Ako ukrajinská raketa zasiahla Poľsko
Prečo Ukrajinci odmietajú priznať zodpovednosť? Ako reagovala poľská vláda a dá sa podobný útok očakávať znova? Gazeta Wyborcza zverejnila rekonštrukciu tragédie, situáciu komentujú aj dvaja poľskí analytici
Rusko počas bezprecedentného utorkového útoku vystrelilo od Kaspického mora aj jednu strelu s plochou dráhou letu Ch101, ktorá cielila na západnú Ukrajinu.
Snažili sa zasiahnuť veľkú uhoľnú elektráreň Dobrotwirska pri Ľvive. Ukrajinská armáda má v oblasti pripravený protivzdušný systém S-300, ktorý sa snaží chrániť nebo nad týmto 700-tisícovom mestom. Použila ho aj v utorok poobede.
DVE ČI TRI STRELY
Ako v rekonštrukcii tragédie napísal poľský denník Gazeta Wyborcza, proti strele Ch-101 vystrelili Ukrajinci dve alebo tri strely zo systému S-300. Tie ju mali zneškodniť.
Strela Ch-101 je však riadená strela. Ruskí operátori menili jej smer, aby zmiatli ukrajinskú protivzdušnú obranu.
Až sa stalo, že sa v istom momente ruská strela nachádzala medzi Ľvivom a poľskými hranicami.
Ruská zbraň Ch-101 však napokon neuspela. Podľa denníka ju jedna z rakiet zo systému S-300 zneškodnila. Elektráreň, ktorá je dôležitá aj pre prepojenie energetických systémov medzi Ukrajinou a EÚ (donedávna Ukrajina energiu exportovala, teraz ju potrebuje), tak tentoraz zostala nepoškodená.
Druhá raketa z S-300 však cieľ minula. Prestrelila a dopadla na poľské územie v malej dedine Przewodów do poľnohospodárskeho areálu, kde zabila
Šesť hodín boli ticho. Nepovedali nič, bolo to veľmi neprofesionálne. Mali povedať, máme krízu, máme problém. Rusko videlo, že je tu komunikačný problém a mohlo to využiť na vlastnú provokáciu. Nehovorím, že mali hneď tvrdiť, že išlo o ukrajinskú raketu, ale niečo povedať mali.
Bartosz Wieliński
zástupca šéfredaktora denníka Gazeta Wyborcza
dvoch pracovníkov práve v čase, keď vážili kukuricu na traktore. Bola veľká smola, že raketa dopadla práve sem; na druhej strane, len sto metrov od miesta dopadu stoja rodinné domy či nízke bytovky, tristo metrov odtiaľ sa nachádza škola.
Hoci sa špekulovalo, že na miesto dopadla aj druhá raketa, podľa poľských vyšetrovateľov zatiaľ nie sú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali túto hypotézu.
AKO REAGOVALA POĽSKÁ VLÁDA
Andrzej Kozłowski je bezpečnostný analytik z Varšavy pôsobiaci v Nadácii Kazimierza Pułaského. Hovorí, že mnohé ešte nevieme. Podľa neho má strela zo systému S-300 mechanizmus autodeštrukcie. Ak netrafí útočiacu raketu, vybuchne vo vzduchu. „Nevieme, či došlo k nejakej poruche tohto mechanizmu,“hovorí.
Raketa dopadla o 15.40 h a s prvými informáciami, že išlo o pád rakety, prišlo Rádio Zet a zahraničná agentúra AP, ktorá sa odvolávala na zdroje z americkej tajnej služby. Poľská vláda bola ticho. Oficiálne to priznala až okolo jednej v noci.
Veľmi skoro však musela vedieť, k čomu došlo. Podľa zdrojov GW už okolo 19. hodiny mali dokonca informáciu, že išlo o raketu ukrajinskej protivzdušnej obrany. V tom čase napríklad pobaltské krajiny, ale aj niektoré novinárske zdroje písali, že pravdepodobne išlo o ruskú raketu.
„Vzdušný priestor Poľska monitorujú lietadlá NATO. Sú schopné sledovať všetko a videli, že strela ide z Ukrajiny. Aj Poľsko má svoje radary,“hovorí zástupca šéfredaktora denníka Gazeta Wyborcza Bartosz Wieliński.
Jeho noviny napísali, že radarové lietadlo AWACS videlo trajektóriu ruskej strely Ch101 a bolo z nej jasné, že nedopadla na poľské územie.
Novinár si myslí, že zo strany poľskej vlády to bol „veľký komunikačný prešľap“.
„Šesť hodín boli ticho. Nepovedali nič, bolo to veľmi neprofesionálne. Mali povedať, máme krízu, máme problém. Rusko videlo, že je tu komunikačný problém a mohlo to využiť na vlastnú provokáciu. Nehovorím, že mali hneď tvrdiť, že išlo o ukrajinskú raketu, ale niečo povedať mali,“tvrdí Wieliński.
Podľa zdrojov GW poľská vláda čakala na Spojené štáty a vyjadrenie prezidenta Joea Bidena. Ten bol v tom čase v Indonézii a spal. Ráno povedal, že to vyzerá na ukrajinskú raketu, čo v priebehu dňa potvrdili aj Poliaci.
Analytik Kozłowski si, naopak, myslí, že poľská vláda situáciu zvládla „prekvapivo dobre“aj preto, že bola na začiatku zdržanlivejšia.
„Bola to prvá takáto situácia v histórii Poľska. Ak by poľská vláda na začiatku povedala, že to bola ruská raketa, ťažko by sa to potom menilo,“povedal. Chváli aj to, že Poľsko rýchlo zvolalo stretnutie krajín NATO a komunikovalo so spojencami.
Súhlasí však s tým, že vláda mala hneď povedať, že došlo k nehode, spadla raketa, a uistiť obyvateľstvo, že Poľsko je v bezpečí.
UKRAJINCI TO NEZVLÁDLI
Obaja sa však zhodujú v tom, že zle v stredu reagovala na situáciu ukrajinská vláda. Tá napriek tomu, že USA, NATO aj Poľsko tvrdili, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o ich raketu, tieto tvrdenia rázne odmietala a žiadala dôkazy.
Miernejšie sa prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril vo štvrtok, keď povedal, že nikto si nemôže byť na 100 percent istý, aká raketa to bola. Ukrajinských expertov pozvali, aby tragédiu vyšetrili na mieste.
Stredajšia reakcia ukrajinskej vlády bola podľa Kozłowského problematická.
„Toto je prvýkrát, čo robia a hovoria niečo škodlivé. Podkopávajú svojich najbližších spojencov. Mohli povedať, dobre, je to naša chyba, ale bránime sa, dajte nám lepší systém a už sa to nestane. Zaplatili by aj odškodnenie rodinám obetí,“vraví.
Podľa neho tým Ukrajinci škodia sami sebe. „Aj západní diplomati hovoria, že podkopávajú svoju dôveryhodnosť,“vraví Kozłowski, aj keď pripúšťa istú teoretickú možnosť, že Ukrajinci možno majú informácie, ktoré iní nemajú.
Gazeta Wyborcza napísala, že Zelenskyj mal nesprávne informácie, že išlo o ruskú raketu, od svojich generálov na čele so šéfom generálneho štábu Valeryjom Zalužnym a nechcel ich spochybňovať.
Podľa Wielińského sa možno báli reakcie, nechceli čeliť kritike. Možno bol problém v reťazci velenia, dodáva.
„Mali to proste priznať. Nie je to ich chyba, bol to ruský útok. Nikto by Ukrajinu nekritizoval. Mali by zaplatiť peniaze rodinám. Stáva sa to. V roku 1989 mala poruchu sovietska stíhačka, pilot sa katapultoval nad Poľskom, ale lietadlo letelo až do Belgicka a narazilo do jedného domu. Sovieti sa za to ospravedlnili, zaplatili asi milión dolárov rodine zabitých osôb. Občas sa to deje,“dodáva novinár Wieliński.
ČAKALI TO UŽ V APRÍLI
Podľa Kozłowského nie je prekvapivé, že sa takýto incident stal. Práve naopak, experti očakávali, že k tomu príde skôr, možno už v apríli či máji.
„Niekedy boli útoky veľmi blízko hraníc, napríklad počas cvičenia v Javorive,“hovorí.
Podobné incidenty sa vo vojnách dejú relatívne bežne. „Počas bombardovania Juhoslávie veľmi presné americké strely dopadli párkrát na územie Bulharska. Mnoho striel trafilo nesprávny cieľ aj v Afganistane či Iraku,“dodáva Wieliński.
Obaja si preto myslia, že incident, keď ruské alebo ukrajinské rakety neplánovane dopadnú na územie iného štátu NATO, či už Poľska, Slovenska, Maďarska, alebo Rumunska, sa pokojne môže zopakovať.
„Pred zimou bude rásť počet ruských raketových útokov proti Ukrajine. Rusi ich chcú odtrhnúť od elektriny a kúrenia. To je ich stratégia. Rusom dochádzajú presné rakety, budú teda zrejme používať ešte menej presné ako teraz,“hovorí Kozłowski.
Wieliński si nemyslí, že by teraz boli Rusi opatrnejší a nestrieľali tak blízko hraníc so štátom NATO. Práve naopak. „Bojím sa, že Rusko bude menej opatrné. Keď sa niečo podobné stane znova, budú tvrdiť, že sú to znova Ukrajinci,“vraví novinár.
Ak by však aj na poľské územie dopadla zblúdená ruská raketa, nemyslí si, že by to znamenalo vstup NATO do vojny. „Nechcete začať vojnu preto, že raketa zablúdi. Ak teda nemáte dôkaz, že išlo o cielený útok,“vraví. Spomína napríklad prípad americkej fregaty USS Stark v roku 1987. Tá sa takmer potopila, keď na ňu dvoma strelami zaútočil iracký pilot počas vojny medzi Irakom a Iránom. Zahynulo vtedy vyše 30 námorníkov, no k vojne medzi USA a Irakom to neviedlo.
Kozłowski si dokonca myslí, že Rusi by mohli otestovať obranný systém NATO a cielene zaútočiť na nejaký menej dôležitý cieľ blízko hraníc.
„Povedia, že sa im pokazila raketa, a ospravedlnia sa,“vraví.
AKO SA DÁ BRÁNIŤ?
Brániť sa pred týmito raketami nie je jednoduché. Neexistuje stopercentný protiraketový dáždnik.
„Ani Izrael nemá takýto systém. Dokáže chrániť veľké mestá, ale nie malé dediny alebo nejaké sklady. Nikdy sa to nestane,“hovorí Kozłowski.
„Jediný spôsob, ako sa dá vyhnúť tomu, aby sa to neopakovalo, je poraziť Rusko,“dodáva.
Protivzdušná obrana bola podľa neho dlho slabým miestom poľských ozbrojených síl. Poliaci nemajú staršie sovietske systémy S-300, ale iba tie s kratším dostrelom.
Od októbra je však v krajine v prevádzke prvá batéria systému Patriot, ktorú Poľsko kúpilo. Tento rok to podľa Kozłowského budú dve batérie a Poľsko by chcelo najbližšie roky ďalšie.
„Veľmi dobre je chránený Rzeszów. Je to najbližšie veľké mesto k ukrajinským hraniciam a je tam dôležité letisko. Pred vojnou to bolo malé letisko, kde pristávali štyri lety spoločnosti Ryanair za deň. Teraz je to druhé najvyťaženejšie letisko v Poľsku po Chopinovom letisku vo Varšave, pretože sem prilieta veľa vojenského transportu. Je tu aj americký kontingent 10-tisíc vojakov, aj preto je tak dobre chránené,“dodáva Kozłowski.
Poľsko po tragédii podľa neho povedalo, že by chcelo ešte posilniť vojenskú prítomnosť NATO na svojom území, aj keď šéf NATO Jens Stoltenberg povedal, že spojeneckých vojakov je tam už teraz dosť.
Novinár Wieliński spomína jednu teoretickú možnosť, že by NATO posilnilo protivzdušnú obranu na hraniciach Poľska s Ukrajinou a zostreľovalo by ruské rakety, ktoré by smerovali na západnú Ukrajinu. Patrioty by mohlo poslať Nemecko, Holandsko či USA. Do istej miery by tak spojenci zavreli nebo nad touto časťou Ukrajiny, kde sa reálne nebojuje.
„Diskutuje sa o tom od začiatku invázie. Je veľmi ťažké zavrieť nebo na východe Ukrajiny, kde sa bojuje, pretože ste blízko Ruska. Ale na západnú Ukrajinu by ste nemuseli posielať svoje stíhačky, len by ste dali batérie veľmi blízko hraníc a zostrelili by ste všetko, čo by sa ukázalo na obrazovke,“hovorí.
Predišlo by sa tým aj možnosti, že by Rusko alebo Ukrajina znova zasiahli poľské územie.
Dodáva však, že by to bola významná eskalácia konfliktu medzi NATO a Ruskom. „Nemyslím si preto, že to schvália, je to skôr len teoretická možnosť,“dodáva zástupca šéfredaktora denníka Gazeta Wyborcza.
Veľmi dobre je chránený Rzeszów. Je to najbližšie veľké mesto k ukrajinským hraniciam a je tam dôležité letisko. Pred vojnou to bolo malé letisko, kde pristávali štyri lety spoločnosti Ryanair za deň. Teraz je to druhé najvyťaženejšie letisko v Poľsku po Chopinovom letisku vo Varšave.
Andrzej Kozłowski
poľský bezpečnostný analytik