Prečo sa mení farba očí?
Ako je možné, že máme modré oči, ak sa v dúhovke nenachádza modré farbivo
Pôvodne sme všetci mali hnedé oči,“vraví genetik Hans Eiberg z Kodanskej univerzity. Ak je to naozaj tak, k vzniku svetlejších variantov došlo až neskôr. To znamená, že sú evolučne mladšie.
Predpokladá sa, že mutácia pre modrú farbu vznikla pred zhruba 10- až 6-tisíc rokmi v oblasti okolo Čierneho mora, uvádza Eiberg a jeho tím v štúdii z roku 2008.
Modrá farba očí sa postupne rozšírila natoľko, že dnes má modré oči 20 až 40 percent Európanov.
Farba očí sa môže meniť a nie je vzácnosťou, ak v prvých rokoch života stmavnú. Tieto zmeny sa zvyčajne odohrávajú v prvých troch rokoch života, no v niektorých prípadoch sa farba očí mení aj v období puberty a dospelosti.
ROZPTYL SVETLA
Farba očí súvisí s pigmentom melanínom, ktorý sa delí na feomelanín žltooranžovej farby a hnedočierny eumelanín. Rolu hrá aj množstvo melanínu a spôsob jeho uloženia v prednej pigmentovej vrstve a v stróme dúhovky.
Ak sa v dúhovke nenachádza žiadne zelené či modré farbivo, ako je možné, že ľudia majú oči modrej či zelenej farby? Vysvetlením je menej melanínu v pigmentových bunkách (melanocyty) v dúhovke oka. V takom prípade sa svetlo dlhších vlnových dĺžok pohltí v tmavých častiach oka, zatiaľ čo svetlo kratších vlnových dĺžok sa buď odrazí, alebo sa rozptýli v zakalenom prostredí strómy. Keďže modré svetlo má kratšiu vlnovú dĺžku, oko sa javí ako modré. Tento efekt sa nazýva Tyndallov rozptyl. Farba takého oka sa mení so zmenou svetelných podmienok.
Uvedený jav sa podobá na Rayleighov rozptyl zodpovedný za modrú farbu oblohy – rozptyl spôsobujú molekuly, na ktoré naráža svetlo, keď prechádza zemskou atmosférou. Fialové a modré svetlo majú najkratšiu vlnovú dĺžku, zatiaľ čo červené svetlo ju má najdlhšiu. Z toho dôvodu sa modré svetlo viac rozptyľuje a obloha sa počas dňa javí ako modrá.
ZO SVETLEJŠEJ FARBY NA TMAVŠIU
Podľa štúdie, ktorá vyšla v roku 2019 v časopise Acta Ophthalmologica, zmena farby očí v detskom veku súvisí do značnej miery so samotnou farbou očí – zo 40 modrookých novorodencov malo vo veku dvoch rokoch 11 detí hnedé oči, tri deti mali oči orieškovej farby a dve zelenej.
No ak mali deti pri narodení hnedé oči, takmer všetky z nich (73 zo 77) mali hnedé oči aj o dva roky neskôr. Zdá sa, že modré oči sa v ranom štádiu života menia oveľa častejšie ako hnedé. Ale prečo? Jednou z indícií by mohlo byť, že ak sa farba očí deťom menila, menila sa zvyčajne zo svetlejšej na tmavšiu.
V uvedenej štúdii sa farba očí zmenila tretine detí do dvoch rokov života a „farba dúhovky sa zmenila na svetlejšiu len v 3,4 percenta prípadov (5 detí zo 148)“. Predpokladá sa, že je to spôsobené hromadením ochranného pigmentu melanínu v dúhovkách.
HROMADENIE OCHRANNÉHO PIGMENTU
K podobnému javu dochádza aj pri zmene farby vlasov. „Môžete vidieť fotografie niektorých detí, ktoré sú ako bábätká blond, ale keď sú staršie, majú tmavohnedé vlasy,“povedal pre BBC Future oftalmológ David Mackey z University of Western Australia. „Pigment vo vlasoch sa môže časom zvyšovať pravdepodobne preto, lebo bunky, ktoré ho vytvárajú, zvyšujú svoj počet a migrujú do tejto oblasti,“dodal Mackey.
Vyššia hladina melanínu v očiach by mohla chrániť pri intenzívnom slnečnom žiarení – podobne ako melanín chráni kožu pred poškodením slnkom.
Prečo sa niektorým deťom zvyšuje hladina melanínu v dúhovke, zatiaľ čo iným nie, nie je zrejmé. „V skutočnosti nevieme, čo ovplyvňuje tieto zmeny farieb [očí],“hovorí Mackey pre BBC Future.
Podľa neho môže ísť o kombináciu genetických faktorov a faktorov prostredia. Farba očí je polygénny znak, to znamená, že je výsledkom viacerých génov, zrejme šestnástich, medzi ktorými vládnu zložité vzťahy. Za najvýznamnejšie z nich sa považujú gény OCA2 a HERC2.
NAJŠIRŠIU PALETU FARIEB OČÍ MAJÚ EURÓPANIA
Najrozšírenejšou farbou očí je hnedá. Podľa worldatlas.com má hnedé oči 55 až 79 percent svetovej populácie. Ľudia s hnedými očami majú nižší výskyt rakoviny očí, prípadne ďalších ochorení. Príčina nie je známa, no špekuluje sa o ochrannom vplyve pigmentu melanínu.
Vysoký obsah melanínu v očiach, vo vlasoch a v pokožke pomáha chrániť ľudí pred škodlivými slnečnými lúčmi. „To vysvetľuje, prečo sa hnedé oči vyskytujú častejšie v teplejšom podnebí Afriky a Ázie ako v Európe,“uvádza Americká akadémia oftalmológie (AAO).
Zahraničná inštitúcia ďalej uvádza, že rôzna farba očí (pôvodne sme mali iba hnedé oči) sa mohla vyvinúť s tým, ako sa naši predkovia presúvali do chladnejších a menej slnečných miest, kde potreba ochranného pigmentu klesá. „Na Islande sú hnedé oči v menšine,“píše AAO.
Modré oči má do 10 percent svetovej populácie, zelené majú zhruba 2 percentá. Najširšiu paletu farieb očí majú Európania – od tmavohnedej po svetlomodrú. Aj svetlé odtiene sa najviac vyskytujú v Európe.
JEDEN Z NAJROZŠÍRENEJŠÍCH ZMYSLOV
Zrak je taký významný, že ide o jeden z najrozšírenejších zmyslov. Aspoň nejaká forma očí sa vyskytuje takmer vo všetkých živočíšnych kmeňoch.
Kreacionisti považujú oko za „dôkaz“, že svet vznikol zásahom nadprirodzenej bytosti. Podľa nich evolučná teória nedokáže vysvetliť význam prechodových foriem, ktoré viedli až k vzniku celého oka.
Povedané inak – načo by evolúcia budovala ľuďom rohovku, ak by oko ešte nemalo šošovku či bielko? Také „polovičaté“oko by bolo nanič. Evolučná teória tak padá a jej rolu nahrádza nadprirodzená bytosť, uvažujú kreacionisti. V skutočnosti aj „neúplné“oči môžu živočíchovi poskytovať evolučnú výhodu (orientácia podľa svetla,…). V ďalších generáciách sa môžu ďalej zdokonaľovať, aby sa čo najlepšie adaptovali na miestne podmienky.
Predpokladá sa, že evolúcia oka rôznych skupín živočíchov neprebiehala nezávisle od seba, pretože bola založená na spoločnej histórii základných prvkov, ktoré sa ustanovili už počas ranej fázy evolúcie mnohobunkových organizmov.
ĎALŠIE PRÍČINY ZMENY FARBY OČÍ
Mnohé zmeny farby očí sú neškodné, no v niektorých prípadoch sú výsledkom zranenia, infekcie či poškodenia vplyvom slnečného žiarenia.
Jedným z najznámejších prípadov zmeny farby oka po zranení je ľavé oko Davida Bowieho. Britský spevák trpel anizokóriou, čiže nerovnakou veľkosťou zreníc. V jeho prípade bola ľavá zrenica trvalo rozšírená. To vytváralo ilúziu rôznych farieb očí, pretože ľavá zrenica, ktorej veľkosť sa nemenila, nereagovala na zmeny svetla, zatiaľ čo tá pravá áno. Bowieho ľavé oko sa preto javilo ako tmavé pre čiernu farbu jeho rozšírenej zreničky v porovnaní s modrou farbou dúhovky pravého oka.
K zraneniu ľavého oka údajne došlo v roku 1962, keď mal Bowie 15 rokov. So svojím priateľom sa usilovali získať rovnaké dievča, a keď sa jeho kamarát dozvedel, že mu Bowie zrušil rande, uštedril mu ranu do tváre. Výsledkom vraj bola paralýza svalov, ktoré sťahujú dúhovku. Od toho dňa bola Bowieho zrenica údajne natrvalo rozšírená.
Mile Kunisovej zmenili farbu oka zdravotné komplikácie. Na začiatku svojej kariéry mala herečka jedno oko orieškovej farby a druhé modré. Išlo o prejav heterochrómie (odlišná farba očí), ktorú spôsobila chronická iritída, teda zápal dúhovky.
Zapálené tkanivo spôsobilo sivý zákal, čo viedlo k zmene farby oka. „Mnoho rokov som na jedno oko nevidela a nikto o tom nevedel,“povedala herečka v roku 2011 pre časopis Cosmopolitan.
Napravila to až operácia, pri ktorej došlo k výmene poškodenej šošovky. Od zákroku Kunis opäť vidí na obe oči, ktoré majú rovnakú – hnedú – farbu.
Najrozšírenejšou farbou očí je hnedá. Podľa worldatlas.com má hnedé oči 55 až 79 percent svetovej populácie. Ľudia s hnedými očami majú nižší výskyt rakoviny očí, prípadne ďalších ochorení. Príčina nie je známa, no špekuluje sa o ochrannom vplyve pigmentu melanínu.