Tancujúci Pablo

Prichádza Acqua Alta, more sa smeje a mesiac s ním

Vsusedovej záhrade majú vtáci hody na kukurici, ktorá ostala po nočnej žatve, sivé hrdličky sa idú pretrhnúť od horlivosti, krásne vyfarbený bažant sa správa elegantne. Je ticho a hmla – tak ako sa na november patrí. Vrátil som sa z ciest a užívam si pár dní samoty, potom sa zase vydám na cesty. Kde je sever, som azda nezabudol.

Cesta tam a cesta späť.

Znovu a znovu – ako v pomalom tanci, ako v skladbe Philipa Glassa, klavír hrá akoby v diaľke, priblíži sa a znova sa vzďaľuje. Neprestajný tanec, tanec hrdličiek na susedovom skosenom poli ako na obrazoch, ako v živote.

Benátky boli očarujúce, vždy sú, ale dlho som tam nebol. Som rád, že stretávam staré miesta, a ešte radšej, že nachádzam nové.

Cesta na neznáme miesta v dobrej spoločnosti je to, čo mám naozaj rád.

Pýtali sa Pabla, prečo tancuje. Odpovedal, že nie je žiadne „prečo“. Jednoducho tancuje. Vždy tancoval.

Pýtali sa, či je Tanečník, ktorý maľuje, alebo Maliar, ktorý tancuje. Odpovedal, že áno, vyberte si, čo sa vám viac páči.

Pýtali sa, odkedy tancuje. Odpovedal, že odjakživa.

Pýtali sa: Na čo myslíte, keď tancujete? Nemyslím, cítim to.

Čo cítite?

Lásku.

Lásku?

Áno.

Ale… prečo?

Nie je ,,prečo“pre lásku.

Cítite aj niečo iné?

Život – život.

Čo tým myslíte?

Niektorí, len máloktorí, robia na tejto zemi to, na čo boli stvorení. Tí žijú. Ostatní len prežívajú…

Tí, ktorí tancujú, žijú.

Je tancovanie nevyhnutné?

Je dýchanie nevyhnutné? Odpovedal som na vašu otázku?

A tak ďalej a tak ďalej ako v cyklickom tanci počas búrlivej noci, teda nemusí pršať, stačí, keď sa blýska. Ako v Lightning Over Water, filme Wima Wendersa a Nicholasa Raya.

Serenissima, moja drahá Serenissima, kde je chudák básnik, v ktorej veži, pri ktorej rieke stráži svoje sny. Za ten čas, čo sme tam boli, sa vystriedali všetky počasia a v deň, keď sme popoludní odchádzali, bolo vidieť Alpy, akoby ste sa ich mohli dotknúť. To som videl prvýkrát a bol som tam často. Asi nie dosť často.

Mal by som písať o obrazoch alebo o bienále, alebo – alebo. Všetko, ako má byť, veľa všetkého a ešte viac.

Musíte tancovať pre niekoho… Teda, myslím, nielen pre niekoho alebo pre nejaký dôvod… Tancujete preto, lebo ste sa narodili pre tanec, tak ako maľujete, pretože obrazy existujú vo vašom vnútri, vy ich len realizujete. Takisto je to s tancom, on sa už hýbe vo vašom vnútri, aj keď to neurobíte, môžete.

Ja naozaj neviem! Mravec maká bez pýtania, vtáci lietajú bez otázok, ryby plávajú… Toľko Pablo…

Je noc, nad katedrálou svieti mesiac v splne, sladko ako len v Benátkach. Tancujem s Tebou na Námestí San Marco, orchester z Caffé Quadri hrá argentínske tango.

Naproti v Caffé Florian hrá orchester viedenský valčík. Tancujúc z jednej strany na druhú, striedajúc kroky, tango, valčík. Valčík, tango až k Museo Correr.

Okolo nás tancuje Kaspar König, hrajúc sa s laserovou baterkou, ktorú od niekoho dostal.

Z otvorov v dlažbe vyviera morská voda, niekde sú už hlboké mláky.

Prichádza Acqua Alta, more sa smeje a mesiac s ním.