Na čom sa zasekli lekári a vláda
Ponúka vláda lekárom dosť a nepreháňajú odborári svoj tlak?
Počas víkendu si vláda a lekárske odborové zväzy stanoviská odkazovali cez médiá a sociálne siete, od pondelka už rokovania pokračujú „naživo“. Dohoda zatiaľ neprichádza, a tak prinášame odpovede na niektoré dôležité otázky o stave slovenského zdravotníctva a rokovaní vlády a lekárov o ňom. Termín avizovaných 2100 výpovedí lekárov je čoraz bližšie k 1. decembru.
Sú požiadavky lekárov opodstatnené? Dala vláda pri platoch dobrú ponuku?
Lekári majú osem požiadaviek – okrem navyšovania platov aj systémové. Aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré pri rokovaniach sedí na opačnej strane rokovacieho stola, tvrdí, že im rozumie a sú opodstatnené. Vychádzajú najmä z toho, že v nemocniciach je výrazný nedostatok sestier a lekárov. To spôsobuje, že sa im množia nadčasy. Mnohí lekári odôvodňujú výpovede veľkou únavou, obávajú sa, že v dôsledku toho spravia chybu, ktorá môže byť pre pacienta fatálna.
Pri vyjednávaniach sa najostrejšie sleduje, ako prebieha rokovanie o výške platu. Pôvodný návrh lekárov bol, aby atestovaný lekár dostával základný plat (bez ohľadu na odpracované roky) 3390 eur (ide o pôvodný návrh na 2,8-násobok priemernej mzdy). Aktuálny návrh vlády je na 2,5-násobok priemernej mzdy, čo by bolo 3027 eur. Ide o hrubú mzdu bez príplatkov a nadčasov a bez zarátania odpracovaných rokov.
Čo sa stane, ak k výpovediam dôjde?
Nebudú sa robiť plánované operačné zákroky, nemocnice budú schopné poskytovať len akútnu urgentnú medicínu. Výpoveď podalo 2100 lekárov, čo je zhruba pätina z tých, ktorí pacujú v nemocniciach. Vo viacerých nemocniciach to spravili najmä lekári z oddelenia ARO, bez ktorých sa nemôžu robiť operácie. Je preto veľmi pravdepodobné, že bude ohrozená aj akútna starostlivosť.
Nedá sa úplne vylúčiť, že, časť lekárov výpoveď stiahne. Predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský však tvrdí, že to nie je pravdepodobné. „Práve naopak, po tlačovkách ministra financií nás oslovujú ďalší lekári, že sa chcú pridať s výpoveďami,“povedal v pondelok pred rokovaním.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský zatiaľ nepredstavil plán B, teda ako bude fungovať zdravotná starostlivosť, ak sa lekári s vládou nedohodnú. Možnosť je, že by sa lekári presúvali do väčších nemocníc a pacienti sa budú presúvať aj pri akútnych stavoch do väčších centier.
Analytik Martin Smatana zverejnil graf, ktorý porovnával, ako zarábajú slovenskí a českí lekári. Ide o priemerné hrubé mzdy lekárov v nemocniciach vrátane príplatkov aj nadčasov. Vlani zarábal český lekár v priemere 3 659 eur a slovenský 3 376 eur. Tento rok (ide o predikciu) bude rozdiel výraznejší – lekár v Česku má 4 027 eur a na Slovensku 3 493 eur. Toto porovnanie často používa vláda, tvrdí totiž, že ak sa lekárom zvýši mzda podľa ich návrhu, budú slovenskí lekári zarábať porovnateľne ako českí.
Odborári však upozorňujú, že lekári na Slovensku pracujú viac ako v Česku, a teda majú viac nadčasov. Faktom je, že lekárom u nás viac nadčasov umožňuje Zákonník práce.
Je to 150 hodín nadčasov ročne, po dohode môžu zdravotníkom nariadiť ešte o sto hodín viac. Mnohí lekári však pracujú ešte viac, ako im povoľuje zákon, a aj preto majú vyššie priemerné mzdy. Analytik Martin Smatana tvrdí, že údaje o nadčasoch nie sú verejné.
Podľa jeho hrubého odhadu však platí, že „posledná ponuka úradu vlády nie je lepšia ako v Česku“, ako to bolo komunikované na tlačových besedách. „Je však vysoko konkurenčná, korektná a plní si svoj cieľ, teda vyrovnáva priemerné platy lekárov medzi krajinami.“
Prečo lekárom zvyšovať platy, ak sú už dnes nadpriemerné?
Lekári majú dnes vyššie platy, ako je priemerná mzda. Zaručuje im to zákon, ktorý určuje ich minimálne mzdy, teda to, čo musia zarábať bez príplatkov a peňazí za nadčasy či služby. Zákon určuje takzvaný koeficient, teda násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Atestovaný lekár dostáva minimálne 2,3-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov bez ohľadu na to, ako dlho v nemocnici pracuje. Neatestovaný lekár má 1,23-násobok priemernej mzdy. Ide o hrubé mzdy.
Zvýšenie týchto platov už parlamentom prešlo v októbri, je to 1,4-násobok priemernej mzdy pre neatestovaného lekára, u atestovaných sa koeficienty zvyšovať nemali. Vláda s odborármi teraz rokuje o navýšení miezd pre atestovaných lekárov, tým by mal koeficient podľa návrhu vlády stúpnuť na 2,5.
Pre pochopenie situácie je dôležité pripomenúť, že lekárov je teraz v Európe nedostatok a na trhu práce sú žiadaní. Mnohé európske krajiny ponúkajú mzdy a podmienky, ktorým Slovensko nevie konkurovať. Aj lekárski odborári odôvodnili zvyšovanie platov práve tým, že ak nedostanú lekári v slovenských nemocniciach porovnateľne ako v zahraničí, odídu tam, kde budú mať vyššiu mzdu.
Ktoré parametre určia navyšovanie mzdy?
Platy budú po novom viac zohľadňovať, ako dlho lekári v nemocniciach pracujú. Teraz sa rokuje o tom, aký bude koeficient navyšovania. Podľa zákona, ktorý parlament schválil na jeseň, sa má 25 zdravotníckym zamestnaniam, napríklad sestrám, sanitárom, ale aj lekárom zvyšovať za každý odpracovaný rok koeficient o 0,01. A to maximálne za 20 rokov, ktoré v nemocniciach pôsobia. Ak je niekto v nemocnici 25 rokov, tak za posledných päť rokov už zákon každoročné zvýšenie platu negarantuje.
Vláda a lekári teraz rokujú
3 376 eur bol v roku 2021 priemerný plat lekára na Slovensku
aj o tom, o koľko sa zdvihne mzda za každý odpracovaný rok lekára bez ohľadu na to, či je atestovaný alebo nie je. Vláda ponúkla 0,02, lekári najskôr žiadali 0,05, ale ustúpili na 0,03. Zároveň lekári žiadajú, aby sa im platy pravidelne zvyšovali zo zákona až tridsať rokov a nie dvadsať, ako navrhuje vláda. Zatiaľ sa na tom nedohodli.
Pre lepšie pochopenie príklad: pre atestovaného lekára s tromi rokmi praxe by to znamenalo rozdiel 36 eur mesačne. U atestovaného lekára s tridsiatimi odpracovanými rokmi by to po prijatí návrhu LOZ spravilo o zhruba 600 eur viac, ako im dáva návrh vlády.
Zvýšia sa výraznejšie platy aj sestrám?
Platy sestier, ktorých je v našich nemocniciach zásadný nedostatok, už parlament zvýšil a v tejto chvíli sa už o tom nerokuje. Sestrám sa na budúci rok po prijatí novely zákona v Národnej rade zvýši plat, nie však tak, aby s tým boli spokojné. Komora zdravotných sestier žiadala, aby sa im mzdy zvýšili o približne 150 eur oproti tomu, ako je to na rok 2023 v tejto chvíli nastavené.
Výšku mzdy zásadne ovplyvňuje vzdelanie. Sestra bez špecializácie dostáva tento rok 0,89-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, teda 1 008 eur bez ohľadu na to, koľko rokov pracuje v nemocnici. Ide o hrubú mzdu. Od budúceho roka dostane minimálne toľko, koľko bola priemerná mzda pred dvomi rokmi, konkrétne je to 1 211 eur, ak nemajú žiadnu prax. Za každý odpracovaný rok sa koeficient zvýši o 0,1.
Špecialistky od budúceho roka zarobia bez praxe 1 332 eur, za každý rok praxe dostanú 0,1. Sestry s pokročilou praxou majú od budúceho roka koeficient 1,15.
Budú sa zvyšovať platy všetkým lekárom či len tým vo výpovedi?
Platy stúpnu všetkým lekárom, zákon nemôže rozlišovať lekárov podľa toho, či chcú podať výpoveď. O tom, že lekárski odborári žiadali zvýšenie len pre tých vo výpovedi, hovoril premiér a minister financií po sedemhodinovom rokovaní na úrade vlády minulý týždeň v stredu. Predseda odborov Visolajský vo štvrtok na proteste vysvetľoval, že išlo o žart. „Veľmi ma mrzí takáto interpretácia, lebo to bolo povedané v uvoľnenej atmosfére ako vtip,“povedal vo štvrtok.
Polepšia si aj ambulantní lekári?
Nie. Rokovania prebiehajú len o nemocniciach, kde majú lekári mzdy garantované zákonom. Lekári v ambulanciách sú v drvivej väčšine podnikatelia, nie zamestnanci, a tak im zákon platy nijako negarantuje. Na ambulanciu dostávajú peniaze od zdravotných poisťovní podľa počtu pacientov a výkonov. Z týchto peňazí musia zaplatiť nájom, plat sestry, materiál, poplatky za softvér či prístroje aj svoju mzdu. Ambulantní lekári už avizovali, že budú žiadať razantné navýšenie platieb, aby mohli pokryť náklady aj infláciu.
Prečo sa hovorí len o platoch, keď majú lekári aj ďalšie požiadavky?
O platoch sa informuje najviac preto, lebo sa o nich na posledných rokovaniach aj najintenzívnejšie diskutuje. Premiér a ministri minulý týždeň v stredu po rokovaniach tvrdili, že na ostatných siedmich požiadavkách odborárov už majú dohodu. V pondelok však odborári prišli na rokovania s pripomienkami k prvým bodom, o ktoré ich ministri požiadali. Teda požiadavkou, aby nemocnice dostávali toľko peňazí, aby im to stačilo na ich náklady.
O tomto bode rokovali tri hodiny.
Čo sú kľúčové požiadavky lekárov, ktoré majú viesť k zlepšeniu zdravotníctva?
Dajú sa zhrnúť do dvoch oblastí – dosť peňazí pre nemocnice a dostatok personálu.
Lekárski odborári žiadajú, aby nemocnice dostávali viac peňazí za starostlivosť, ktorú robia. To sa dnes nedeje, a aj preto sa zadlžujú, vláda musí nárazovo platiť ich dlhy a nemocnice nemajú peniaze na svoju obnovu. Viaceré nemocnice preto nespĺňajú štandardy, nemajú klimatizáciu, prefukujú okná, niektoré priestory bojujú s plesňami. Aj to je dôvod, prečo zdravotníci, nielen lekári, odchádzajú pracovať najčastejšie do Česka. Málo peňazí v nemocniciach spôsobuje aj to, že zamestnanci dostávajú len plat vo výške zaručenej zákonom. Na viac nemajú riaditelia peniaze, a ak niektorí lekári dostávajú viac, je to často na úkor toho, že sa nemocnica zadlží.
Druhou kľúčovou oblasťou je nedostatok personálu, informácia o nedostatočnom počte lekárov a zdravotných sestier je už dlhé roky notoricky známa. Odborári žiadajú výrazné zmeny v štúdiu. Žiadajú, aby vláda zabezpečila lekárske fakulty tak, aby na nich študovalo viac študentov, ktorí budú po skončení školy kvalitnými absolventami, a aby sa zreformoval aj systém vzdelávania, najmä atestačné (špecializačné štúdium).
Kedy sa naposledy výraznejšie zvyšovali platy lekárom a ako?
Platy lekárov rastú každý rok podľa takzvaného platového automatu. Ako rastie priemerná mzda, tak rastie aj ich plat. Skokové navýšenie platov bolo naposledy dohodnuté v roku 2011. Vtedy lekárski odborári, rovnako ako teraz, hromadne podali výpovede. Vláda Ivety Radičovej sa s nimi nedohodla a nemocnice sa dostali na pár dní do kolapsu. Potom vláda ustúpila a v zákone sa upravil minimálny plat lekárov.
V roku 2011 sa lekári s vládou dohodli na postupnom zvyšovaní platov:
k 1. 1. 2012 na úroveň minimálne 1,05– 1,6-násobku priemernej mzdy v hospodárstve;
k 1. 7. 2012 na úroveň minimálne 1,2– 1,9-násobku priemernej mzdy;
k 1. 1. 2013 na úroveň minimálne 1,25– 2,3-násobku priemernej mzdy.
Čo vláda sľúbila v programovom vyhlásení vlády v téme zdravotníctva?
V programovom vyhlásení vláda venuje zdravotníctvu deväť strán. Okrem reforiem, ktoré sľúbila, v ňom píše aj to, že bude monitorovať dodržiavanie Zákonníka práce a dodržiavanie personálnych normatívov. To v podstate žiadajú aj odborári.
Vláda takisto sľúbila zvýšiť priemernú mzdu zdravotným sestrám tak, aby sa dostali na úroveň 110 percent priemernej mzdy v hospodárstve. To splnila len pri špecialistkách, sestry bez špecializácie budú aj od budúceho roka zarábať len priemernú mzdu.
Okrem toho vláda sľúbila, že „zavedie motivačný zásluhový systém príplatkov na základe jasne merateľných kvalitatívnych ukazovateľov, spokojnosti pacientov, dosiahnutého vzdelania a odpracovaných rokov“. To sa podarilo čiastočne, keď sa bude zdravotníkom zvyšovať mzda podľa odpracovaných rokov. Nebude sa však zohľadňovať, ako kvalitne pracujú.
O zvyšovaní platov lekárov programové vyhlásenie vlády nič nehovorí.
Koľko nových nemocníc postavil štát od roku 1993?
Štát za tridsať rokov postavil len neveľkú Nemocnicu svätého Michala, ktorá je prednostne určená zamestnancom ministerstva vnútra, ale liečia sa tam aj bežní pacienti. To je jediná všeobecná nemocnica, ktorú štát nanovo postavil. Okrem toho postavili a vlani otvorili aj Detské kardiocentrum na bratislavských Kramároch. Ide o časť nemocnice, konkrétne Národného centra srdcovo-cievnych chorôb. Novšie alebo výrazne zrekonštruované sú aj špecializované kardiologické a onkologické ústavy.
Prijala niektorá z vlád opatrenia a zákony a spravila investície, ktoré by zásadne posunuli zdravotníctvo?
Nie. Najvýraznejšie zmeny v systéme presadil minister Rudolf Zajac (2002 – 2006). Ministri zdravotníctva väčšinou vydržia vo funkcii v priemere najviac dva roky, a aj preto sa im nedarí prijať a implementovať výraznejšie zmeny systému. Za vlád Smeru (2006 – 2010, 2012 – 2020) nastal čas nehybnosti naklonený menej pacientom a viac spriazneným skupinám obchodujúcim v zdravotníctve. Až na sklonku vládnutia sa premiér Peter Pellegrini spolu s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou pokúsil presadiť reformu nemocníc, zastavil ich však predseda Smeru Robert Fico.
O reformu sa teraz pokúsil aj minister Lengvarský, ktorý presadil reformu nemocníc, jej zavádzanie však má uskutočniť až nasledujúca vláda, keďže sa do praxe začne zavádzať v roku 2024 a teraz prebieha len prípravná fáza. Reforma roztriedila nemocnice do piatich rôznych úrovní.
Dali sa splniť požiadavky lekárov skôr?
Niektoré áno. Jednou z podmienok odborárov je zrušenie takzvaného nepeňažného plnenia. Lekárom prekáža, že musia platiť dane za to, že im napríklad farmafirmy platia náklady na kongresoch či školeniach, ktoré potrebujú pri svojom vzdelávaní. Tento zákon už koalícia mohla schváliť, zatiaľ sa to nestalo. Sľubujú, že to spravia do konca roka.
Na druhej strane lekári žiadajú, aby sa pre nemocnice zabezpečili platby z poisťovní, ktoré by plne vykryli náklady na zdravotnú starostlivosť. Nemocnice často dostanú menej peňazí, ako reálne stojí liečba, platí to najmä v prípade komplikovaných pacientov. Vyriešiť tento problém by mal systém DRG, ten určuje sumy za daný výkon. Na to je však potrebné mať relevantné dáta z nášho zdravotníckeho systému a tie sa stále nedarí z nemocníc dostať a následne ich spracovať. Ide o komplikovanú úlohu, tento bod sa tak zrejme od jeho zadania odborármi splniť nedal. Ministerstvo chce, aby bol systém DRG funkčný od januára 2024.