Kto s kým vládne
Analýza poslednej schôdze. Z 94 hlasovaní možno 69 označiť za hlasovania o vládnych či koaličných poslaneckých zákonoch. Väčšiu časť (38) z nich podporili aj poslanci klubu SaS, ktorá z vlády odišla
Keď premiér Eduard Heger (OĽaNO) nedávno v televízii TA3 opisoval súčasné vládnutie, znelo to, akoby hovoril o výbere zákuskov v cukrárni: jeho vláda prichádza pred poslancov s ponukou, z ktorej si oni vyberú, čo sa im páči, a zavrhnú, čo im nevyhovuje.
„Toto je demokracia. Toto je menšinová vláda, ktorá prichádza do parlamentu, a poslanci si vyberú. Nie je to žiadny neštandard,“presviedčal. „Donesieme legislatívu a niečo nám neprejde, niečo nám prejde s podporou koalície a strany SaS a niečo prejde širokým spektrom.“
Ak človek nesleduje dianie v parlamente podrobne, mohol by naozaj získať dojem akejsi „náhodnej demokracie“, v ktorej
SaS nie je opozičnou politickou skupinou, ktorá v parlamente spolupracuje s koalíciou najaktívnejšie. Štatisticky ich – i keď nie oveľa – predsa len predbehli tarabovci.
nič nie je isté. Napríklad keď novela druhého dôchodkového piliera od ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) prešla len vďaka tomu, že sa pri hlasovaní prezentoval poslanec Martin Klus, ktorý ju pritom nepodporil.
No v skutočnosti sa pri schvaľovaní zákonov v parlamente dá odčítať viac trendov, ktoré sa objavili po odchode SaS z koalície, v dôsledku čoho Hegerova vláda stratila väčšinu.
Denník N už pred pár dňami napísal, že zo situácie zatiaľ ťaží najmä hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré vďaka ad hoc spojenectvám s rôznymi politickými skupinami dokáže presadiť to, čo presadiť chce, a zastaviť to, čo schváliť nechce. Z podrobnejšej analýzy hlasovaní na poslednej októbrovej schôdzi parlamentu sa dá odčítať ešte o niečo viac.
VLÁDNA SEDEMDESIATKA
Poslanci začnú znovu rokovať v utorok 29. novembra, nakedy je naplánované otvorenie poslednej riadnej tohtoročnej schôdze.
Tá predchádzajúca, októbrová, trvala pomerne dlho – od 19. októbra do 10. novembra, no do veľkej miery za to môže dvojtýždňová prestávka, pre ktorú sa vedenie parlamentu rozhodlo po známom incidente s káblami, ku ktorému sa prihlásil poslanec OĽaNO Róbert Halák.
Na uplynulej schôdzi mal parlament prerokovať vyše 130 bodov, niektoré nakoniec poslanci presunuli na december. Aj tak však absolvovali stovky hlasovaní: nielen o samotných zákonoch, ale aj o desiatkach pozmeňovacích návrhov. V utorok 8. novembra hlasovali za jeden deň až 223-krát, čo je parlamentný rekord.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že základnou oporou vládnych návrhov sú poslanci OĽaNO (klub má 47 členov), Sme rodina (20 poslancov), Za ľudí (traja poslanci) a bývalí poslanci OĽaNO (traja poslanci – i keď Martin Čepček častejšie hlasuje inak ako Hatráková a Mičovský). To je 72, respektíve 73 poslancov, na ktorých sa vláda nateraz spolieha.
Pri veľkej väčšine vládnych zákonov či noviel predložených koaličnými poslancami je táto väčšina postačujúca, keďže na bežné zákony je potrebná len väčšina z prítomných poslancov. Priemerný počet prítomných poslancov na 94 sledovaných hlasovaniach bol 134,4.
K týmto hlasom sa pomerne často pridávajú opozičné hlasy. Z 94 hlasovaní, ktoré analyzujeme, možno 69 označiť za hlasovania o vládnych či koaličných poslaneckých zákonoch (teda predložených poslancami OĽaNO alebo Sme rodina). Väčšiu časť (38) z nich podporili aj poslanci klubu SaS, ktorá z vlády odišla koncom leta.
No ak by sme sa prísne držali len čísel, SaS nie je opozičnou politickou skupinou, ktorá v parlamente spolupracuje s koalíciou najaktívnejšie. Štatisticky ich – i keď nie oveľa – predsa len predbehli tarabovci.
TARABOVCI 40-KRÁT „ZA“
Poslanci strany Život, ktorá sa do Národnej rady dostala na
kandidátke Kotlebovej ĽSNS, na októbrovej schôdzi podporili 40 vládnych a koaličných zákonov, najčastejšie z dielne poslancov Sme rodina.
Podobnosti medzi klubom Sme rodina a trojicou okolo Tomáša Tarabu boli viditeľné už na septembrovej schôdzi, no zároveň platí, že poslanci zo strany Život sa svojím postojom neblížia k tomu, ako hlasovanie vládnych zákonodarcov kopíruje napríklad Katarína Hatráková či Ján Mičovský. Predsa len však vidno, že sa k vláde správajú ústretovejšie ako pôvodné opozičné skupiny.
V parlamente nie je prekvapujúce, ak za vládne zákony či novely koaličných poslancov hlasuje aj celé plénum. Pravidelne sa to stáva pri zákonoch na pomoc hendikepovaným od poslankyne Jany Žitňanskej zo Za ľudí (bolo to tak aj na poslednej schôdzi), ale aj pri iných zákonoch. Na októbrovej schôdzi väčšinou nad 130 hlasov prešlo 14 z 94 sledovaných hlasovaní, čo znamená, že „za“boli aj Smer či ĽSNS a Republika.
Príkladom z poslednej schôdze môže byť napríklad zákon o dotáciách pre podnikateľov, ktorým bude ministerstvo hospodárstva kompenzovať zvýšené náklady na energie. Zo 138 prítomných poslancov bolo „za“136, nikto sa nezdržal ani nebol proti.
No práve v porovnaní so Smerom či s Republikou vidno, že tarabovci predsa len častejšie podporujú vládne a koaličné návrhy. Kým oni dali svoj hlas v štyridsiatich prípadoch zo 69 takýchto návrhov, Smer to urobil v tridsiatich prípadoch a poslanci Republiky, s ktorými Tomáš Taraba a otec a syn Kuffovci spoločne kandidovali do parlamentu, len 19-krát.
Buďme konkrétnejší. Najviditeľnejšie pomohli poslanci okolo Tomáša Tarabu vláde pri hlasovaniach o zákonoch o osobitných odvodoch zo stavby, odvodoch pre regulované odvetvia a pri návrhu na zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu. Pri týchto novelách, ktoré boli dôležité najmä pre ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), sa ostatné opozičné strany Smer, Hlas, SaS, Republika aj ĽSNS pokúsili svojou neúčasťou zablokovať parlament.
Koalícii sa podarilo dosiahnuť kvórum 76 prítomných poslancov, aby bol parlament uznášaniaschopný, práve vďaka trojici okolo Tomáša Tarabu a postoju poslanca Martina Klusa (pri návrhu o osobitnom odvode pre regulované odvetvia by bol parlament tesne uznášaniaschopný aj bez tarabovcov). Navyše Tomáš Taraba aj obaja Kuffovci zákony, ktoré za koalíciu predkladal poslanec OĽaNO Milan Vetrák, podporili.
Pri ďalších hlasovaniach už nebola rola poslancov strany Život až taká kľúčová. I keď boli „za“, na prijatie návrhov by koalícii väčšinou stačili hlasy poslancov OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a odídencov z OĽaNO. Zaujímavé je, že pri ďalšom tesnom hlasovaní o novele druhého dôchodkového piliera od ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) tarabovci koalíciu nepodržali a rovnako ako Smer, Hlas, SaS a Republika sa pokúsili prijatie novely zablokovať svojou neúčasťou. Podobne sa zachoval aj poslanec Martin Čepček, s ktorého podporou koalícia zväčša rátať môže.
Potrebné kvórum 76 hlasov v tomto prípade koalícii pomohli zabezpečiť štyria poslanci ĽSNS a exposlanec SaS Martin Klus.
Poslanec Tomáš Taraba dlhodobo hovorí, že nemá s vládnou koalíciou žiadne dohody a spolu so svojimi dvoma kolegami podporuje zákony výhradne podľa ich obsahu. Častejšiu podporu zákonov Sme rodina vysvetľoval Taraba tým, že sú mu bližšie ako návrhy liberálnych poslancov. Aj rozhodnutie nepodporiť odvolanie ministra financií Igora Matoviča, o ktorom sa hlasovalo na jeseň, vysvetľoval tým, že tak znemožnil návrat SaS do vlády.
KLUS (OBČAS) NA STRANE VLÁDY
Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a poslanec Martin Klus (zvolený za SaS) už v októbri hovoril, že by preferoval konštruktívnejší postoj k Hegerovej vláde, než aký jeho strana po odchode z koalície zaujala. Nakoniec počas októbrovej schôdze z klubu strany odišiel a odstúpil aj z postu podpredsedu. Ako povedal, jeho rozhodnutie vychádzalo „z pretrvávajúcich rozdielnych pohľadov na aktuálne smerovanie krajiny a osobitne z otázky o predčasných voľbách“.
Klusov odklon od SaS sa prejavil už na niektorých hlasovaniach počas októbrovej schôdze. Jeho najdôležitejším prínosom pre vládnu koalíciu bolo, že len vďaka jeho prítomnosti v sále sa podarilo hlasovať o Krajniakovej novele o druhom pilieri, ako aj o zákone o dani z osobitnej stavby. V oboch prípadoch sa pritom zdržal a zákony nepodporil, no prešli, lebo Klus neprijal opozičnú stratégiu obštrukcie.
Aktívne hlasy „za“koalícii dodal pri zvýšení spotrebnej dane z alkoholu a osobitnom odvode v regulovaných odvetviach (SaS tieto hlasovania bojkotovala) či pri Matovičovej novele o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, kde sa SaS zdržala. Rovnako sa zachoval pri novele zákona o Štátnej pokladnici, ktorú takisto predkladal minister financií Igor Matovič (SaS sa aj pri tomto hlasovaní zdržala), či pri hlasovaní o odložení krúžkovného (SaS sa znovu zdržala).
Až na tieto odchýlky a pomoc pri dosahovaní uznášaniaschopnosti parlamentu Klus počas októbrovej schôdze ešte vo veľkej väčšine kopíroval väčšinový postoj klubu SaS, i keď z neho v polovici schôdze odišiel. Zdržal sa napríklad pri hlasovaní o odklade účinnosti reformy súdov, s ktorým prišiel minister spravodlivosti Viliam Karas, ale aj pri množstve ďalších zákonov.
Klus pred pár dňami v rozsiahlom statuse vysvetľoval, že jeho postoj k vládnym zákonom neovplyvňuje jeho záujem získať v budúcnosti post v diplomacii, ako to medzi riadkami – niektorí nielen medzi nimi – naznačovali jeho bývalí stranícki kolegovia.
Tvrdí, že parlamentné obštrukcie z princípu odmieta. „Že práve moje zaprezentovanie spôsobí vo výsledku schválenie zákona, je, bohužiaľ, riziko, ktoré sa spája s každým hlasovaním v Národnej rade. Aj na tomto mieste opakujem – k obštrukcii som pripravený sa pridať len za predpokladu, že dochádza k porušeniu zákona, a teda napríklad rokovacieho poriadku,“napísal na Facebooku, kde komentoval aj Sulíkov výrok o sľúbenom mieste v Bruseli.
REBELUJE AJ BORGUĽA
Vládna koalícia síce v osobe Martina Klusa dostala možnosť ad hoc získať jeden hlas navyše, no ten sa môže stratiť medzi tými, o ktoré ešte môže prísť. Októbrová schôdza totiž naznačila, že niektorí vládni poslanci si uvedomujú váhu svojho individuálneho hlasu a z času na čas.
Treba mať na pamäti, že hlas poslanca má inú hodnotu, ak je súčasťou koalície, ktorá má ústavnú väčšinu s dostatočnou rezervou poslancov (tak po voľbách na jar 2020 začínala koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí), a inú, keď je poslancom menšinovej vlády, kde záleží na každom jednom hlase.
Alternatívne postupy sa netýkajú už len tradičných „troublemakerov“v klube OĽaNO poslancov Milana Kuriaka a Györgya Gyimesiho, ktorí nepodporujú niektoré zahraničnopolitické uznesenia či zákony. Od vládnej koalície sa na poslednej schôdzi (ale robil to už aj predtým) viackrát odchýlil aj poslanec Sme rodina Martin Borguľa. Ten v minulosti hlasoval za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), no z klubu Sme rodina nebol jediný.
Borguľa koncom septembra pohrozil, že podporí aj odvolanie Igora Matoviča z postu ministra financií, no nakoniec to neurobil. Na októbrovej schôdzi však nepodporil zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu a zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach, teda novely, ktoré cez svojich poslancov predkladal fakticky práve minister financií.
Na rozdiel od zvyšku klubu Sme rodina odmietol aj Matovičovu novelu zákona o účtovníctve a niekoľko ďalších vládnych či koaličných noriem.
Borguľa odlišné hlasovania pri niektorých koaličných zákonoch vysvetľuje tým, že sa rozhoduje podľa svojho vedomia a svedomia. „Každý jeden zákon hodnotím obsahovo, nezáleží mi na tom, kto aký zákon predkladá. Snažím sa pri každom zákone hlasovať tak, ako to cítim, teda podľa svojho vedomia a svedomia. Tak ako mi to káže ústava.“Na doplňujúcu otázku, či za jeho občasnými odlišnými postojmi nie je aj nejaká symbolická výstraha smerom k vláde, odpovedá negatívne: „Nič také nerobím.“
Postoj poslancov OĽaNO Gyimesiho a Kuriaka sa prejavil napríklad pri dvoch uzneseniach, ktoré sa týkali situácie na Ukrajine. Prvé predkladali poslanci Smeru Ladislav Kamenický a Juraj Blanár.
Ich text konštatoval, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nemá vojenské riešenie a „pokračujúce masívne dodávky zbraní ukrajinskej armáde budú viesť len k predlžovaniu vojny“. Od Európskej komisie žiadal „mierovú stratégiu“, ktorá by mala rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny, obsahovať „bezpečnostné záruky pre Rusko“a Ukrajine naordinovať „prísnu vojenskú neutralitu“. Toto uznesenie v parlamente neprešlo, zo 142 prítomných ho podporilo 53 poslancov (26 bolo proti a 48 sa zdržalo). No Gyimesi s Kuriakom hlasovali „za“.
Druhé uznesenie predložila predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová a odsudzovalo útoky Ruska na civilné ciele na Ukrajine. Tento text parlament schválil (hlasmi 82 zo 117 poslancov). I keď boli prítomní, tlačidlo „nehlasoval“použili Kuriak, Gyimesi aj poslankyňa klubu Sme rodina Romana Tabák.
KOALIČNÝ VOĽNÝ ŠTÝL
Ani nie pred rokom a pol bol z klubu OĽaNO vylúčený poslanec Martin Čepček za opakovanú podporu opozičných návrhov prevažne z dielne poslancov zvolených za Kotlebovu ĽSNS. Jeho spoločné hlasovania s ĽSNS išli proti duchu koaličnej zmluvy, ktorá hovorí, že „žiadna koaličná strana nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor druhej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície“.
Dnes už v koalícii na toto pravidlo prihliada málokto a jednotlivé politické skupiny si idú svoj vlastný voľný štýl. Návrhy SaS – aj také, proti ktorým bolo Sme rodina – pravidelne podporovali niektorí poslanci z OĽaNO či Juraj Šeliga a Jana Žitňanská zo Za ľudí. Takto prešiel do druhého čítania aj zákon poslanca Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska, podľa ktorého by obce mohli byť po novom povinné zmeniť neprípustný názov ulice. Za návrh inšpirovaný situáciou vo Varíne, kde stále existuje ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi, poslanci Sme rodina nehlasovali, no vďaka OĽaNO prešiel.
Konzervatívni poslanci OĽaNO zasa napríklad hlasovali za viac návrhov svojho exkolegu nezaradeného poslanca Martina Čepčeka – vrátane návrhu na zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu alebo taurínu deťom pod 18 rokov. Novela však neprešla.
Alternatívne postupy sa netýkajú už len tradičných „troublemakerov“v klube OĽaNO poslancov Kuriaka a Gyimesiho. Od vládnej koalície sa viackrát odchýlil aj poslanec Sme rodina Martin Borguľa.