Viem, že nie som Mesiáš
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová plánuje založiť stranu, i keď to ešte pred rokom a pol odmietala. Podmienkou však je potenciál nad 10 percent
Lucia Ďuriš Nicholsonová (45) je poslankyňa Európskeho parlamentu, zvolená za SaS, z ktorej pred viac než rokom vystúpila. V rozhovore hovorí, s kým a prečo chce založiť stranu a aká by mala byť, či ešte existuje šanca na spoluprácu s Mikulášom Dzurindom, ale aj či by hlasovala za predčasné voľby.
V našom štúdiu ste boli približne pred rokom a pol. Vtedy ste vraveli, že ste zo slovenskej politiky znechutená; doslova ste povedali: „Vypínam a prestávam to sledovať, nevidím svetlo na konci tunela.“Čo sa za ten rok a pol zmenilo, že sa začínate znova zaujímať o slovenskú politiku a dokonca uvažujete o založení novej strany?
Asi sa nedá úplne vypnúť, keď ste zo Slovenska. Pri mnohých Slovákoch, ktorí sú v zahraničí, vnímam, že si všetci hovoríme: „Na to sa už nedá ani pozerať.“A všetci sa na to pozeráme. Mne tu žije rodina, mama a najstarší syn. Môj najstarší syn má kanadský aj britský pas, mohol by pokojne odísť a napriek tomu žije na Slovensku.
Moji osobní hejteri veľmi často píšu, že nie som Slovenka, že som zapredala Slovensko a že ho nenávidím. Nič z toho nie je pravda. Dianie na Slovensku sledujem a vnímam ho veľmi citlivo. To, že naďalej zostávam frustrovaná a akoby nevidím svetlo na konci tunela, je však pravda.
Ale už to nie je ten level frustrácie, že by ste chceli jednoducho všetko vypnúť, zabudnúť a nesledovať to?
Asi nie. Ľudia, s ktorými sme sa zosieťovali a navzájom sa rozprávame, hovoria, že sedieť so založenými rukami, kritizovať a donekonečna omieľať, že sme frustrovaní – bez toho, aby sme sa to pokúsili zmeniť –, asi nie je najlepšia cesta. My sme si vybrali tú inú cestu a rozmýšľame nad tým, že zabojujeme.
Budem pokračovať v citátoch. Kolegyňa Monika Tódová sa vás vo februári 2021 spýtala aj to, či založíte vlastnú stranu. Vy ste povedali: „Toto je mimo reality. Nie som človek, ktorý by mal na to finančné zdroje, a naozaj nevidím samu seba ako niekoho, kto by mal byť vo vedúcej pozícii. Nevidím sa ako líder, ktorý má výtlak… a keby som ho aj mala, tak ten výtlak je neprenosný.” Dnes hovoríte nielen o novej strane, ale úplne nevylučujete, že by ste ju viedli. Zmenil sa váš pohľad na samu seba?
Nie, povedala by som, že to je sledom okolností a vývojom situácie. Po tom, ako som odišla zo SaS, sa okolo mňa veľmi prirodzeným spôsobom začali sieťovať ľudia. Momentálne tam nie je iné meno s väčším výtlakom, to je prvá vec; i keď nevylučujem, že také meno medzi nás príde.
Ďalšia vec je, že ja samu seba ešte stále nevnímam ako líderku. Myslím si, že je dobré, aby nejakým prirodzeným spôsobom z našej skupiny ľudí líder vzišiel, keď na to príde čas. Teraz ten čas na to ešte neprišiel a nerozprávame sa o tom. Nerozdeľujeme si posty.
Ale čo ten výrok, že zakladanie strany je mimo reality? To nie je tak dávno, povedali ste to vo februári 2021.
Určite to bol február 2021? Nebol to rok 2020?
Nie, bol február 2021. Vo februári 2020 ešte len boli parlamentné voľby, z SaS ste odišli o rok neskôr.
Áno, strašne ten čas uteká. Stále je to o okolnostiach. Zrazu máte okolo seba desiatky kvalitných ľudí, ktorí majú pocit, že to stojí ešte za pokus, že by sme mohli zabojovať, že by sa to mohlo podariť... Nie som človek, ktorý začne cúvať. Nehovorím, že som mesiáš a oči všetkých Slovákov sa upínajú na mňa. Netrpím takýmito pocitmi, práve naopak, pristupujem k tomu veľmi pokorne a s obrovským rešpektom.
Nemám žiadny záujem, aby sme nasledovali osud všetkých strán, ktoré príliš uverili samy v seba a napokon len rozbili politickú scénu. Teda osud strán, ktoré dali nejaké plané nádeje voličom, ktorých hlasy nakoniec prepadli. Toto všetko sú veci, ktoré riešime, citlivo sa o nich rozprávame aj ich vyhodnocujeme. Preto si hovoríme, že pre nás bude kľúčové to, čo nám bude namerané.
To znamená dáta. Toto je niečo, čo som si priniesla z Európskeho parlamentu, kde sa veľmi často rozprávame o tzv. data driven policy; teda o tom, že sa odvíjame od dát. Chceme ísť do výskumu, ktorý nám ukáže, či máme vôbec šancu zabojovať alebo či máme byť len ďalší, ktorí budú niečo rozbíjať.
Keď sa vás v Hospodárskych novinách pred týždňom a pol pýtali, kde je potenciál na novú stranu, tak ste povedali: „Jedna z najväčších chýb, ktoré urobili štandardné pravicové strany, a to počínajúc už SDKÚ, bola tá, že sa úplne vykašlali na regionálneho rurálneho voliča.” Čo je to ten regionálny rurálny volič? Čo si pod tým predstavujete?
Ja si pod tým predstavujem voliča z malých miest a obcí na Slovensku.
Čím by ste ho chceli osloviť? A prečo práve jeho?
Myslím si, že na Slovensku máme dnes dva extrémy. Máme tu strany, ktoré sú nazývané rôzne – „slniečkarske“, salónne a podobne. A potom tu máme extrém, ktorý znamená úpadok politickej scény. Medzi tým akoby nie je nič.
Máme záujem vyplniť stred vo všetkých ohľadoch. Keď sa ma niekto pýta, či pravica alebo ľavica, tak si poviem, že je zaujímavé, že sa to pýtajú na Slovensku, kde nič z tohto nefunguje. Pretože u nás nemáme ani riadnu sociálnu demokraciu.
To ešte neznamená, že by to nemalo tak fungovať.
My chceme byť niekde v strede, chceme prinášať riešenia pre reálne problémy ľudí, ktoré sú dnes úplne niekde inde, ako sú umelo nastolené témy o potratoch. Takýmito témami sa len ďalej triešti spoločnosť. Máme napríklad záujem neriešiť v programe všetko a netváriť sa, že sme nejaký chrobák Truhlík, ktorý má odpoveď na všetko. Skôr chceme sústrediť všetky svoje sily na štyri primárne témy, o ktorých si myslíme, že by mohli Slovensko niekam posunúť.
Bude to stačiť?
Podľa mňa je všetko o komunikácii. SaS mala vždy výborný program, ktorý bol dobre hodnotený vami novinármi či rôznymi think-tankmi. Ale SaS ho nikdy nevedela odkomunikovať obyčajnému voličovi z vidieka alebo z malého mesta, pretože bola: po prvé príliš elitárska a po druhé to nevedela odkomunikovať jazykom, ktorému by ten volič porozumel.
Niekde v tom programe možno aj boli odpovede na jeho problémy, ale on sa to nikdy nedozvedel. Toto je obrovský dlhodobý problém na Slovensku. Okrem toho, že chceme inak postaviť náš program, tak ho chceme hlavne inak komunikovať voličovi.
Vy ste v SaS boli. Keď hovoríte, že SaS nedokázala niečo odkomunikovať, tak platí, že vy ste to nedokázali odkomunikovať. Prečo si myslíte, že teraz by ste to zvládli?
Kampaň v SaS bola nejako nastavená, my sme sa pohybovali na úrovni krajských miest.
To bola volebná stratégia SaS, sústrediť sa na krajské mestá?
Áno. V tomto našom projekte, ktorý zatiaľ nie je politickou stranou, by sme postavili kampaň úplne iným spôsobom. Iným spôsobom marketingovo, iným spôsobom by sme komunikovali s ľuďmi v regiónoch. Napokon, jedna z primárnych vecí, o ktorých sme presvedčení, že je ich treba urobiť na Slovensku, je reforma regiónov.
Začať sa sústreďovať na oblasti východne od Bratislavy, na regióny, ktoré sú dnes vyľudnené, sú veľmi zanedbané, predovšetkým finančne. To znamená doriešiť prenos kompetencií spolu s prenosom financií na regióny. Máme pocit, že toto je téma, ktorú – keby sme ju rozrobili na drobné – by sme boli schopní komunikovať voličovi, ktorý žije v takomto prostredí a trpí na zanedbanosť regiónu.
Nebudem spochybňovať dôležitosť reformy samospráv a debaty o tom, či nemáme priveľa obcí, ktoré sú malé a majú priveľa kompetencií. To je určite dôležitá téma. Ale je to téma, ktorá bude oslovovať voličov? Ak by som dostal euro od každej novej strany, ktorá hovorila, že chce byť v strede a chce priniesť praktické riešenie pre skutočných ľudí, tak už
Samu seba ešte stále nevnímam ako líderku. Myslím si, že je dobré, aby nejakým prirodzeným spôsobom z našej skupiny ľudí líder vzišiel, keď na to príde čas.
si za roky, čo sledujem politiku, niečo nasporím.
Ja tomu úplne rozumiem. Pokojne vám aj prispejem tým eurom, pretože presne viem, o čom rozprávate. Vnímam kritické a skeptické hlasy, ktoré sa ozývajú, keď hovorím o vzniku nejakej novej politickej strany. Ale potom počúvam aj takých, ktorí hovoria, že Slovensko ešte nikdy nebolo také tehotné na nový politický subjekt, ako je to dnes.
Prečo práve dnes?
My sme boli zvyknutí žiť v čiernobielom svete. Vždy tu bol niekto zlý a potom niekto dobrý. Mečiar bol ten zlý a Dzurinda bol ten dobrý. Potom bol Fico ten zlý a akokoľvek to dnes hrozne vyznieva, Matovič bol ten dobrý. Dnes sa akoby minuli tí dobrí. Kde sú? Ja žijem v bubline, kde sa všetci pýtajú – koho budem voliť? Sama s tým mám problém.
Ale nie preto, že nemám koho voliť, mi príde ako najlepší nápad založiť novú stranu. Rozumiem nasrdenosti a skepticizmu, rozumiem, keď túto snahu posmeškami dávajú dolu, lebo ja som nebola iná. Keď zakladal Kiska stranu Za ľudí, bola som veľmi naštvaná.
My všetci v SaS sme boli naštvaní, lebo sme predikovali, čo to spôsobí: že príde, zasmradí, naberie pár percent, oslabí tých, ktorí nakoniec môžu byť koaliční partneri, a to bude všetko. Vyzerá to tak, že tie scenáre sa naplnili.
A ako odpovedáte, keď vám niekto povie, že urobíte to isté? Lebo podobný profil strán, ako by ste založili, tu už je. Je tu SaS, PS, teda strany, o ktorých hovoríte, že sú to „mestské strany“a nie sú alternatívou pre voličov, o ktorých sa mienite usilovať. Ale prečo by ten scenár nemal byť taký, že zoberiete dve percentá PS, dve percentá SaS, budete mať možno štyri-päť percent a dopadnete ako Za ľudí 2.0? V tom lepšom prípade...
Myslím si, že múdry človek sa učí na chybách druhých. To, že niektorí iní predchodcovia narobili chyby, je možno dobré. Môžeme ich analyzovať a povedať si, že to chceme robiť inak, chceme sa všetkým týmto chybám vyhnúť. To ešte stále nepredpokladá, že neurobíme vlastné chyby. Z môjho pohľadu primárna otázka stojí, kde oni lovili. Všetci lovili v jednom rybníku, ale my tam nechceme loviť.
My chceme napríklad loviť voličov Hlasu, ktorí dnes nie sú ustálení. Pellegrini má obrovský problém. Má 60 percent voličov, ktorí vyslovene inklinujú k Ficovi, a 40 percent voličov, ktorí vyslovene neinklinujú k Ficovi. On sa nachádza v schizofrénii. Pellegriniho považujem za rivala. Iných možno presvedčil, že on je teraz čistý a nový, no tak to nie je. Zosobňuje všetko zlo, ktoré páchal Fico.
Viackrát ste povedali, že nechcete byť len ďalším politickým planktónom, že si mienite odmerať potenciál strany, ale aj témy, ktorým by ste sa mali venovať. Čo to znamená? Ak vám v prieskume nevyjde potenciál nad desať alebo pätnásť percent, tak od toho pôjdete preč a žiadnu stranu nezaložíte?
Áno.
Čo je tá hranica?
Dvojciferné číslo. Desať plus. Spolieham sa na to, čo nám hovoria agentúry, ktoré ponúkajú takéto výskumy. Náš výskum má trvať deväť týždňov, bude sa robiť kvalitatívne a kvantitatívne. Nebude to len o tom, že prídu za ľuďmi a opýtajú sa: „Toto je Nicholsonová, volil by si ju?” A on povie áno alebo nie.
Bude to súbor otázok, ktorými agentúry testujú, akým spôsobom by ľudia reagovali na nejaký subjekt. Nebude sa tam testovať iba moje meno - budeme testovať viacero mien, ako aj témy, o ktorých si myslíme, že sú dôležité. Chceme vedieť, či to je naozaj to, čo ľudí trápi.
To robia mnohé strany už teraz. Smer takto fungoval roky. Len ak hovoríte, že chcete desať percent a viac, znovu pripomeniem, že potenciál novej strany Andreja Kisku v roku 2019 bol meraný v dvojciferných číslach. No výsledok bol oveľa chudobnejší a skromnejší.
Neviem sa k tomu vyjadriť, lebo neviem, aké prieskumy mal Andrej Kiska. Viem iba, že je to neprenosné. Bol prezident, ktorý sa stal predsedom strany. To je neprenosné.
Druhá moja výhrada k vášmu plánu na výskum je tá, či sa takto má robiť politika. Či sa má robiť politika tak, že si spravíte výskum, z toho vám vypadnú témy a tie budete komunikovať. Nebudete len čisto marketingová strana?
Nie, práve naopak. My máme naše témy veľmi jasne zadefinované, máme programové tézy. Nemáme ešte podrobný program, ale tie programové tézy sú podrobnejšie, ako som bola zvyknutá napríklad z toho, ako sa robili v SaS. A toto si ideme testovať. Ak aj z výskumu vypadne niečo iné, nebude to fungovať tak, že to teraz narýchlo zmeníme, aby sme hovorili ľuďom to, čo chcú počuť. Takto nejako sa začal na Slovensku úpadok v politických stranách.
Čiže ak vám aj vyjde, že nemáte komunikovať napríklad práva LGBTI ľudí, tak sa tým nebudete riadiť?
Nie, v žiadnom prípade. Máme veľmi jasne zadefinované červené línie, ktoré sú nemenné. A s týmto ideme do výskumu. Keď sa trafíme do veľkého potenciálu nad desať percent, tak ideme ďalej. Ak sa netrafíme, tak to najhoršie, čo sa nám môže stať, je, že sa podarilo zosieťovať desiatky schopných ľudí, ktorí už dnes medzi sebou komunikujú a ťažia z toho, že stretli jeden druhého. Nebudem ľutovať čas, ktorý bol do toho vložený.
V súvislosti so vznikom novej strany sa veľa hovorilo aj o aktivitách Mikuláša Dzurindu. Ak tomu dobre rozumiem, pre vás nie je momentálne partnerom. Povedali ste, že sa rozhodol loviť tam, kde si myslíte, že nemá zmysel sa tlačiť, teda v konzervatívnom spektre. Navyše ste kritizovali, že ráta s ľuďmi, „ktorí v tejto vláde zlyhali a sú nositeľmi negatívneho vnemu“. Čiže s Dzurindom sa v jednej strane nevidíte?
Nikdy netreba hovoriť nikdy, ale zatiaľ nie sme s Mikulášom Dzurindom v takýchto rokovaniach. Ja neviem, čo má v rukách. Viem, čo máme v rukách my, aký je náš tím, ako sme zameraní. Máme nejaké pozičné dokumenty, máme mantinely, vieme, kde sa chceme nachádzať, kde chceme loviť. Neviem, čo z tohto má Mikuláš Dzurinda. Pre mňa bol Mikuláš Dzurinda zaujímavé meno v kombinácii s Ivanom Miklošom a Ivanom Korčokom.
Nikdy som nehovorila oddelene o Mikulášovi Dzurindovi, lebo si myslím, že spomienkový optimizmus nie je taký silný, aby Mikuláš Dzurinda sám mal šancu mútiť vody. Ale neviem, možno jedného dňa, keď sa budeme posúvať smerom ďalej k voľbám (ktoré podľa mňa budú predčasné), tak si možno sadneme za jeden stôl a povieme si, že konzervatívne, liberálne, neviemaké... nič z toho nehrá úlohu, pretože poďme proste pomôcť krajine.
Ak tam však nebudú ľudia, ktorí zlyhali v tejto vláde...
Áno.
A to sú ktorí?
Ja som počula, že napríklad rátal s nejakou pozíciou pre Veroniku Remišovú. Toto je pre mňa no go.
V čom zlyhala Veronika Remišová? Okrem vášho sporu o eurofondy.
Neviem, ako dlho trvá váš podcast. Ale Veronika Remišová je jedným zo symbolov neschopnosti tejto vlády. A áno, pre mňa je to záležitosť eurofondov, ktorá je veľmi dôležitá práve z toho hľadiska, ako vyzerajú naše regióny. Tam mali tie peniaze končiť a nie u nej na ministerstve investícií a regionálneho rozvoja.
Aby to nebolo len o Veronike Remišovej, ale o vašom postoji k súčasnej menšinovej vláde: keď sa SaS vzoprela Igorovi Matovičovi v súvislosti s rodinným balíčkom, tak ste hovorili, že spravili dobre. Aj z vašich výrokov v poslednom čase som mal pocit, že ste ešte kritickejšia k súčasnej vláde než niektorí ľudia aj zo SaS. Zároveň počúvam, že sa pri plánoch na novú stranu rozprávate aj s Martinom Klusom, ktorý odišiel z klubu SaS práve z dôvodu, že sa chce správať konštruktívnejšie voči súčasnej vláde. Podporuje ich zákony a odmieta predčasné voľby. Ako to máte vy? Ako by ste sa s vládou vysporiadali?
Ja SaS-ke vyčítam – a tak mi to komunikoval aj Martin – že nemali stratégiu po odchode z vlády. Urobili rozhodnutie, ktoré predpokladalo, že budú presne pripravení na situáciu, že pôjdu do opozície. Ja som vnímala spor, pre ktorý SaS odišla z vlády, z 90 percent ako osobný spor Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Pretože poznám obidvoch, presne viem, ako na seba narážali…
Viacerí ľudia v SaS vám povedia príbehy, ktoré podľa nich dokazovali, že sa Igorom Matovičom vládnuť nedalo. Napríklad ako vraj blokoval peniaze na dôležité reformy pani ministerky Kolíkovej.
Nikomu príčetnému by sa s Igorom Matovičom nevládlo ľahko. Preto som hovorila, že nemajú inú možnosť ako odísť. Ale mali sa na to pripraviť, mali mať stratégiu a vedieť, aká chcú byť opozícia. Prejsť do opozície, tváriť sa zľaknuto a začať obštruovať so Smerom a Hlasom je pre stranu ako SaS absolútne neprípustné. Nemali pripravených prvých desať krokov, ako byť konštruktívnou opozíciou.
A mali chcieť byť konštruktívnou opozíciou? Nemali chcieť rovno predčasné voľby?
Nie. Mali chcieť byť konštruktívna opozícia, lebo ak vedia rátať, musia vidieť, že na to, aby presadili predčasné voľby, nemajú náboje. Tu zúri najväčšia kríza, ľudia sa prepadávajú do chudoby, a oni obštruujú? Potom tam nejaký Halák preloží dva káble a parlament dva týždne nezasadá v situácii, keď je nutné riešiť problémy.
Ak si SaS nezadefinovala, čo chcú robiť, tak si mohli aspoň zadefinovať, čo nechcú robiť. A prvá vec, čo nemali robiť, je znemožniť rokovanie parlamentu s ľuďmi ako Fico, Pellegrini, Erik Tomáš a všetky tieto kreatúry, proti ktorým sme bojovali. Nie je možné sa s nimi spájať, keď za dverami sú ľudia, ktorí nevedia, čo bude zajtra.
Ak by ste boli v parlamente, neboli by ste v súčasnej situácii za predčasné voľby?
To je otázka, na ktorú nemám jednoznačnú odpoveď. Z prieskumov verejnej mienky na mňa ide des a hrôza a fakt neviem, čo je v tejto situácii lepšie. Na jednej strane máme neschopnú vládu, ktorú dnes prakticky vedie Boris Kollár. Na druhej strane trio, ktoré má vzísť podľa súčasných preferencií z predčasných volieb víťazne.
Triom myslíte Smer, Hlas a Republiku?
Áno. A potom tu je najväčšia historická príležitosť pre Slovensko. Máme k dispozícii najviac peňazí, ako sme kedy mali – 20 miliárd z plánu obnovy a viacročného finančného rámca. Môžeme to využiť a míľovými krokmi sa posunúť k tomu najlepšiemu, čo v Európskej únii je. Alebo môžeme túto historickú šancu premrhať a nikdy sa z toho nespamätáme, skončíme ako Bohom zabudnutá krajina. Je veľmi dôležité, kto bude teraz pri kormidle.
Preto sa pýtam, čo je riešenie? Nechať pri kormidle Borisa Kollára s Igorom Matovičom, alebo ísť do volieb a riskovať vládu Roberta Fica s Milanom Uhríkom a možno Petrom Pellegrinim.
Keby sa v parlamente dohodli na predčasných voľbách teraz, kedy by reálne boli?
Povedzme, že v máji.
Riadne voľby majú byť vo februári 2024. O čom sa bavíme? Ono je to vlastne jedno. Teraz je dôležité, aby vzniklo niečo, čo si zaslúži dôveru voličov. Nemusí to byť okolo mňa, ale nesmie to byť Hlas, Smer a Republika. Ani Boris Kollár.
SaS mala vždy výborný program, ktorý bol dobre hodnotený vami novinármi či rôznymi think-tankmi. Ale SaS ho nikdy nevedela odkomunikovať obyčajnému voličovi z vidieka alebo z malého mesta.