Rozpočet bez limitov na výdavky zvráti míľnik plánu obnovy
Vo vládnom návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý je od polovice októbra v parlamente, je o limitoch na výdavky len stručná zmienka pod čiarou, že chýba dohoda, ako sa vypočítajú. Je to pritom jeden z míľnikov v pláne obnovy, ku ktorému sa slovenská vláda zaviazala, a aj ho vykázala ako splnený, lebo ich schválila v bežnom zákone. Slovensko aj vďaka tomu získalo prvú platbu z plánu obnovy, no ďalšia vo výške viac ako 800 miliónov eur už nemusí prísť. Ak nebudú výdavkové limity aj v rozpočte, podľa Európskej komisie pôjde o zvrátenie míľnika.
„Európska komisia informovala slovenskú stranu, že schválenie rozpočtu verejnej správy na rok 2023 bez výdavkových limitov bude predstavovať zvrátenie plnenia míľnika, ktorý bol pozitívne hodnotený v prvej žiadosti o platbu,“uviedla Komisia v stanovisku pre Denník N.
Brusel to zástupcom rezortu financií povedal už na telekonferencii začiatkom novembra. Zástupcovia Komisie podľa našich informácií nesúhlasili s tým, aby sa výdavkové limity o rok odložili pre energokrízu, a dali jasne najavo, že na ich zavedení trvajú. Nakoniec, na jednorazovú pomoc sa výdavkové limity ani nevzťahujú. „Požiadali sme Slovensko, aby našlo riešenie, ktoré by umožnilo do zákona o rozpočte zahrnúť výdavkové stropy a zároveň zachovať potrebu flexibility v kontexte prebiehajúcej energetickej krízy,“uviedla Komisia.
Pripomína nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, v ktorom sa uvádza, že „uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov je predpokladom toho, aby dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov“. „Očakávať môžeme ako finančné, tak aj reputačné následky,“dodala Komisia.
BOL BY TO PRECEDENS
To, že pri nezavedení výdavkových limitov by mohli hroziť vážne následky, potvrdili aj odborníci zo sekcie plánu obnovy na úrade vlády. „Európska komisia nám potvrdila, že nezavedenie výdavkových limitov do rozpočtu 2023 bude považovať za zvrátenie míľnika, čo spôsobí vážne finančné a reputačné následky,“povedali. Pripomínajú, že na to, aby každú ďalšiu slovenskú žiadosť o platbu Európska komisia posúdila kladne, nie je možné zvrátiť míľnik ani cieľ, ktorý bol súčasťou predchádzajúcich žiadostí o platbu.
Ešte v júni nám Komisia schválila prvú žiadosť vo výške 400 miliónov eur aj na základe výdavkových limitov. Koncom októbra Slovensko podalo druhú žiadosť o platbu vo výške 814 miliónov eur, ktorú bez výdavkových limitov zrejme nedostaneme. „Keďže na európskej úrovni doteraz neexistuje žiaden precedens týkajúci sa zvrátenia míľnika, Slovenská republika by tomuto procesu čelila ako prvá členská krajina EÚ,“uviedli odborníci z tímu plánu obnovy.
MINISTERSTVO TVRDÍ, ŽE HĽADÁ KOMPROMIS
Ministerstvo financií vraví, že je pripravené „naďalej trpezlivo rokovať“s rozpočtovou radou, koaličnými partnermi a Komisiou. „Pre ministerstvo financií je zavedenie výdavkových limitov do praxe prioritou,“napísalo jeho tlačové oddelenie.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) nedávno povedal, že výdavkové limity boli na koaličnej rade vetované, on to rešpektuje, a kým sa tento problém neodstráni, nevedia sa pohnúť ďalej. Výdavkové limity vetoval podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak. Na naše otázky, aké riešenie by bol ochotný podporiť, a teda stiahnuť veto, a čo je už preňho červená čiara, neodpovedal.
Ministerstvo financií zároveň debatuje s rozpočtovou radou, ako vlastne strop na výdavky nastaviť. Ide o technickú debatu o metodike výpočtu vrátane toho, ako sa pozerať na tohtoročné úspory v rozpočte.
Rada predpokladá, že rozpočtový deficit bude v tomto roku nižší, ako hovorí ministerstvo, aj preto, lebo štát míňa niektoré výdavky pomalšie, napríklad na investície. Z toho dôvodu sa líši aj pohľad na to, ako by vzhľadom na vývoj výdavkov v tomto roku mali byť nastavené výdavkové limity v roku 2023. No podľa našich informácií nejde o zásadný rozdiel. Navyše sa výdavkový limit nevzťahuje na výdavky samosprávy, eurofondy a ich spolufinancovanie, výdavky na euroval, na správu dlhu, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky. Ak by výdavkové limity platili dnes, nevzťahovali by sa napríklad na jednorazovú pomoc s drahými energiami.
Skôr je problém v tom, ako ich nastaviť na roky 2024 a 2025, keďže v predloženom rozpočte nie sú na tieto roky predstavené konsolidačné opatrenia. Ministerstvo financií zatiaľ nevysvetlilo, akým spôsobom sa výdavkové limity zapracujú do návrhu rozpočtu, o ktorom sa bude hlasovať už na schôdzi začínajúcej sa koncom novembra.
Riešením by napríklad bolo, že vláda stiahne návrh rozpočtu a do parlamentu predloží nový už aj s limitom na výdavky, zrejme by sa to dalo riešiť aj pozmeňujúcim návrhom. „Ministerstvo financií nateraz nevylučuje žiadnu z možností, o konkrétnych krokoch je však zatiaľ predčasné hovoriť,“uviedlo. Ak by neprešiel v parlamente riadny rozpočet a prvé mesiace roku 2023 by bolo rozpočtové provizórium, výdavkové limity by jeho súčasťou neboli.