Nezvyčajne konfliktný vzťah v centre EÚ
Ursula von der Leyenová a Charles Michel sa nemajú radi a ich vzťahy nikdy neboli také zlé
Kráčajú síce vedľa seba, ale nevenujú si ani pohľad, nepovedia ani slovíčko. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel na samitoch vystupujú spoločne, no radšej sa jeden druhému vyhýbajú.
Bruselský portál Politico píše o tom, že ich vzťahy neboli nikdy také zlé, časopis Der Spiegel spomína groteskný boj medzi oboma lídrami.
KRIVDA NA G7
Za takmer tri roky prešli vzťahy Michela a von der Leyenovej krízou aj totálnym krachom. Zamestnanci oboch inštitúcií vraj boli odrádzaní od komunikácie, obaja lídri sa blokovali zo stretnutí so zahraničnými lídrami a zároveň tak prehlbovali rivalitu medzi Komisiou a Radou.
Kým Komisia je výkonnou zložkou, ktorá môže navrhovať legislatívu, a podľa Politica je teda stredobodom každej iniciatívy EÚ, Rada je miestom, kde sa stretávajú lídri štátov a európskych vlád, aby prijali dôležité rozhodnutia.
Politico píše, že nedobré vzťahy medzi predsedníčkou Komisie a predsedom Rady ovplyvňujú nielen legislatívny a politický program Únie, ale aj vyvolávajú zmätok medzi oboma orgánmi a môžu takisto spôsobiť podkopanie postavenia EÚ na svetovej scéne.
Ako uvádza bruselský portál, programy von der Leyenovej a Michela sú prísne nastavené tak, aby sa neprekrývali. Spoločne sa nestretávajú ani v období pred európskym samitom, jeden druhému sa vyhýbali aj na Bali pri samite G20.
Michel sa tam stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, no von der Leyenovú na toto stretnutie nepozval. Politico vysvetľuje, že za to môže júnové stretnutie G7 v Nemecku, kde predsedníčka Komisie odmietla Michelovu účasť na stretnutí s indickým premiérom Nárendrom Módím.
„To, že sa predseda Európskej Rady a predsedníčka Európskej komisie práve ‚nemusia‘, je v zásade bežná vec, sú to rivali. Podľa mojich informácií však von der Leyenová a Michel spolu nevychádzajú dobre hlavne preto, lebo šéfovia ich tímov sa neznášajú a nekomunikujú, to vrhá na Úniu negatívne svetlo,“hovorí pre Denník N novinár Hospodářskych novín Ondřej Houska, ktorý päť rokov pôsobil ako bruselský spravodajca.
„Ani bývalý predseda Európskej komisie José Manule Barroso a bývalý predseda Európskej rady Herman Van Rompuy takisto neboli kamaráti. Donald Tusk celkom otvorene píše o svojom vzťahu s Jeanom-Claudom Junckerom, ale nikdy to neprerástlo do toho, čo je medzi von der Leyenovou a Michelom. Obidve predošlé dvojice mali aspoň každý pondelok raňajky vždy v sídle jedného z nich a nejako koordinovali svoje postoje,“opisuje Houska, ktorý si spomína na to, ako Michel predbehol von der Leyenovú na ceste do Prahy.
„Predsedovia na začiatku predsedníctva prichádzajú vždy spolu. Aj Tusk a Juncker prišli do Bratislavy na začiatku slovenského predsedníctva v roku 2016 spolu. Von der Leyenová a Michel dorazili do Prahy každý zvlášť. Von der Leyenová priletela 1. júla, zatiaľ čo Michel už večer predtým. Jediným zmyslom tohto činu bolo ju predbehnúť. Bolo to veľmi detinské, pretože v Prahe to zaujíma tak päť ľudí,” vraví Houska.
PREČO PRÁVE S NÍM?
Obaja sú veľmi odlišní. Von der Leyenová ako bývalá lekárka a matka siedmich detí premýšľa analyticky a rada má veci pod kontrolou. O Michelovi sa hovorí ako o lídrovi v roláku, ktorý má rád poéziu.
Politico píše, že Michel nevie zvládať konflikty a von der Leyenová uprednostňuje udržanie si kontroly pred možným prispôsobovaním sa niekomu pri spolupráci.
„Obidvaja majú snahu, aby navonok stelesňovali Európsku úniu. Každý z nich chce zatieniť toho druhého, aby bol práve on ‚prezidentom‘. Ich vzťah vystihuje jeden obrázok na twitterovom humoristickom účte pre bruselskú bublinu @meme__ec.
Nad von der Leyenovou vedľa Michela je nadpis: „Osem miliárd ľudí a ja musím pracovať akurát s ním,“hovorí o vzťahu politikov novinár Houska.
Podľa časopisu Der Spiegel Michel veľmi túži po uznaní, dokonca je táto jeho vlastnosť taká silná, že mnohí nad ním už krútia hlavou.
„Predseda Európskej rady je predsedom Európskej rady, nie prezidentom Európy,“píše Michelov bývalý vedúci kancelárie François Roux v analýze, ktorá vyznieva ako zúčtovanie s jeho bývalým šéfom.
Podľa Spieglu sú mnohé vlády vrátane nemeckej s Michelom nespokojné. Hovorí sa, že príliš veľa cestuje a príliš málo sa stará o prípravu samitov EÚ.
Politológ Jozef Bátora z Univerzity Komenského však podobnú kritiku neregistroval. „Michel dokázal skoordinovať členské štáty pri šiestich sankčných balíčkoch proti Rusku po invázii na Ukrajinu, čo je výrazný úspech,” vraví politológ a odborník na EÚ. Rovnako neregistruje kritiku ani na prácu von der Leyenovej.
PROVOKÁCIA ZA PROVOKÁCIOU
Napätie medzi Michelom a von der Leyenovou vyplýva aj z ich predošlých politických kariér. Von der Leyenová bola ministerkou obrany vo vláde nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a väčšinou sa pohybovala v domácej politike. Michel nazbieral vo vnútri EÚ oveľa viac skúseností.
Ako belgický premiér sa zúčastňoval na zasadnutiach Európskej rady.
Michel aj von der Leyenová pochádzajú z prominentných rodín, kde sa politika riešila denne. Michelov otec bol ministrom zahraničných vecí, komisárom EÚ a poslancom Európskeho parlamentu. Otec von der Leyenovej bol riaditeľom divízie EÚ pre hospodársku súťaž a úspešným nemeckým politikom Kresťanskodemokratickej únie.
Ľudia, ktorí Michela poznajú, pre nemecký Spiegel uviedli, že práve pre odlišné politické trajektórie si predseda Rady myslí, že von der Leyenová je na inej úrovni ako on. Pred tým, ako sa dostala na čelo Komisie, bola podľa neho na konci svojej politickej kariéry.
„Jediný problém z Michelovho pohľadu je, že Ursula von der Leyenová je najmocnejšou političkou v Bruseli a túto úlohu si pestuje,“uvádza der Spiegel. „Nie nadarmo bola jedinou členkou kabinetu, ktorá sprevádzala Angelu Merkelovú od začiatku jej kancelárskej funkcie. Má zmysel pre moc a pre jej udržanie. A je schopná čeliť Michelovým provokáciám vlastnými provokáciami.“V rovnakom duchu píše aj Politico. „V súboji medzi týmito dvoma lídrami je von der Leyenová vnímaná ako tá, ktorá má navrch. Hoci Michel formálne zastupuje EÚ na podujatiach, predsedníčka Komisie sa ukázala ako najvýznamnejší líder EÚ, najmä pokiaľ ide o vzťahy s Washingtonom.“
Od vojny na Ukrajine Bidenova administratíva úzko spolupracuje s tímom von der Leyenovej, predovšetkým čo sa týka sankcií.
Postavenie von der Leyenovej na medzinárodnej scéne potvrdzuje aj marcová návšteva kanadského premiéra Justina Trudeaua. Podľa protokolu sa mal Trudeau stretnúť s predsedom Rady, kanadská delegáciavšak trvala na tom, že sa stretne aj s von der Leyenovou.
Podľa Bátoru z Univerzity Komenského však stretnutie Trudeaua a von der Leyenovej mohlo závisieť od agendy, o ktorej chceli diskutovať. „Ak sa ich stretnutie týkalo obchodných vzťahov Kanady s Úniou, tam má Komisia výlučné právomoci, a preto bolo stretnutie s jej predsedníčkou správnym prístupom,” hovorí Bátora.
Medzi európskymi úradníkmi, na ktorých sa odvoláva Politico aj Spiegel, panuje názor, že Michel vo svojej úlohe sklamal a von der Leyenová prekonala očakávania.
Podľa Housku však priamo v Bruseli nie je ako úspešný predseda vnímaný ani jeden z lídrov. Michelove cesty do Azerbajdžanu a Arménska počas vojny v roku 2020 boli v zahraničí vnímané pozitívne, no podľa Housku sa ozývali hlasy, či by sa radšej nemal starať o Európsku radu, ktorá podľa bruselských úradníkov nie je dobre pripravená.
AFÉRA SOFAGATE
Kým vzťahy a fungovanie ich predchodcov, Jeana-Clauda Junckera a Donalda Tuska, boli veľmi dobré, medzi von der Leyenovou a Michelom bolo napätie podľa servera Politico hneď od začiatku.
Najskôr sa stretávali pravidel
Von der Leyenová a Michel spolu nevychádzajú dobre hlavne preto, lebo šéfovia ich tímov sa neznášajú a nekomunikujú, to vrhá na Úniu negatívne svetlo. Ondřej Houska
český novinár
ne každý pondelok, no postupne od toho upustili. Často si jeden z nich našiel dôvod na zrušenie zaužívaného pondelkového stretnutia.
Podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva bruselský portál, v súčasnosti uprednostňujú spoločné stretnutia s tretími stranami, teda aby sa nemuseli stretávať len oni a ich tímy. Dialóg medzi nimi a ich blízkymi zamestnancami takmer neexistuje.
Krach v ich vzťahu prišiel v apríli 2021 počas zahraničnej cesty do Turecka, kde prijali pozvanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. To, čo nasledovalo, sa nazýva Sofagate.
Turecký líder pripravil pre oboch lídrov vo svojej kancelárii len jednu stoličku, na ktorú sa rýchlo posadil Michel. Kamery vtedy zachytili von der Leyenovú v šoku, keď nevedela, čo má robiť.
Napokon si sadla na gauč (preto označenie sofa), ktorý bol však ďalej od tureckého prezidenta a predsedu Rady.
Von der Leyenová, ktorá je prvou ženou v pozícii predsedníčky Komisie, neskôr povedala, že sa cítila týmto incidentom zranená, pričom v Európskom parlamente spomínala vzhľadom na to, čo sa odohralo u Erdogana, aj sexizmus.
Michel a von der Leyenová sa potom vzájomne obviňovali a ich vzťah sa len zhoršoval.
Podobná situácia, ktorá nechala von der Leyenovú v nemom šoku, nastala aj pri stretnutí s africkými lídrami vo februári 2022, keď ugandský minister zahraničných vecí predsedníčku Komisie obišiel a podal ruku len Michelovi a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Ten mu potom naznačil, že je tam aj predsedníčka Komisie.
„Tieto diplomatické faux-pas súvisia skôr so štrukturálnym problémom Únie ako neštátnej entity pozostávajúcej zo štátov. Pri bilaterálnych stretnutiach to tvorí problém. Podľa diplomatického protokolu má práve Charles Michel v EÚ úlohu hlavy štátu a z toho vyplývalo aj ponúknutie stoličky jemu a nie Ursule von der Leyenovej. Samozrejme, keby bol Erdogan trochu flexibilnejší a otvorenejší, postavil by tam tri stoličky,“približuje incident Bátora.
Podľa Housku boli do istej miery obidve situácie ovplyvnené vzájomnou zaujatosťou lídrov, no veľkú rolu zohralo aj nevhodné správanie samotných hostiteľov.
„Erdogan sa správal veľmi arogantne a neprijateľne, aj keď u neho boli Tusk a Juncker. Sofagate bola čisto jeho práca. Tusk a Juncker sa však voči jeho správaniu ohradili. Michel sa mal zachovať podobne ako oni a požiadať ho, aby doniesli stoličku aj pre von der Leyenovú. Tusk by to spravil, pretože by to bral ako poníženie Európskej únie a jej dvoch rovnocenných lídrov, nie jedného,” hodnotí situáciu Houska.
CEZ ČIARU
Podľa zdrojov z Komisie aj Rady, na ktoré sa odvoláva Politico, začal ich nefungujúci vzťah zasahovať aj do riadenia EÚ. Časopis Spiegel spomína rozhovory s vtedajším britským premiérom Borisom Johnsonom o budúcich vzťahoch po brexite.
Michel trval na tom, aby bol na tieto konzultácie pozvaný, no bolo vopred jasné, že rozhovory by mala viesť Komisia. Michel však oznámil videokonferenciu prostredníctvom Twitteru a krátko nato rozoslal údaje na vytáčanie.
Komisia, ktorá bola v skutočnosti zodpovedná, poslala oficiálnu pozvánku. Nakoniec mal Johnson na stole dve pozvánky a EÚ sa tvárila rozpačito. Krátko potom dal vedúci Michelovej kancelárie výpoveď.
Nemecký časopis tiež uvádza, že predseda Rady sťažoval život predsedníčke Komisie svojimi hádkami. On však tvrdí, že žiadny konflikt neexistuje a vládne medzi nimi otvorená komunikácia plná rešpektu.
V októbri v liste, ktorý získal portál Politico, však kritizoval von der Leyenovú za to, že neprišla s návrhom na cenový strop zemného plynu po tom, ako ho na to na samite vyzvali lídri krajín EÚ.
„Michel v jednom rozhovore kritizoval Európsku komisiu za to, že nenavrhla strop ceny plynu. Takéto veci sa cez médiá nehovoria a je to dôkaz toho, ako komunikačné kanály medzi šéfmi ich kabinetov nefungujú,“uvádza Houska ďalší z príkladov, keď Michel vo verejnom prejave prekročil čiaru.
Ešte v septembri von der Leyenová Michela rozzúrila svojím prejavom o stave Únie. V Štrasburgu vtedy uviedla, že sa pripojí k Macronovi a pozve ľudí na samit o európskej obrane. Spiegel píše, že to bola vypočítavá urážka predsedu Európskej rady. Pozvania na samity sú totiž v jeho kompetencii, nie v kompetencii Komisie.
Rovnako aj v prejavoch predsedu Rady možno nájsť narážky na von der Leyenovú. Nemecký časopis si všimol, že ešte minulý november, keď si Nemecko pripomínalo pogrom počas Krištáľovej noci a zároveň pád Berlínskeho múru, predniesol Michel prejav o stave Európy.
Okrem hesiel o jednotnom obchode a sile v jednote európskych štátov nadhodil otázku financovania „hraničného zariadenia“medzi Poľskom, Lotyšskom a Litvou na jednej strane a Bieloruskom na druhej.
Tieto slová mieril hlavne na von der Leyenovú, ktorá odmietala uvoľniť peniaze na výstavbu takéhoto projektu a dala to jasne najavo krátko pred Michelovým prejavom na samite EÚ.
Nefungujúca komunikácia medzi Komisiou a Radou spôsobuje, že Komisia neinformuje Michela o pripravovaných návrhoch, hoci tie bude Rada potrebovať pre národné vlády. Politico uvádza, že Michelovi ľudia sa o návrhoch Komisie dozvedajú v rovnakom čase ako zástupcovia členských krajín.
„Von der Leyenovú veľmi dobre vystihol bruselský spravodajca denníka Libération Jean Quatremer. Jej správanie pomenoval mentalita bunkra. Narážal tým na to, že je uzavretá a má okolo seba len pár poradcov, ktorých si priviezla z Nemecka. Oni sú jediní, ktorým verí,” vraví Houska.
„Počas videokonferencie o návrhu národného plánu obnovy povedala Angela Merkelová na záver von der Leyenovej vetu: „Nezabudni to povedať ostatným.“Bolo to brané ako výčitka voči jej slabej komunikácii. Zdôraznila tým, aby nezabudla o návrhu povedať ostatným ešte pred jeho podaním.”
Slabá komunikácia podľa Housku spomaľuje hľadanie spoločných riešení, no nemyslí si, že priamo ohrozuje fungovanie Únie.
Môže byť medzi Michelom a von der Leyenovou ešte stabilný pracovný vzťah?
Podľa českého novinára sa medzi obidvoma európskymi lídrami už užšia spolupráca neobnoví. Michel bude vo funkcii končiť v roku 2024 a ďalší mandát už získať nemôže, rovnako sa uvidí aj to, či bude von der Leyenová naďalej pokračovať vo svojej funkcii.
„Nejako to už dobojujú. Keď ich k stabilnému pracovnému vzťahu nepriviedla bezpečnostná a energetická kríza, tak už to asi nespraví nič iné,” uzatvára Houska.
Predseda Európskej rady je predsedom Európskej rady, nie prezidentom Európy. François Roux
Michelov bývalý vedúci kancelárie