiť. Nemôžeme ísť z lode, nemôžeme sa tam prechádzať, ako keby to bola naša záhrada, keď tam je nebezpečný medveď.

Medveď hnedý sa pári od mája do júna, výnimočne na jeseň, a potom má mláďatá približne vo februári. Ako je to pri ľadových medveďoch?

Myslím, že je to rovnako, aj keď nie som odborník na ich správanie. Rozdiel je v tom, že oni nehibernuj­ú. Pre nich je oddych to, že v lete nič nerobia. Medvedica sa na zimu zakope v brlohu, porodí a potom vo februári vyjde s mláďatami na ľad. Sú tam približne dva mesiace a potom cez leto na pevnine opäť nič nerobia.

Pre samicu je to nebezpečné v tom, že keď je s nimi tehotná v brlohu, nežerie. Pokiaľ vyjde z brlohu v marci alebo v apríli na ľad, a ten sa potom v júni roztopí, tak stihla za ten čas zjesť možno štyri tulene. A to nie je dosť na medveďa, ktorý v tom čase nejedol možno už sedem mesiacov.

Čiže problém je, keď sa ľad roztopí príliš skoro a ona musí ísť s mláďatami na pevninu?

Áno, lebo ona ich musí dojčiť, no ak už ľad v máji alebo v júni nie je, musí počkať do novembra, aby sa kŕmila.

Čím sa živí medveď biely v zime?

Hocičím, ich hlavná potrava sú tulene, ale keď chytí belugu alebo narvala, alebo aj väčšie zviera, tak sa poteší.

Brloh si medvedica robí na pevnine?

Áno, na pevnine. Počul som o medvedici, ktorá mala brloh aj na mori pod ľadovcom, ale väčšinu času sú v horách a v boreálnych lesoch.

Do Britskej Kolumbie sa chodievajú fotiť medvede grizly žerúce lososy na ťahu, ako to funguje?

V poslednom čase je veľmi málo lososov v dôsledku ich nadmerného komerčného lovu. Tour operátori, s ktorými pracujem, len rozprávajú, že pred 50 rokmi mohli prejsť cez rieku po lososoch a teraz tu nie je žiaden.

Nereguluje sa to?

Je to veľmi zle regulované, najmä v riekach, kde nie sú umelé sádky. Veľa tých riek sa napĺňa lososmi takto umelo, no ak máte rieku v divočine, prejde loď a vezme všetky lososy, ktoré tam žijú, medveďom nezostane nič. Raz sme išli fotiť takzvaných spirit bears, medvedích duchov. Je to čierny medveď s bielym génom, poddruh žijúci v Britskej Kolumbii v pralese Great Bear.

Mali sme to naplánovan­é, zaplatené letenky a tesne predtým mi napísal známy, že v rieke boli dva lososy, prišli medvede, zjedli dva lososy a už išli preč. Teraz je to veľmi veľký problém v Britskej Kolumbii, na Aljaške aj v Yukone, kam chceme ísť fotiť.

A má to dosah aj na kosatky. Okolo Vancouvru máme kosatky, ktoré jedia iba lososy, nič iné a takisto majú teraz problém.

Aspoňže v Amerike je teraz trend búrať staré priehrady, ktoré sú tam dajme tomu 100 rokov. Revitalizu­jú celý riečny tok a už sa im vracajú lososy tam, kam sa nemohli dostať, kým tam boli 50 metrov vysoké priehradné múry.

 ?? ??
 ?? FOTO – MARTIN GREGUŠ ??
FOTO – MARTIN GREGUŠ
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia