Registrované partnerstvo neohrozuje práva ostatných
Nová štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner hovorí, že pripravovaný zákon bude riešiť konkrétne životné situácie LGBTI+ ľudí
Edita Pfundtner bola štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti za Most-Híd vo vláde Petra Pellegriniho, v roku 2020 sa však stiahla z politiky. Teraz sa vrátila na rovnaký post v Hegerovej vláde a v rezorte Viliama Karasa bude riešiť aj oblasť ľudských práv.
Ako ste sa stali znovu štátnou tajomníčkou? Kto vás oslovil?
Prijala som ponuku ministra. Zachytila som síce informácie, podľa ktorých sa moje meno objavilo aj na koaličných rokovaniach, avšak vtedy som to nebrala vážne. Skutočný význam to nadobudlo vtedy, keď mi zatelefonoval pán Viliam Karas už ako minister a ponúkol mi post štátnej tajomníčky. Poznáme sa aspoň 20 rokov, sme takmer rovesníci, obaja sme skončili Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Počas uplynulých rokov sme mali možnosť viackrát spolupracovať a ľudsky aj odborne sa lepšie spoznať. Ponuka ma potešila, pretože v jeho osobe sa na čelo ministerstva spravodlivosti dostal pripravený odborník s dostatočnými skúsenosťami, ktorý má pevné postoje, za ktorými si stojí.
Počas uplynulých dvoch rokov ste boli riaditeľkou Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ako ste sa dostali k tejto pozícii?
Bolo to veľmi zaujímavé. Pri návšteve nákupného centra som sa náhodou stretla s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom. Sadli sme si na kávu, keďže v parlamente sme boli kolegovia. Spýtal sa, či by som vedela niekoho odporučiť na čelo centra, pretože mal v pláne uskutočniť zmeny. Dala som mu pár tipov a o pár mesiacov ma vyhľadal s tým, či by som to nevzala ja, pretože tí, ktorých som mu odporučila, mu povedali, že by som to mala vziať ja.
Vznikla medzi vami spolupráca so Sme rodina aj na úrovni straníckej politiky?
Skôr by som povedala, že kým som bola parlamentnou poslankyňou, rozprávali sme sa konštruktívne aj s inými poslancami,
Teraz sa má pripraviť právna úprava na konkrétne životné situácie. Cítim, že zo strany vládnej koalície je ochota tieto životné situácie riešiť.
aj s tými opozičnými. Snažila som sa mať vždy dobrý vzťah s každým, s kým sa dalo. Nevyhľadávala som konflikty a nebola som osobná v tom negatívnom význame slova voči nikomu. V záujme dobrého cieľa som rokovala aj s opozičnými poslancami. Vedeli, že predkladám návrhy, ktoré majú zmysel, a mohli ich podporovať nezávisle od politických názorov.
Dodnes nie je jasné, či Viliama Karasa nominovalo Sme rodina. Ako to vnímate vy?
Ja to beriem tak, že jeho vymenovaniu predchádzali koaličné rokovania. Museli sa dohodnúť koaliční partneri. Videli sme osobné nominácie na ministrov rezortov zahraničných vecí, hospodárstva alebo školstva. Myslím, že sa snažili vymenovať odborne spôsobilých a odvážnych ľudí, ktorí majú dosť profesionálnych skúseností, no nie sú spojení so žiadnou konkrétnou politickou stranou.
Nebude mať teda Sme rodina vyslovene vplyv na ministerstvo spravodlivosti?
Koalícia má vplyv na všetky ministerstvá. Boli to koaličné rokovania. Nezúčastňovala som sa na nich, o ich priebehu nemám bližšie informácie.
Máte ešte momentálne do činenia s maďarskou politikou na Slovensku?
V roku 2019 som sa v tom prostredí a v tej atmosfére rozhodla, že už nechcem kandidovať v parlamentných voľbách. Bolo načase sa venovať trochu aj niečomu inému, hlavne odborným veciam. Od jesene 2019 sa politike aktívne nevenujem. Nie som členkou žiadnej politickej strany. Keď som v marci 2020 odišla z postu štátnej tajomníčky, mesiace som nesledovala správy ani politické diskusie. Potrebovala som vypnúť a zresetovať.
Ak by vás teraz oslovila Aliancia, aby ste boli povedzme na kandidátke Aliancie, ako by ste sa k tomu stavali?
Nikdy nehovor nikdy. Ja som nevylúčila možnosť, že ak budem cítiť, že viem niekde pomôcť a budem pridanou hodnotou, budem takýmto rokovaniam otvorená. Zatiaľ nenastala chvíľa, aby som ja
aktívne hľadala kolegov. Veľmi ma však potešili výsledky komunálnych volieb, hoci tie sú iné ako parlamentné.
Premiér Eduard Heger v nedeľu vyhlásil, že nový zákon o právach LGBTI+ menšiny sa pred vládu môže dostať v januári. Čo všetko bude v tomto zákone?
Áno, ministerstvo spravodlivosti dostalo takéto poverenie zo strany koalície. Minulý týždeň som mala stretnutie s vedením sekcie civilného práva, ako by sme túto predstavu mohli premietnuť do našej legislatívy. Od pána ministra som konkrétne termíny ešte nedostala. Niečo už máme zhruba pripravené, sú tam pomenované životné situácie. Tieto životné situácie sa pokúšame právne naformulovať a zahrnúť ich do legislatívneho návrhu. Toto sú však dve témy: teroristický útok, čo je trestnoprávna oblasť, a práva LGBTI+, kde ide o občianske práva.
Je šanca, aby táto vláda spravila skutočný krok vpred v oblasti práv LGBTI+?
Vidím šancu na to, že dokážeme položiť základy určitých práv ľudí patriacich k tejto menšine. Mám na mysli napríklad nahliadanie do zdravotnej dokumentácie a úpravy majetkových práv vrátane dedenia. Niektoré tieto práva sa dali využiť aj doteraz, no nie na základe vzťahu medzi osobami rovnakého pohlavia, ale využitím iných právnych nástrojov, napríklad na základe splnomocnenia alebo závetu. Teraz sa má pripraviť právna úprava na konkrétne životné situácie. Cítim, že zo strany vládnej koalície je ochota tieto životné situácie riešiť.
Ak by to záviselo od vás, podporili by ste inštitút registrovaného partnerstva?
Bolo by dobré, keby bola celospoločenská zhoda, lebo táto téma dokáže vyvolať búrlivé spoločenské a politické diskusie. Stanoviská sú od seba veľmi vzdialené. Bola by som rada, keby sa podarilo dospieť k podobnej úprave ako v prípade prerušenia tehotenstva – v tejto téme existuje optimálna legislatíva. Ide o veľmi ťažké kultúrno-spoločenské témy, v mnohých prípadoch súvisia aj s vierovyznaním, no myslím, že napríklad v oblasti prerušenia tehotenstva je v súčasnosti platná legislatíva vyvážená. Potešilo by ma prijatie obdobne vhodnej a vyváženej legislatívy aj v prípade práv LGBTI+ ľudí.
Na ktorej strane stojíte vy: na tej, ktorá by priznala LGBTI+ menšine širší rozsah práv, alebo na tej, ktorá by práva neuznala?
Bolo by dobré spraviť analýzu, ako fungujú tieto inštitúty v susedných krajinách a aké iné povinnosti môžu so sebou prinášať. V Maďarsku a v Česku napríklad tiež existuje registrované partnerstvo, v Španielsku napríklad môžu páry rovnakého pohlavia uzatvoriť aj manželstvo. V týchto krajinách pravdepodobne prebehli spoločenské a politické diskusie, ktoré predchádzali zavedeniu týchto inštitútov. Na Slovensku sú tieto názory natoľko odlišné, že je zatiaľ ťažké nájsť optimálnu reguláciu.
Teda ešte nie sme dosť zrelí na to, aby sme zaviedli registrované partnerstvá?
Z môjho pohľadu sme k tomu už dospeli. Napriek tomu, že aj ja som veriaca katolíčka, necítim to tak, že by to mohlo ohrozovať práva ostatných ľudí. Ja v tom nevidím taký problém. Stretli sme sa však aj s predstaviteľmi cirkví a cítim, že sú potrebné rýchle a efektívne rokovania. S pánom ministrom a so štátnym tajomníkom pánom Sepešim nie sme predstaviteľmi politických strán a nerobili sme kampaň s politickým programom. Máme tu však programové vyhlásenie vlády, ktoré o právach LGBTI+ ľudí toho veľa nehovorí. Aj naše možnosti sú obmedzené, poznáme zloženie parlamentu a to nemôžeme nechať mimo pozornosti. Je potrebných veľmi veľa rokovaní, čo si vyžaduje veľa času. Ak však chceme, aby ministerstvo dosiahlo určité úspechy, sú rokovania nutné.
Ste štátnou tajomníčkou menšinovej vlády. Ako rezort spravodlivosti dosiahne, aby jeho návrhy podporil parlament? Ako vy tomu viete pomôcť?
V každom prípade by som chcela využiť svoje doterajšie osobné aj profesné vzťahy. Aj minister si uvedomuje, že musí presvedčiť poslancov o správnosti našich návrhov. Nie sme v takej pohodlnej politickej situácii, že by bol minister z politickej strany, ktorá má v parlamente prevahu hlasov. Preto je táto práca oveľa náročnejšia, hoci dáva aj istú slobodu, pretože nie sme viazaní straníckym programom. Samozrejme, s približujúcimi sa voľbami je čoraz ťažšie vládnuť. Nie je tajomstvom, že v rámci vlády boli aj osobné nezhody, čo malo, žiaľ, vplyv aj na celý rezort.
Keď ste sa stali štátnou tajomníčkou v roku 2018, tiež ste sa dostali na ministerstvo po odchode Márie Kolíkovej; podobne to bolo aj teraz, hoci pani Kolíková bola už ministerkou. Zo strany koalície jej vyčítali, že aj v čase koalície Smer – SNS – Most-Híd bola štátnou tajomníčkou. Vám sa takejto kritiky nedostalo?
Nie, vôbec. Práve naopak: veľmi veľa ľudí mi gratulovalo a tešilo sa môjmu návratu. Myslím, že sa vždy oplatí robiť si svoju prácu poriadne, nevyostrovať spory cez kolíziu politických a odborných názorov. Pre mňa bolo vždy dôležité, aby sme sa sústredili na spoločné ciele.
Bola z tohto hľadiska pani ministerka Kolíková kontroverzná?
To neviem povedať, pretože sme spolu nikdy nepracovali – vždy sme sa stretli tak, že ona odchádzala a ja som prichádzala. Viem však, že počas obdobia niekoľkých mesiacov nemala štátneho tajomníka. Zápasila s veľkým nedostatkom ľudí a neprebiehali diskusie, ktoré prebehnúť mali. Malo sa otvorene hovoriť so zástupcami súdov. Na reformu súdnictva je potrebné, aby sme si sadli a diskutovali s partnermi, ktorých sa reforma bytostne týka.
Čo hovoríte na to, že výkon súdnej reformy sa posunul o pol roka?
Reforma momentálne nie je v takom stave, aby 1. januára 2023 vstúpila do platnosti. Nemáme sudcov, nemáme budovy. Reforma je pripravená na papieri, no na to, aby vstúpila do platnosti, bol tento odklad v každom prípade potrebný. Do platnosti má vstúpiť 1. júna, dovtedy treba zabezpečiť fungujúce súdy. Zabezpečiť to od 1. januára by bolo nemožné.
Táto reforma bola výrazne okresaná. Ktorá bola podľa vás lepšia verzia, tá pôvodná alebo súčasná?
Keďže ja som takmer tri roky nepôsobila na ministerstve, nesledovala som tento proces zblízka. Pracovala som však na projekte, ktorého konečným výsledkom mala byť aj táto reforma. S vtedajším ministrom Gáborom Gálom sme pracovali na inej predstave, no plne akceptujem, že pani ministerka potom prišla s oveľa odvážnejším návrhom. Pomerne ma však prekvapilo, že sa jej ho nepodarilo presadiť z pozície člena vlády.
Takisto to pripisujem tomu, že celému procesu nepredchádzala séria dôkladných rokovaní. V poslednom čase veľakrát počujem, že v odborných kruhoch túto reformu spochybňujú. Vytvorenie Najvyššieho správneho súdu bol však správny krok. Takýto súd bol potrebný. So súčasným veľmi dynamickým tímom na ministerstve pracujeme na tom, aby sme reformu zaviedli. Zaväzuje nás prijatý zákon. Pracujeme na tom, aby sme zabezpečili personálne obsadenie na novovytvorených súdoch.
Koalícii sa ušlo veľa kritiky za to, že počas niektorých parlamentných hlasovaní sa im určité zákony podarilo prijať s pomocou poslancov za Kotlebovu ĽSNS alebo poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na Kotlebovej kandidátke. Ako to hodnotíte – existuje červená čiara, ktorá by sa nemala prekračovať?
Otázkou je, aké zákony podporili alebo o akých nomináciách sa hlasovalo. Naposledy to bolo napríklad o verejnom ochrancovi práv. Nikomu nemožno zakázať, aby za niečo alebo niekoho hlasoval. Ak je zákon dobrý, pýtam sa: ak ho určitý poslanec podporí, stráca tým právny predpis zo svojej hodnoty?
Nedošlo v týchto prípadoch k dohode v parlamente?
Nie som účastníčkou týchto rokovaní.
Ako by ste hodnotili, ak by sa dohodli kotlebovci alebo bývalí poslanci za Kotlebu s koalíciou?
Nemyslím si, že som vhodná osoba, ktorá by to mala hodnotiť. Momentálne to nie som ja, kto by mal vyrokovať politickú podporu v parlamente.
Môže sa to týkať aj vašich zákonov.
A aj bude. Nemôžeme vylúčiť, že za novelu trestného zákona zahlasujú napríklad poslanci Kuffa, Taraba alebo kotlebovci. Toto neviem vylúčiť. „Silu“zákona však možno cítiť aj v tom, koľko poslancov ho podporuje.
Nebolo by vám teda proti vôli, ak by sa zrodila dohoda s týmito poslancami?
Vždy sa treba pozrieť, čo je za tým. Aký cieľ sa sleduje pri takejto podpore, čo chcú dosiahnuť a akej oblasti sa týkajú konkrétne zákony. To je večná dilema. Ja som v parlamente predložila zákony, za ktoré vtedy hlasovali aj Kotlebovi poslanci, rovnako ako vládne strany alebo vtedy opoziční poslanci zo Sme rodina a SaS. Vtedy bol pre mňa dôležitý cieľ. A široká podpora dáva zákonu aj väčšiu legitimitu.
Mám na mysli prípady, ak by sa s týmito poslancami zrodila konkrétna dohoda.
K tomuto sa neviem vyjadriť, moja právomoc sem nesiaha. Tieto rokovania nie sú v mojej kompetencii. Ak vláda podporí naše návrhy zákonov a tieto návrhy sledujú dobrý cieľ, nech ich podporí ktorýkoľvek poslanec. Čo sa týka dohôd, o nich neviem nič. Samozrejme, oveľa viac by som sa tešila, ak by naše návrhy boli schválené čo najväčším počtom poslancov aj z demokratickej opozície.
Polícia nedávno obvinila bývalého ministra spravodlivosti a vášho bývalého rezortného šéfa Gábora Gála. Ako sa k tomu staviate?
Čítala som o tom v médiách, to bolo celé. Viac neviem.
Prekvapila vás táto správa?
Články sa objavovali už vtedy, keď sme pracovali spolu na ministerstve. Mňa už v správach skoro nič neprekvapí, aj o tomto som sa dozvedela až z médií. Neviem zaujať stanovisko.
S Monikou Jankovskou ste boli štátne tajomníčky v rovnakom čase; aj ona bola obvinená, pričom polícia v uplynulom období obvinila celý rad sudcov, prokurátorov či advokátov. Ako toto celé vnímate?
V každom prípade je to poľutovaniahodné. Súdy ani doteraz nemali dobrú povesť. V prieskumoch verejnej mienky ľudia nemali dobrú mienku o nezávislosti spravodlivosti. Aj tieto udalosti som sledovala v médiách. Monika Jankovská bola štátna tajomníčka už v čase, keď viedol ministerstvo pán Borec. Bola tam aj za čias Lucie Žitňanskej, bola i kolegyňou Márie Kolíkovej. Keď som nastúpila na ministerstvo, ešte rok sme boli kolegyne. Jej právomoci však boli natoľko okresané, že sme sa v podstate sotva stretli. Mala veľmi úzku agendu. Stalo sa, že sme sa nestretli celé týždne či mesiace. Ona odišla z ministerstva na jeseň 2019 a potom bola vzatá do väzby.
Ako ste vnímali, keď sa informácie o jej kauze dostali na verejnosť?
Veľmi ma to prekvapilo, rovnako ako aj činnosť niektorých sudcov. Ako poslankyňa parlamentu som sa k takýmto informáciám nedostala. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní je, aby tieto prípady vyšetrili a postavili páchateľov pred súd. Neviem sa však stotožniť s tým, a to sa týka aj kauzy Moniky Jankovskej, že väzba bola veľmi dlhá, a myslím si, že orgány činné v trestnom konaní by mali postupovať oveľa rýchlejšie. Väzba nemá byť trestom. Každý má nárok na prezumpciu neviny a väzba je výrazným obmedzením osobnej slobody. V týchto veciach treba postupovať veľmi obozretne. Obvinených – najmä tých vo väzbe – treba čo najskôr postaviť pred súd, čo som v tomto prípade nie vždy vnímala práve takto.
Vidíte v tom aj úmysel?
Mne sa zdalo vyšetrovanie dlhé, no hovorím to len ako vonkajšia pozorovateľka. Procesy by mali prebehnúť rýchlejšie, aby sa väzba nestala trestom.