Hlas v regiónoch porazil Smer

Strana Petra Pellegriniho kandidovala vo voľbách prvýkrát od svojho vzniku. Stala sa najúspešnejšou stranou komunálnych volieb

Strana Smer je víťazom komunálnych volieb, zvykol v povolebné nedele už pred viac ako desiatimi rokmi konštatovať jeho predseda Robert Fico. To isté pravidelne tvrdil po župných voľbách. Ešte v roku 2013 politici zo Smeru ovládli päť z ôsmich žúp a ich spojencom bol aj šiesty – Tibor Mikuš v Trnave, ktorý kandidoval ako nezávislý.

A ešte v roku 2018, keď už jeho kandidátov v komunálnych voľbách vytlačili nezávislí a Smer stratil mestá ako Nitra, Košice alebo Žilina, mal hneď po nich Smer najviac starostov a primátorov.

„Napriek mediálnemu lynču sme dosiahli uspokojivý výsledok,“tvrdil v roku 2018 Fico. „Jasné, že sme chceli viac, ale ani Barcelona nemôže vždy vyhrať 7:0. Stranícky sme voľby opäť vyhrali, napriek tomu, čo sa s nami dialo, ako nás ohovárali, osočovali. Je to veľmi príjemný výsledok, ktorý nás veľmi príjemne prekvapil,“vysvetľoval vtedy už expremiér a predseda Smeru.

Dnes je všetko inak, zo Smeru v roku 2020 odišlo 11 poslancov okolo Petra Pellegriniho a zobrali so sebou aj časť regionálnych štruktúr a ľudí zo samospráv. A už prvý volebný súboj Hlasu a Smeru dopadol pre Ficovu stranu veľkým neúspechom a pre Pellegriniho,

naopak, nad očakávania dobre.

V STAROSTOCH A PRIMÁTOROCH HLAS PORAZIL SMER

Už podiel zvolených starostov a primátorov ukazuje, že Hlas výrazne predbehol Smer. Dokonca sa stal najúspešnejšou stranou komunálnych volieb. Pellegriniho strana má teraz sama či v rôznych koalíciách 267 primátorov a starostov, čo je 9,2 percenta zo všetkých postov.

Smer je po Aliancii až tretí so 193 primátormi a starostami, čo je 6,6 percenta celkového počtu. So spoločnou podporou Hlasu a Smeru bolo zvolených 145 starostov a primátorov, po pripočítaní ďalších koalícii Hlasu s inými stranami toto číslo dosahuje 375. Pellegrini preto v nedeľu na svojom brífingu hovoril, že starostami a primátormi je „642 nominantov Hlasu“a majú ďalších 2068 miestnych a mestských poslancov, ktorí do volieb išli samostatne a bez koalícií. „Som dojatý, beriem výsledky s veľkou pokorou,“hovoril.

Predseda Hlasu svoju stranu podľa očakávaní vyhlásil za víťaza volieb. Peter Pellegrini povedal, že jeho strana prešla prvou skúškou a spomínal zvolených starostov a primátorov. „To robí zo strany Hlas víťaza týchto volieb.“

Fico v poslednom roku opakovane vyzýval Hlas na spájanie. Ešte 13. októbra Pellegriniho strane odkázal „aby nerozbíjala opozičnú politiku“a aj krátko pred voľbami sa verejne čudoval, že Hlas nepodporil kandidáta Smeru na bratislavského župana, ktorým bol hovorca strany Ján Mažgút. Ten získal v kraji len 13,4 percenta, zatiaľ čo úradujúci župan Juraj Droba až 63 percent.

K voľbám sa teraz Fico vyjadril len v krátkom videu. Výsledok vlastnej strany vôbec nekomentoval, viac sa venoval neplatnému referendu v Sliači, v ktorom hlasovala približne štvrtina obyvateľov, ktorí odmietli americkú vojenskú základňu na tamojšom letisku (75 percent zúčastnených hlasovalo proti základni). Referendum sa konalo aj napriek tomu, že ministerstvo obrany opakovane hovorilo, že žiadna americká základňa v Sliači nie je a ani nebude.

Pellegrini deň po voľbách vravel, že už ho prestáva baviť vyplakávanie a osočovanie zo strany Smeru. „Mali svoju kampaň, my svoju, ja som spokojný a som veľmi rád, že po nezávislých kandidátoch patríme k najúspešnejšej strane. Pre mňa je to obrovské zadosťučinenie,“povedal pre TV Markíza.

ZO 600 VLASTNÝCH STAROSTOV PADLI NA 267

Ešte v roku 2018 bol Smer v počte starostov jasne najúspešnejšou politickou stranou. Samostatne ich získal takmer 600, čo predstavovalo vyše pätinu z 2919 starostovských a primátorských postov, o ktoré sa súperilo vo voľbách. Ďalšie desiatky starostov navyše strana získala v koalíciách. Najúspešnejšou z nich bolo spojenie Smeru a SNS, ktoré nominovalo vyše 140 víťazných kandidátov na starostov a primátorov.

predseda Hlasu

VO VÄČŠÍCH MESTÁCH NIŽŠIA ÚČASŤ

Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami nie je celkovo výrazný, v krajských či iných väčších mestách však bol výraznejší ako v menších mestách a obciach. V Trenčíne bola účasť na komunálnych voľbách nižšia o zhruba päť percent ako pred štyrmi rokmi. Rovnako aj v Košiciach. V Bratislave zaznamenali pokles v účasti o necelé štyri percentá.

V Humennom mali pokles v účasti viac než 11 percent, v Šuranoch sedem percent, v Spišskej Novej Vsi vyše šesť percent.

Naopak, v krajských mestách Trnava a Banská Bystrica bola účasť vyššia o viac ako štyri percentá.

VEĽA NEPLATNÝCH LÍSTKOV

Účasť na župných voľ bách síce bola vyššia, no volebné komisie zachytili aj veľmi veľa neplatných volebných lístkov, vychádza to až na viac ako 200-tisíc.

Predseda štátnej volebnej komisie Orosz to vysvetľuje tým, že voliči museli naraz vyplniť štyri a v Bratislave a v Košiciach až šesť hlasovacích lístkov. „Mohli v strese urobiť chybu,“dodal.

Šéfka odboru volieb ministerstva vnútra a zapisovateľka štátnej volebnej komisie Eva Chmelová má aj iné vysvetlenie. Poukázala na to, že v urnách bolo veľa prázdnych obálok. Ľudia prišli do volebných miestností, prezvali si hlasovacie lístky, no tie nevyplnili.

„Aj to je postoj k voľbám,“dodala.

Pokiaľ ide o chyby na lístkoch, tie nemá komisia ešte presne vyhodnotené. Chmelová však tvrdí, že ak bola z hlasovacieho lístka zrejmá vôľa voliča, uznali ho, a to napriek tomu, ak svoju voľbu nevyznačil krúžkom, ale krížikom.

PRESADILI TO ŠIESTI POSLANCI

Spojenie župných a komunálnych volieb presadili v roku 2017 šiesti poslanci Smeru a Mosta-Híd: Vladimír Faič, Martin Glváč, Dušan Jarjabek, Martin Nemky (všetci Smer) a Gábor Gál s Andrejom Hrnčiarom (obaja za

Most-Híd). Zmenou presadili aj to, aby sa predsedovia žúp už nevolili v dvoch kolách, ale už len v jednom.

Účasť voličov v druhom kole bola dlhodobo nízka a navyše sa v roku 2013 po víťazstve Kotlebu ukázalo, že ak mal byť dvojkolový systém poistkou proti extrémistom, tak na Slovensku nezafungoval.

S rušením druhého kola nesúhlasil prezident Andrej Kiska, ktorý schválenú novelu vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie. Poslanci v marci 2017 jeho veto prelomili.

Za návrh hlasovalo 82 zo 148 prítomných poslancov. Novelu podporili najmä poslanci vládnej koalície Smeru, Mosta-Híd a SNS.

Okrem zvýšenia účasti na župných voľbách argumentovali predkladatelia aj tým, že spojením volieb sa „zvýši aj záujem voliča ku kandidátom a prirodzenému výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstavy v jednotlivých orgánoch.“

To sa celkom nenaplnilo. Napríklad tohtoročné bratislavské voľby naznačujú, že voliči si nevyberali kandidátov podľa mien, ale podľa toho, za koho kandidovali.

ÚSPORY ASI NEBUDÚ ŽIADNE

Poslanec Nemky ako predkladateľ v pléne poslancom hovoril aj to, že spojením volieb štát ušetrí.

„Cieľom by malo byť odbremeniť voliča, aby nemusel tak často chodiť k volebným urnám, a v neposlednom rade aj usporiť verejné výdavky,“povedal. V dôvodovej správe k novele sa pritom uvádza, že „výrazné úspory verejných prostriedkov“sa nepredpokladajú.

A to sa podľa šéfky odboru volieb Chmelovej aj pri prvej skúške spojených volieb potvrdilo. Celkové vyúčtovanie síce nie je ešte hotové, ale pripomenula, že nosnou položkou volieb sú výdavky na činnosť okrskových komisií. A tu došlo k zdvojnásobeniu odmeny pre jej členov.

„Nemyslím si, že možno hovoriť o nejakej úspore výdavkov,“skonštatovala.