Ako vidia pomoc vlády s energiami
Firiem sme sa opýtali, či sú pre ne cenové stropy postačujúce a či je pokles cien na burze dostatočný na to, aby to neobmedzilo ich výrobu
Vláda aj parlament sa zhodli na kompenzáciách cien energií firmám. Niektorí podnikatelia sú týmto krokom nadšení. Iní považujú opatrenia za nedostatočné a vláda podľa nich problém vyriešila iba povrchne.
Štát chce zastropovať ceny elektriny na 199 eurách a plynu na 99 eurách, pričom podnikom vyrovná 80 percent rozdielu z ceny, ktorú platia dodávateľovi. Ak podnikateľ nakúpi elektrinu za 500 eur, rozdiel nad rámec cenového stropu je 301 eur. Z toho 80 percent, čiže 240 eur, uhradí zamestnávateľovi štát. Finálny účet firmy bude v tomto prípade 259 eur za megawatthodinu. Na základe tohto mechanizmu dostanú firmy spätné kompenzácie za august a september, keď boli ceny energií na trhu najvyššie.
Nikto nevie odhadnúť vývoj trhu v najbližších mesiacoch či v prvom štvrťroku 2023, keď má dotačná schéma pre firmy pokračovať. Pokiaľ by si podnikatelia dokázali dohodnúť dodávky elektriny za 200 a menej eur, kompenzácie by sa im neoplatili. Navyše by stále platili násobne vyššie sumy, než keď elektrina stála pred krízou 50 eur za megawatthodinu.
Viktor Gumán riaditeľ jednej z najväčších pekární v krajine – košického podniku Vamex
zásade je pomoc s energiaVmi
zo strany našich politikov iba „účelovka“a politický marketing. Za rok 2022 nám totiž chcú kompenzovať iba posledné mesiace, keď už energie začali klesať. My by sme potrebovali pomôcť s mesiacmi pred septembrom, nie až po ňom. Či to tak bude, dodnes nevieme. A aj pomoc so stropmi na rok 2023 vyzerá dobre najviac tak v televízii. Aj tá budúcoročná pomoc môže byť totiž nulová. Dnes totiž môžete plyn na budúci rok nakúpiť pri cene 102 eur za megawatthodinu a to je už malý rozdiel od stropu 99 eur. Dohromady nám nevyplatia viac-menej nič. Najhoršie na tom je, že ani za tento rok si síce stratu nepripíšeme a budeme zhruba na nulovom hospodárskom výsledku, no bude to tak iba vďaka enormnému zdraženiu pečiva. Za posledných osem mesiacov sme ceny pečiva museli zdvihnúť až o 50 percent práve preto, že pomoc vlády dlho žiadna nebola. Vysoké ceny však zaťažujú spotrebiteľa a znižujú našu konkurencieschopnosť voči pekárňam z cudziny, ktorým ich vlády pomohli s drahými energiami viac. Celý slovenský biznis s pečivom je čoraz rizikovejší. Naše marže sú na minimách a do straty nás pri vysokých nákladoch ženie aj menšie zdraženie akýchkoľvek vstupov. Pekárne budú krachovať.
Pavol Varga spolumajiteľ praveneckej píly Lesagro
Zatiaľ to vyzerá tak, že by nám vládne stropy na energie mohli stačiť na zachovanie výroby a primeraných hospodárskych výsledkov. Zvrátiť by to mohlo iba to, keby nám v najbližších mesiacoch výraznejšie padli odbytové ceny reziva a iných drevárskych výrobkov. Keby nám odbytové ceny klesli výraznejšie, zmenilo by to aj celú našu rentabilitu. Vládne stropy nám zatiaľ vyhovujú aj preto, že sme už skôr optimalizovali svoju energetickú spotrebu a len nedávno sme spustili aj vlastnú fotovoltickú elektráreň.
Milan Veselý generálny riaditeľ žiarskych hlinikární Slovalco, ktoré postupne vypli celú výrobu N
ám pomoc so stropmi nepomôže. Toto nie je riešenie pre slovenské energeticky najnáročnejšie podniky, lebo aj po zavedení stropov, ako ich odobrila vláda, má konkurencia v Nemecku či vo Francúzsku oveľa nižšie ceny elektriny. My na obnovenie výroby nepotrebujeme iba rovnaké cenové podmienky ako iné hlinikárne v cudzine, ale aj to, aby boli kompenzácie za drahé energie pre nás dlhodobé. Pomoc našej vlády je teraz odsúhlasená len do konca prvého kvartálu budúceho roku. Na oživenie výroby potrebujeme hlavne to, aby Slovensko pre svoje energeticky náročné podniky zvýšilo spätné vratky z ich platieb za emisné kvóty, ktoré sa kumulujú v envirofonde. Dnes je v parlamente na to viac návrhov a potrebujeme, aby prešiel ten poslanca Sme rodina pána Jaroslava Karahutu, ktorý zvyšuje vratku až do úrovne 24,5 percenta. Taký podiel platieb za emisné kvóty totiž vracajú hlinikárňam aj iné krajiny
EÚ, ktoré chcú udržať svoj energeticky náročný priemysel v chode. Ak parlament prijme Karahutov návrh, máme šancu na reštart výroby aspoň o pár rokov. Ak neprejde, skončíme, lebo pre nás nehrá rolu cena práce, ale to, aby sme mali rovnakú cenu elektriny ako konkurenti z cudziny.
Anton Beňa konateľ výrobne a predajne textilu Fintex v Spišskej Novej Vsi
Cena v roku 2023 nás aj so stropmi prinúti obmedziť niektoré služby a zvvýšiť cenu za ubytovanie o 20 %. Z toho vyplýva, že cena pri stropoch obmedzí naše fungovanie. Peter Smolka majiteľ penziónu Kyčera
Cenové stropy sú nedostatočné, aj tak ide o niekoľkonásobné zvýšenie vstupov. Naše očakávania boli, že cenový strop bude zodpovedať cenovým reláciám z pokojného obdobia pred koncom minulého roka, čiže aspoň z obdobia september – október 2021.
Pod zastropovaním cien si predstavujem taký zásah štátu, že už predaj koncovým odberateľom bude za fixné ceny a kompenzácie bude riešiť štát s predajcami energií, ktorých je niekoľko desiatok. Bolo by to
jednoduchšie než kompenzovať straty každému odberateľovi. Kto bude stíhať vybavovať takúto agendu? Zastropovanie a kompenzácie by mali trvať do upokojenia celkovej situácie.
Peter Smolka majiteľ penziónu Kyčera v Oščadnici
S
tropy pre mňa znamenajú nárast ceny plynu 2,4-násobne a elektrickej energie 1,8-násobne, čo premietnuté do ceny ubytovania znamená zvýšenie ceny za noc a lôžko o 5,50 eura. Pri znižujúcej sa kúpnej sile bude pre nás náročné udržať túto činnosť tak, aby som nevykázal stratu. Vzhľadom na to, že v tomto roku patríme do regulovaného segmentu odberateľov, naša cena nedosahuje cenové stropy, a preto kompenzácie nepoberáme. Cena v roku 2023 nás aj so stropmi prinúti obmedziť niektoré služby, ako bazén či sauna, a zvýšiť cenu za ubytovanie o 20 percent. Z toho vyplýva, že cena pri cenových stropoch obmedzí naše fungovanie. Ak by sme dobrovoľne prešli do segmentu neregulovaného zákazníka, o dostatočnom poklese môžeme uvažovať až od roku 2024 a ten by musel byť na úrovni 100 eur za megawatthodinu za elektrinu a 50 eur za megawatthodinu pri plyne.
Ján Bača hovorca košických oceliarní U. S. Steel
Kompenzácia súvisiaca s cenovými stropmi, ktorú schválila vláda na tento a budúci rok, sa týka malých a stredných podnikov. Pre veľké podniky je potrebné doriešiť kompenzáciu na budúci rok. Prostredníctvom RÚZ navrhujeme budúci rok riešiť cez tarifné poplatky, ich zrušenie na určitý čas alebo zásadné zníženie. Potrebujeme energie na Slovensku dostať na porovnateľnú úroveň s okolitými krajinami. Burzy odzrkadľujú silovú zložku, ku ktorej sú tarifné poplatky prirátané, a navyše energie sú len časťou nákladov. Dôležité je aj to, ako sa budú vyvíjať suroviny a predajné ceny ocele.
Jaroslav Mervart generálny riaditeľ podniku Chemosvit Svit
Vážime si každú pomoc od vlády, no ak zostanú stropy tak, že pomoc pre jeden podnik môže predstavovať najviac 100-tisíc eur mesačne, tak nám to veľmi nepomôže. Tento rok dáme za Chemosvit na energie až 10 miliónov eur. Pokiaľ vieme, zamestnávateľské zväzy s vládou rokujú o tom, aby sa pre veľké podniky jednotková pomoc významne zvýšila. Navyše stále platí aj to, že pomoc zo strany vlády mala byť odobrená oveľa skôr. Naši zákazníci totiž potrebujú vopred vedieť, aké budú od januára ceny obalových fólií, no my im to dodnes nedokážeme povedať, lebo stále nevieme, koľko budeme platiť za energie. Zlé je aj to, že výpomoci s energiami nie sú harmonizované po celej EÚ. Naša konkurencia z iných krajín vrátane Nemecka má ceny od svojich vlád výhodnejšie, a tak je naša konkurencieschopnosť veľmi ohrozená.
Nám vládna pomoc so stropmi nepomôže. Toto nie je riešenie pre slovenské energeticky najnáročnejšie podniky, lebo aj po zavedení stropov má konkurencia v Nemecku či vo Francúzsku oveľa nižšie ceny elektriny. Milan Veselý
riaditeľ Slovalco