Vo Frankfurte šetria aj na vianočných svetielkach
Mrakodrapy a pouličné lampy svietia menej, no „ulička lásky“žiari ako vždy
Osvetľovanie verejných budov je zväčša iba dekoratívne a jeho ukončením je možné dosiahnuť významné úspory v dohľadnom čase, konštatuje správa, ktorú si nechala vypracovať slovenská vláda. Napriek tomu sa nájdu mestá a inštitúcie, ktoré trvajú na tom, že aj počas energetickej krízy treba niektoré budovy nechať nasvietené.
Nitrianska radnica je proti zhasnutiu hradu a dražovského kostolíka. „Nechceme totiž, aby panoráma Nitry pôsobila bezútešne,“vysvetľuje hovorca Nitry Tomáš Holúbek. „Nechceme ani to, aby vstup do takého významného historického mesta bol ponurý a tmavý.“
Podľa nemeckých pravidiel by tieto budovy ostali v noci bez výnimky v tme. Povolené sú len bezpečnostné a núdzové svetlá. Mnohé nemecké mestá zašli ešte ďalej a stlmujú alebo rovno vypínajú aj lampy nočného osvetlenia.
Vo Frankfurte nad Mohanom, piatom najväčšom meste Nemecka, ich už vypli tisíce a ďalšie desaťtisíce prepli do úsporného režimu. Nočná panoráma mesta, ktorú tvoria jedny z najvyšších mrakodrapov v Európe, už nie je taká oslňujúca.
Ulice Frankfurtu sú tmavšie od októbra, no nie všade rovnako. Na niektorých miestach, napríklad pri hlavnej vlakovej stanici, ich magistrát nechal svietiť na maxime.
NÁJDITE, ČO NA FOTKE CHÝBA
Main je nemecký názov rieky, ktorá Frankfurtom preteká. Po slovensky sa volá Mohan. Jej ľavý breh je vyhľadávaným miestom na posedenie na lavičkách, z ktorých si Frankfurťania užívajú pohľad na „Mainhattan“– finančnú štvrť, ktorá svojou siluetou pripomína Manhattan v americkom New Yorku. „Pohľad na mesto sa úplne zmenil,“hovorí manželský pár na lavičke pod mrakodrapmi. „Vidíte sám, že lampy svietia menej, mosty nie sú nasvietené, namiesto katedrály vidíte len tieň. Škoda, lebo nasvietená vyzerá krásne.“
„Keď sme sa pred niekoľkými týždňami vracali o jedenástej večer domov, vo výkladoch na hlavnej nákupnej ulici sa už nesvietilo,“spomína starší z dvojice, 70-ročný Hartmut. „Pre nás je to niečo veľmi nezvyčajné.“Obaja sa však zhodujú – je to správne. „Snažíme sa to robiť doma v malom, tak prečo by sa to nemalo robiť aj vo veľkom?“
„Nie je to temnota. Je to iné, dá sa na to zvyknúť,“myslí si Hartmutova manželka, 56-ročná Sabine. „Necítime sa v meste menej bezpečne, no záleží na tom, kde sa človek pohybuje. Musíte si dávať pozor iba vo štvrti okolo hlavnej stanice,“spresňuje. „Tam by som sa ako turistka veľmi bezpečne necítila.“
AKO TO VYZERÁ, KEĎ JE LAMPA V ÚSPORNOM REŽIME
Frankfurt potemnel nielen preto, že na osvetlení šetria mrakodrapy. Mestská radnica prepla 32-tisíc pouličných lámp do úsporného režimu, ďalších dva a pol tisíca vypla úplne. Zhasnuté ostávajú aj podlahové svetlá, ktoré osvetľovali napríklad sochy a fontány.
Príkaz zhasnúť osvetlenie verejných budov vydala nemecká spolková vláda už v septembri. Historické dominanty miest bez neho ostanú minimálne do konca marca. „Spoľahlivé informácie o veľkosti usporených nákladov na energie zatiaľ nemáme k dispozícii,“hovorí Michaela Kraftová z útvaru pre výstavbu a rozvoj frankfurtského magistrátu. Pripomína, že vypínanie lámp a úprava režimu osvetlenia tiež stoja peniaze. Tisíce lámp museli modernizovať, niektoré sa dajú nastavovať iba manuálne. „Dôraz sa však nekladie na úsporu nákladov, ale na úsporu energie.“
V úspornom režime svietia lampy s o polovicu nižšou intenzitou. Predstaviť si to viete asi takto: ak máte doma lampu s viacerými žiarovkami, polovicu vymontujte. No aj keď sa to môže zdať priveľa, podľa magistrátu si treba všímať viac to, kde sa intenzita znižuje a kde ostáva rovnaká.
Na hlavných cestných ťahoch a križovatkách svietia lampy rovnako: to znamená, že väčšina Frankfurťanov nemá šancu si zmenu všimnúť.
PREČO SA OKOLO STANICE SVIETI NA MAXIMUM
„V záujme prevencie kriminality a zvýšenia pocitu bezpečnosti sú z úsporných opatrení vylúčené aj citlivé oblasti,“dodáva magistrát.
Pod „citlivou oblasťou“myslí magistrát aj štvrť pri hlavnej stanici (Bahnhofsviertel) a zelený pás v centre mesta zvaný Wallanlagen. Je to reťaz úzkych parkov, ktorá sa tiahne po osi bývalých mestských hradieb. Na mape Frankfurtu to vyzerá ako „zelený obchvat“centra mesta.
V 90. rokoch minulého storočia sa tu zdržovali narkomani a díleri drog a dochádzalo k incidentom. Aj s pomocou lepšieho verejného osvetlenia sa mestu podarilo kriminalitu potlačiť.
Novým „centrom“drogovej scény sa stali ulice v Bahnhofsvierteli,
najmä „ulička lásky“Taunusstraße. Mesto tu zriadilo špeciálne miestnosti na bezpečné aplikovanie heroínu a ambulancie, v ktorých závislé osoby dostávajú metadón – náhradu znižujúcu nepríjemné symptómy z vysadenia opioidov. Vďaka tejto politike sústredilo mesto problém s drogami na jedno miesto, aj keď súčasne tým k sebe pritiahlo drogovo závislých z celého okolia.
Momentálne musí riešiť aj nový problém – krek. Nebezpečná formu kokaínu v podobe kryštálov je medzi užívateľmi drog čoraz obľúbenejšia. Na jej aplikovanie netreba ihly, stačí malá fajka. Miestnosti na bezpečné pichanie do žíl preto strácajú význam. Ľudia, ktorí sú od kreku závislí, si zháňajú novú dávku aj mimo hraníc Bahnhofsviertelu.
V štatistikách kriminality sa Frankfurt pravidelne objavuje na prvom mieste. No s krekom ani osvetlením to nesúvisí. Na jeho území sa nachádza najväčšie nemecké letisko – každý prípad, keď pasažier nemá pri sebe všetky doklady alebo mu chýba batožina a myslí si, že mu ju ukradli, sa počíta mestu. Podľa mestských úradníkov by sa po očistení od prípadov na letisku zaradil Frankfurt k podobne veľkým mestám.
Na otázku, či z dôvodu zníženia intenzity osvetlenia zaznamenal magistrát zvýšený počet incidentov, odpovedá Michaela Kraftová z útvaru rozvoja „nie”. Ak by k tomu aj dochádzalo, v policajných štatistikách sa to prejaví až po dlhšom čase a ťažko by sa pri tom oddeľoval vplyv zníženého osvetlenia od narastajúcej popularity kreku.
TICHÁ NOC, TEMNÁ NOC?
Debata o šetrení energiami sa už vo Frankfurte týka aj obľúbených vianočných trhov. Radnica sa rozhodla pre menší vianočný stromček, počet LED žiaroviek na ňom bude tento rok o tisícku nižší – „len“4-tisíc. Magistrát vraví, že chce ísť príkladom; Zväz nemeckých vystavovateľov reaguje pobúrene. „Vianočné trhy potrebujeme, aby sme energiu ušetrili.“
Podľa jeho prepočtov sa minie menej energie na hlavu, keď je človek na vianočných trhoch, než keď leží doma na gauči a pozerá televíziu.
Iní varujú, aby sa debata o šetrení nezvrhla a neskĺzla k lacnému populizmu. „Nestáva sa potom temnota znakom prehry a slabosti?“pýta sa Daniel Meuren, editor denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, v komentári s titulkom „Tichá noc, temná noc?“.
Pripomína, že tohtoročná zima bude pre mnohé nízkopríjmové domácnosti zrejme veľmi náročná z ekonomického, ale aj „emocionálneho hľadiska“a premena vianočných trhov na veľtrhy úsporných opatrení by bola „osudová“.
„Takáto temná kapitulácia, v ktorú Vladimir Putin pravdepodobne dúfa, by bola mimoriadne smutným signálom.“
Spoľahlivé informácie o veľkosti usporených nákladov na energie zatiaľ nemáme k dispozícii. Dôraz sa však nekladie na úsporu nákladov, ale na úsporu energie. Michaela Kraftová
úradníčka z frankfurtského magistrátu