Biele vrany dávajú krajine nádej

V správnom čase sa postavili na správnu stranu histórie, prekonali strach a pohodlie

Majiteľa Teplárne a po teroristickom útoku na Zámockej neformálneho hovorcu LGBTI+ ľudí Romana Samotného, ekologickú aktivistku Martinu Paulíkovú a tisíce ľudí, ktorí pomohli Ukrajine, právom vybrali za tohtoročných nositeľov a nositeľky ocenenia Biela vrana.

Spája ich to, že sa v správnom čase postavili na správnu stranu histórie, prekonali strach, pohodlie a odhodlali sa k činom a postojom, ktoré sú dôležité nielen preto, lebo sa stali tu a teraz, ale aj pre budúce generácie.

Roman Samotný, ktorý bol už roky predtým aktívny medzi LGBTI+ ľuďmi, sa postavil čelom bezprecedentnej situácii v našich dejinách a namiesto strachu a paniky, čo sú, mimochodom, v takejto situácii úplne legitímne pocity, ukázal neobvyklú vnútornú silu a rozvahu.

Je to o to vzácnejšie, že zrejme aj Samotný si veľmi dobre uvedomuje, že v súčasnej situácii, pri mentálnej výbave a miere perfídnosti našich politických elít, zrkadliacich postoje veľkej skupiny obyvateľstva, nepríde k veľkým zmenám smerom k zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí.

Koordinátorka občianskeho združenia Slatinka Martina Paulíková je dobrým príkladom toho, že dlhoročný, v tomto prípade jednu generáciu trvajúci tlak na politické vedenie môže zachrániť jednu obec a vzácne biotopy, ktoré mali padnúť za obeť projektu vodnej nádrže pochádzajúceho ešte z komunistickej éry.

Išlo pritom o projekt nerešpektujúci ekologické faktory, postavený navyše na veľmi pochybných výpočtoch ekonomickej návratnosti. Bola by to jednoducho megalomanská opacha a je len dobré, že nevznikla.

Tretia Biela vrana má tento rok tisíce laurátov a laureátok, čo len ukazuje, aká mohutná bola a ešte stále je vlna pomoci Ukrajine a jej obyvateľstvu na úteku z Rusmi zákerne napadnutej vlasti.

Okrem základnej ľudskej slušnosti, spolupatričnosti a aj schopnosti rýchlo a efektívne sa zorganizovať treba u dobrovoľníkov a dobrovoľníčok oceniť aj to, že sa okamžite postavili na stranu obete a nepodľahli rôznym „alternatívnym“informáciám na internete. Nedali sa pomýliť ani tými politikmi, ktorí hlásali, že na prvom mieste by mala byť pomoc občanom Slovenska.

Ľudia pomáhajúci Ukrajine rýchlo pochopili, že politici rozprávajú o neporovnateľných životných situáciách, a nedali sa zmiasť. Napokon, mnohí, čo otvorili svoje srdcia, domovy, špajze, peňaženky alebo poskytli svoj čas, prácu, znalosti, kontakty a schopnosti najzraniteľnejším z Ukrajiny, tak neurobili prvýkrát v živote. Už roky pomáhajú tam, kde treba. Aj na Slovensku, aj našim núdznym, často prehliadaným politickými elitami.

Ľudia pomáhajúci Ukrajine rýchlo pochopili, že politici rozprávajú o neporovnateľných životných situáciách, a nedali sa zmiasť.