Kto sa skúsi pasovať za víťaza

Opozícia sa nepokúsila využiť župné a komunálne voľby ako referendum proti súčasnej vláde, uspeli strany s tradičnými regionálnymi štruktúrami

Po každých voľbách nasleduje otázka, kto ich vlastne vyhral. Sobotné voľby boli komplikované, keďže sa volili starostovia, primátori aj župani, voliči rozhodovali aj o krajských a lokálnych parlamentoch.

Odpoveď na otázku o víťazovi je pre toto všetko komplikovaná. Vo veľkej spleti volebných výsledkov si to svoje víťazstvo dokáže nájsť a komunikovať každá politická strana. No niektoré rozhodujúce trendy sa pomenovať dajú.

Po prvé, opozícia nemôže hovoriť o výprasku pre vládne strany už aj preto, lebo si koaličné OĽaNO udržalo dvoch županov. Ľavicovej opozícii sa navyše nepodarilo výraznejšie uspieť v župných zastupiteľstvách.

Po druhé, ukázalo sa, že v komunálnych voľbách okrem nezávislých kandidátov dokážu výraznejšie uspieť len tradičné strany s funkčnými regionálnymi štruktúrami. To je najmä Hlas, Smer, maďarská Aliancia a mimoparlamentné KDH.

A po tretie, takmer všade prepadli antisystémoví a krajne pravicoví kandidáti, ktorí vo voľbách s nižšou účasťou nedokázali mobilizovať svojich priaznivcov. V komunálnych voľbách dosiahla účasť 46,19 percenta voličov, v župných 43,74 percenta.

HLAS: NAJVIAC STAROSTOV AJ ŽUPANOV

Z viacerých dôvodov môže o úspešných – možno aj víťazných – voľbách hovoriť Hlas Petra Pellegriniho, teda strana, ktorá s 20-percentnými preferenciami vedie prieskumy verejnej mienky. A nielen preto, lebo po prekvapujúcom víťazstve Branislava Becíka nad Milanom Belicom (Smer, SNS) získali županský post v Nitre.

Hlas sa okrem Becíka môže prihlásiť aj k županom v Trenčíne (kde podporovali člena Smeru Jaroslava Bašku) a v Banskej Bystrici, kde sa Pellegrini vo svojom rodnom meste rozhodol ísť proti kandidátovi Smeru a svojmu osobného kamarátovi Adrianovi Polónymu. Podporil doterajšieho vicežupana Ondreja Luntera, ktorý s prehľadom vyhral.

Lunter povedal, že za to vďačí aj Hlasu. „Samozrejme, aj podpora Hlasu bola významná a som za ňu veľmi vďačný. Mohli sa rozhodnúť aj inak, napríklad že pôjdu so Smerom alebo s Republikou. Nestalo sa to, išli so mnou a boli pevnou súčasťou demokratickej koalície,“vyhlásil.

Po voľbách sa Hlas môže prihlásiť aj k bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi (SaS, PS, Team Bratislava). Strana ho síce oficiálne nepodporila, no Peter Pellegrini začiatkom septembra povedal, že Droba by bol lepším županom než kandidát Smeru Ján Mažgút.

Teraz si na to môže spomenúť a vo finále povedať, že uspeli až štyria župani, ktorých podporovala – hlasnejšie či tichšie – jeho strana.

Hlasu sa pomerne darilo aj vo voľbách do župných zastupiteľov, napríklad v Žilinskom kraji získal samostatne 12 poslancov a v Banskobystrickom kraji piatich (kým Smer len jedného).

Vo viacerých krajoch sa Pellegriniho strana spojila so Smerom a uspeli: v Trenčianskom kraji získala až 15 zo 44 poslancov koalícia Smeru, Hlasu, SNS a Sme rodina, v Prešovskom kraji spojenie Hlasu, Smeru a Aliancie získalo 16 zo 65 župných zastupiteľov.

Pre Hlas je najzásadnejšia správa, že strana získala samostatne najviac starostov a primátorov hneď po nezávislých kandidátoch. Spomedzi vyše 2900 nových starostov a primátorov je ich až 1350 nezávislých, Hlas získal samostatne 267 starostov a primátorov, čo predstavuje vyše 9-percentný podiel.

Konkurenčný Smer skončil až štvrtý s počtom 193 zvolených starostov a primátorov (6 percent). Navyše Hlasu sa darilo aj v koalíciách, v prvej desiatke subjektov s najväčším počtom starostov a primátorov sa ocitli ešte tri koalície, v ktorých vystupovala Pellegriniho strana.

Koalícia Hlasu a Smeru ich získala 149 (takmer päť percent z celkového počtu), koalícia Hlas, Smer a SNS má 75 starostov a primátorov (2,6 percenta) a spojenie Hlas, Smer so Sme rodina ďalších 34 starostov a primátorov.

Hlas je jednou z úspešnejších strán aj z pohľadu zvolených obecných a mestských zastupiteľov, skončil na treťom mieste za nezávislými a KDH, no pred Smerom. Tento úspech však zaznamenal najmä vďaka lokálnym politikom, ktorí do strany prešli práve zo Smeru.

Strana však zaznamenala aj neúspechy. Strana s 20-percetnými preferenciami sa ťažko môže uspokojiť s tým, že ich županský kandidát v Košickom kraji Róbert Suja získal len sedem percent

Bol to prvý test pre Hlas, takto sme sa etablovali v politickom systéme Erik Tomáš, poslanec

hlasov, rovnako ako Peter Slyško v županských voľbách v Žiline. V týchto krajoch kandidátov Hlasu predbehli kandidáti Smeru.

Zlou správou pre stranu je určite aj to, že poslankyne parlamentu a exministerky vnútra a kultúry Denisa Saková a Ľubica Laššáková sa nedostali do župných parlamentov v Bratislavskom, respektíve Banskobystrickom kraji.

FICO RADŠEJ SPOMÍNA SLIAČ

Keď v župných voľbách v roku 2017 opoziční kandidáti porazili viacerých kandidátov Smeru a fakticky ovládli šesť z ôsmich krajov, predseda strany a vtedy ešte premiér Robert Fico dlho mlčal, až zorganizoval tlačovú konferenciu, na ktorej karhal médiá.

„Hovorili ste o Smere, že je to fiasko, masaker, debakel. Z hľadiska politických strán, ako vidíte, získal Smer 88 poslancov,“povedal Fico, ukazujúc na graf s prepočtami Denníka N, podľa ktorých získala jeho strana samostatne či v koalíciách 88 župných poslancov.

Denníku N sa vtedy podarilo rozlúštiť, koľko krajských poslancov sa hlásilo priamo k Smeru, aj keď kandidovali napríklad za koalíciu viacerých strán. Dnes takéto výsledky k dispozícii nemáme, ale aj keby sme zrátali všetkých poslancov zvolených samostatne za Smer a v koalíciách, kde bol aj Smer, k číslu 88 sa nedopracujeme.

Konkrétne: samostatne získala strana štyroch krajských poslancov, širšie koalície s jej účasťou majú 44 poslancov. Keďže mnohí z nich budú kandidáti Hlasu, SNS či napríklad maďarskej Aliancie (s ktorou išiel Smer v koalícii v Prešovskom kraji), Smer zo svojich pozícií spred piatich rokov veľmi výrazne ustúpil.

K porážkam pre stranu sa počíta strata župana v Nitrianskom kraji. Smer si tak udržal vedenie už len v jednom kraji, Trenčianskom, kde na čele VÚC zostal po jednoznačnom víťazstve Jaroslav Baška.

Trpkou porážkou sa skončila kampaň Adriana Polónyho v banskobystrickej župe, ktorý dostal len asi 15 percent hlasov, neúspešne sa skončili aj kandidatúry bývalého poslanca Smeru v Národnej rade Igora Chomu v Žilinskom a poslanca parlamentu Viliama Zahorčáka v Košickom kraji. Robert Fico pritom cestoval po Slovensku a za kandidátov Smeru agitoval.

Kandidáti Smeru neuspeli v primátorskom súboji v žiadnom z krajských miest, strane sa darilo len v niekoľkých väčších mestách, napríklad v Michalovciach či v Novom Meste nad Váhom.

Robertovi Ficovi teda zostáva len to, aby ako úspech strany prezentoval, že strana má naďalej silné regionálne štruktúry a na rozdiel od stredopravých a vládnych strán dokáže stavať dostatok kandidátov v menších obciach. Pri pohľade na úspešnosť politických strán v počte zvolených starostov a primátorov ešte stále patrí k tým, ktoré predsa len bodovali.

V nedeľu nahral na Facebooku len krátke video, kde starostom a primátorom zablahoželal. Výsledky kandidátov Smeru si bližšie nevšímal, radšej hovoril o miestnom referende v Sliači, kde voliči hlasovali proti fungovaniu americkej základne v Sliači, ktorá tam však v skutočnosti vôbec nie je a ani sa nič také nechystá.

OĽANO: BEZ REGIÓNOV TO NEPÔJDE

Predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič komentoval výsledky počas volebnej noci v štábe žilinskej županky Eriky Jurinovej s talentom politického marketéra. „OĽaNO získalo štvrtinu županov a som rád, že sme obhájili tieto počty,“povedal.

Štvrtina županov znamená, že sú presne dvaja: svoje funkcie obhájila nielen Erika Jurinová, ale aj trnavský predseda VÚC Jozef Viskupič.

Obaja dosiahli pred piatimi rokmi percentuálne o niečo lepšie výsledky. Jurinovú v sobotu volilo asi 32 percent voličov (v roku 2017 to bolo 44 percent), Viskupiča necelých 39 percent ľudí (pred piatimi rokmi 43 percent).

Obaja však mali tentoraz pomerne silných súperov, najmä v Žilinskom kraji nebolo vôbec isté, či kandidát Smeru Igor Choma alebo Jurinovej bývalý vicežupan Igor Janckulík z KDH nakoniec nevyhrajú. Nestalo sa to.

Smer či Hlas sa nepokúsili využiť župné voľby ako akési referendum o nepopulárnej vláde, v ktorej dominuje hnutie OĽaNO. Najmä v Trnavskom a Žilinskom kraji sa ponúkalo skúsiť „potrestať“kandidátov OĽaNO za neobľúbenosť ich straníckeho lídra Igora Matoviča.

V regionálnych voľbách v Českej republike je takáto stratégia bežná, na Slovensku k nej nedošlo. Jurinová pritom sama povedala, že mnohí voliči jej členstvo v hnutí vytýkali. „Bolo mi jasné, že to môže ovplyvniť verejnú mienku,“povedala v povolebnom rozhovore. „Najviac to vidno na sociálnej sieti. Ľudia tam zvyknú komunikovať otvorenejšie, nepríjemnejšie aj neslušnejšie. Ovplyvnilo to aj vnímanie mňa.“

Obhájenie županských pozícií v dvoch krajoch je jediným úspechom OĽaNO. Neslávne dopadli kandidáti hnutia do župných zastupiteľstiev vrátane zvučných poslaneckých či vládnych mien. V Bratislavskom kraji sa nepresadil predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák, v Prešovskom kraji predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš, v Trnavskom štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí Andrej Stančík.

Celkovo získalo OĽaNO samostatne len jedného župného poslanca, ďalších jedenásť župných poslancov majú koalície s účasťou OĽaNO. Najviac – osem poslancov – takto zvolili v Trnavskom kraji vďaka širokej koalícii pod vedením župana Jozefa Viskupiča.

Ešte tristnejšie vyzerá výsledok strany, ktorá pred dva a pol rokom vyhrala parlamentné voľby so ziskom 25 percent, pri pohľade na starostovské a primátorské voľ by. Samostatne OĽaNO získalo troch starostov.

Bez siete silných regionálnych straníckych štruktúr, ktoré OĽaNO, ale ani iné strany nemajú, sa v regionálnych voľbách významne uspieť nedá.

Druhé z dvojice relevantných koaličných hnutí, Sme rodina, sa na rozdiel od OĽaNO žiadnym jasne viditeľným úspechom prezentovať nemôže. Hnutie najviac investovalo do primátorských kampaní Rudolfa Kusého v Bratislave a Pavla Hagyariho v Prešove. Ani jeden z nich nakoniec nevyhral.

Hnutie sa môže hlásiť k viacerým županom, či už Jaroslavovi Baškovi zo Smeru v Trenčíne, či Branislavovi Becíkovi z Hlasu v Nitre, no ich výhry môžu len ťažko vydávať za svoje.

Sme rodina sa podarilo samostatne získať 23 starostov. Darilo sa im ešte tam, kde vytvárali koalície s Hlasom a so Smerom, takéto koalície získali ešte ďalších niekoľko desiatkov starostov či primátorov.

LIBERÁLNE STRANY: BRATISLAVA A POTOM NIČ

Liberálne strany Progresívne Slovensko a SaS zaznamenali veľký úspech v Bratislave, ich spoločná koalícia s lokálnou stranou Team Bratislava Matúša Valla dominuje v župnom aj mestskom zastupiteľstve, výrazne bude zastúpená aj v zastupiteľstvách bratislavských miestnych častí.

Pre Progresívne Slovensko

OĽaNO získalo štvrtinu županov a som rád, že sme obhájili tieto počty. Igor Matovič

predseda OĽaNO

a SaS je však zároveň problém, že úspech v hlavnom meste je jediný, ktorý si môžu jednoznačne prisvojiť. Samozrejme, podporovali aj ďalších primátorov veľkých miest, napríklad v krajskej Nitre uspel Marek Hattas, ktorý je v parlamente členom klubu SaS. No v Nitre sa prezentoval najmä svojou lokálnou stranou Tím Kraj Nitra.

V Prešove prekvapujúco uspel František Oľha, ktorého SaS a PS podporovali, no nedá sa povedať, že by išlo vyslovene o kandidáta jednej z týchto strán. Podobné je to s víťazstvom Ondreja Luntera v županských voľbách v Banskej Bystrici.

Napriek veľkému úspechu liberálov v Bratislave platí, že v ďalších regiónoch a mestách prenikavé úspechy nezaznamenali. Vidno to aj pri voľbách starostov a primátorov. SaS ich samostatne získala len 22 (0,75 percenta z celkového počtu), Progresívne Slovensko len dvoch.

ÚSPEŠNÍ AJ MIMO PARLAMENTU: KDH A ALIANCIA

Pravidlo, že ak má strana tradične silné postavenie v regiónoch, dokáže v komunálnych a župných voľbách uspieť, potvrdzujú dve mimoparlamentné strany. Spojená strana maďarských menšinových politikov Aliancia a KDH, ktoré združujú dlhoročných regionálnych politikov.

Kresťanským demokratom sa podarilo znovu zvíťaziť v Prešovskom kraji, kde županom zostáva ich predseda Milan Majerský. Aj keď na začiatku spočítavania hlasov vyzeral jeho súboj s kandidátom Hlasu a Smeru Michalom Kaliňákom napínavo, Majerský nakoniec vyhral o viac ako desať percentuálnych bodov.

Pre KDH asi nemôže byť sklamaním ani 20-percentný výsledok Igora Janckulíka v Žiline: županku Eriku Jurinovú neporazil, no ukázal, že hnutie má osobnosti, ktoré môžu zabojovať vo vyrovnanom súboji.

No sila KDH sa ukazuje najmä pri pohľade na počet starostov, primátorov a lokálnych poslancov. Hnutie samostatne získalo 184 starostov (viac ako šesť percent z celkového počtu) a medzi stranami skončilo na štvrtom mieste po Hlase, Smere a Aliancii.

Vo voľbách obecných a mestských poslancov bolo ešte úspešnejšie. Má ich takmer 2300, teda vyše 11 percent z celkového počtu všetkých zastupiteľov, a medzi politickými stranami bolo najúspešnejšie. Predbehli ho len nezávislí kandidáti.

Maďarská Aliancia zasa dokázala využiť svoju silu na južnom Slovensku a uspela vo voľbách do župných zastupiteľstiev v Nitrianskom, Trnavskom, ale aj Banskobystrickom či Košickom kraji.

Samostatne získala až 54 župných poslancov. V Prešovskom kraji sa jej zasa vďaka platforme bývalého Mosta-Híd, kde existovalo silné rusínske krídlo, podarilo zostaviť koalíciu so Smerom a s Hlasom, ktorá získala 16 zo 65 krajských poslancov.