Pellegrini sa už nedá obísť, aj keď hrá stále vypočítavú hru

Vallo povedal nie, Lunter jasné áno - aj ostatní demokrati sa budú musieť rozhodnúť, či dokážu po parlamentných voľbách spolupracovať s Hlasom

Sú to regionálne voľby, preto začnime lokálne: Ak by agresívni, nekultúrni a egocentrickí politici zažili na celom Slovensku rovnaký debakel ako v Bratislave, boli by sme modernou, ústretovou a prívetivou krajinou.

Voľby nedopadli zle v mnohých mestách a obciach, ale v Bratislave neuspeli fašisti, Smer ani Hlas a súčasne ani vulgárnosť Igora Matoviča a kšeftárske spôsoby rodiny Borisa Kollára. Naozaj to nie je iba o liberáloch proti konzervatívcom, ale platí, že uspeli demokrati, prozápadní a moderní politici odhodlaní spolupracovať.

Výnimočnosť situácie v Bratislave (a iste sa nájde aj mnoho ďalších takých miest či obcí) sa ukáže aj vtedy, ak použijeme test príčetnosti roku 2022: mesto zvolilo ľudí, ktorí boli v čase vrcholiaceho covidu na strane vedeckých argumentov. Ľudí, ktorí stoja na strane Ukrajiny po útoku Putinovho Ruska a ľudí, ktorí prejavili ľudskosť po vraždách pred Teplárňou.

Lenže Slovensko nie je iba Bratislava.

V pestrosti výsledkov v obciach, mestách a župách sa ťažko robia zovšeobecnenia a poučenia pre celoštátnu politiku. Napriek tomu sa tri zistenia dajú pomenovať takmer s istotou:

1. Fašisti aj vďaka svojmu rozdeleniu neuspeli. To však neznamená, že zmizli a vo veľkých voľbách budú celkom isto v hre.

2. Robert Fico a Smer padajú a ich slávne dni sú už minulosťou. Vo veľkej politike však môžu narobiť ešte dosť zla. Neúspech v komunálnych a župných voľbách sa vlastne dal očakávať. Fico sa posledné takmer tri roky venuje iba jednej téme: snahe uniknúť pred väzením. Na regióny a lokálne témy mu nezostáva čas a energia.

3. Igor Matovič odpudzuje voličov. OĽaNO nie je reálna strana, nemá regionálne štruktúry a regionálna politika ho vôbec nezaujíma. Jeho ľudia väčšinou pohoreli a celkom iste môžu z veľkej časti za to ďakovať práve jemu. To, že OĽaNO obhájilo dva županské posty, nie je popretím predošlých viet: Erika Jurinová aj Jozef Viskupič vyhrali, lebo sa Matovič neobjavil v ich blízkosti. Napokon, hneď po víťazstve to úprimne priznala aj samotná Jurinová. Viskupič sa v noci s Matovičom ani neukázal.

Najzásadnejšiu tému týchto volieb s ohľadom na veľkú politiku však priniesol Hlas. Okrem nezávislých má najviac starostov, je medzi víťazmi aj v počte poslancov a jediný prekvapivý výsledok v župách tiež dosiahol jeho kandidát v Nitre, keď poslal do dôchodku dlhoročného župana zo Smeru. Hlasu sa jednoducho v slovenskej politike nedá vyhnúť.

Nie je to prekvapenie. Hlas a Peter Pellegrini sú dlhodobo najpopulárnejší. Bolo by čudné, ak by sa to neprejavilo aj v komunálnych a župných voľbách. Ešte intenzívnejšie sa však ukazuje, že to je téma pre demokratických politikov.

Zásadná otázka znie, či sa bude dať po ďalších parlamentných voľbách vládnuť bez Hlasu. Všetko nasvedčuje tomu, že nie a skutočná dilema pre demokratov bude až to, či sa s Hlasom môže a má vládnuť.

Tieto voľby ukázali dva prístupy. Ondrej Lunter by bez podpory Hlasu asi nebol županom. Hneď po víťazstve išiel ďalej a povedal, že to je odkaz aj do veľkej politiky a demokrati by mali s Hlasom spolupracovať ako on.

Naopak Matúš Vallo ani nepripustil možnosť, že by ho Hlas mohol podporiť. Jasné, je to Bratislava, a to sme si už na začiatku vysvetlili, že nie je celé Slovensko. Ale predsa. Hlas predstavuje problém a nie je fér tváriť sa, že to tak nie je.

Zhrňme si to: Hlas je klon Smeru. Celé roky spolu otvárali dvere mafii a kradnutiu. V jednom momente pochopili, že to tak nemôže ísť ďalej, ale minulosť nevymažú.

Spoločné gény sa znovu a znovu hlásia ku slovu: keď Pellegrini nedokáže povedať, že očkovanie je správna vec, keď nedokážu jasne podporiť obrannú zmluvu s Američanmi, keď nevedia bez pochýb podporiť Ukrajinu.

Riziká spojené s Hlasom si musíme opakovať. To najväčšie je, že po voľbách sa pre všetky vyššie spomenuté argumenty nakoniec spoja so Smerom a s fašistami. Napríklad preto, že to bude výhodnejšie, alebo preto, že to bude znamenať zastavenie vyšetrovaní aj ich korupčných káuz.

Súčasne však platí, že Hlas a Pellegrini sa pokúšajú vyslať signály, že chcú ísť cestou k Západu a preč od Fica a temnoty. Dôkazom je vlastne aj váhanie pri očkovaní, lebo oni ho nepodkopávali tak otvorene ako Fico a fašisti, ale aj Ukrajina či naša podpora NATO a Ameriky, lebo v Hlase si dávajú pozor, aby sa nezakopali do ruských zákopov a snaha o ľudskosť sa objavila aj v reakcii na vraždy spred Teplárne.

Táto nejasnosť, keď Hlas chvíľu hovorí áno a potom zasa nie, sa prejavila aj vo voľbách. Na jednej strane Lunter a opatrná podpora Juraja Drobu v Bratislave. Na druhej nový nitriansky župan Branislav Becík. On je dnes hviezdou Hlasu. Pri teste covidom, Ruskom, či spojenectve s Amerikou by neobstál.

Bez Hlasu sa pravdepodobne nebude dať vládnuť. Do volieb je našou povinnosťou zistiť, čo Hlas naozaj hovorí. Teraz ešte len mutujú.

Fašisti aj vďaka svojmu rozdeleniu neuspeli. To však neznamená, že zmizli a vo veľkých voľbách budú celkom isto v hre.*