Zmätený štát

Dezorientovaný človek môže nájsť zmysel života aj v pohŕdaní menšinami

Žijeme v časoch, keď sa na nás valí jedna pohroma za druhou. Pandémie, migračné vlny, hospodárska a energetická kríza, klimatická kríza a do toho vojna na území nášho suseda, ktorou chce agresor kompletne zmeniť usporiadanie sveta. Civilizácia je v bezprostrednom ohrození. V ruských chápadlách máme skončiť aj my ako územie jeho bývalého vplyvu.

Čo v tejto situácii riešia naša vláda a parlament? Čo zapĺňa mediálny priestor? Čo je hlavnou témou našej verejnej diskusie? Európske vládne kabinety najali kvantá odborníkov, aby vyriešili problém vyrovnania sa s infláciou, prechodu na iné zdroje energií, oddialenia klimatickej zmeny a ďalšie bytostne dôležité otázky. U nás kontinuálne riešime ako hlavnú tému Matoviča, občas umelé prerušenie tehotenstva a „hrozby liberálneho fašizmu“. Po tragédii na Zámockej prišla na stôl téma ľudských práv menšín a rovnosti ich postavenia pred zákonmi, ale túto nepríjemnú záležitosť v podobe okliešteného návrhu parlament zmietol zo stola, pretože je hetero.

Ľudia, ktorým sú práva menšín tŕňom v oku, môžu toto rozhodnutie obhajovať tým, že v tejto zložitej a vypätej situácii na podobné veci nie je čas. Vyspelý svet sa právami LGBT+ ľudí zaoberať nemusí, dávno ich má vyriešené. Otázka rovnosti pre všetkých by v inteligentnej modernej spoločnosti mala byť samozrejmosťou. Patríme medzi posledné krajiny Európskej únie, ktoré nemajú uzákonené registrované partnerstvá či manželstvá. Ak sa pozrieme na mapu, kde sú tieto práva uznané a kde nie, vidíme rozdelenie Európy v hodnotách a jasne rozoznáme oblasti bývalého ruského vplyvu.

Takzvaná konzervatívna časť parlamentu, teda rôzni díleri, sektári, z reťaze utrhnutí diletanti a fašisti sú posadnutí predstavou, že sa musia zaoberať sexualitou obyvateľov, musia mať pod kontrolou ich vagíny a penisy, a svoje úchylky nazývajú tradičnými hodnotami. Pre túto agendu ich s výnimkou fašistov nik nevolil. Bojujú pritom s krížom v ruke v hybridnej vojne na strane vlastného nepriateľa a nevšímajú si tie najdôležitejšie výzvy, pred ktorými stojíme.

Vznik mýtov a následných náboženských systémov bol výsledkom snahy jednoduchého človeka vysvetliť nepochopiteľnú komplexnosť sveta, ktorý ho obklopoval. Nemal kapacitu, aby pochopil ich zložitosť, ale potreboval si dať do súladu sily, v ktorých sa ocitol, a svoju bezmocnosť ovplyvniť zákony prírody a vesmíru. Žijeme v zložitom svete a človek je vo svojej podstate náboženská bytosť, nespokojná so svojím dočasným údelom. Potrebuje veriť niečomu tajomnému, niečomu, čo presahuje jeho každodennú skutočnosť a čo by jej dodalo zmysel. Obyčajný zmätený človek tento zmysel môže nájsť aj v pohŕdaní menšinami.

Viera je každého osobnou, vnútornou vecou a tá kresťanská má byť založená na rešpekte a spolupatričnosti. To, čo z nej urobil náš parlament, je iba perverzné divadlo.