OFZ: Vládna pomoc pre nás nič nerieši

Oravské ferozliatinové závody (OFZ) boli nútené pre drahé energie odstaviť všetky svoje pece už počas letných prázdnin. Z pôvodných 300 zamestnancov si na prípadné oživenie výroby nechali iba poslednú stovku. Denník E sa rozprával s výkonným riaditeľom spoločnosti Branislavom Klocokom o tom, či tohto dôležitého zamestnávateľa môžu zachrániť pred definitívnym koncom vládne výpomoci.

Dokážete postupne obnovovať výrobu po tom, čo ceny energií v posledných týždňoch klesli?

Ešte nedávno sme naozaj uvažovali o spustení aspoň jednej z našich siedmich pecí, ale vývoj cien energií sa zasa otočil. Dnes je elektrina znova nad 200 eurami za megawatthodinu. Za posledný týždeň stúpla o 80 až 90 eur. Znovuspustenie pece musíme teda zas prehodnotiť. Pred pár týždňami sme spustili iba malú špeciálnu pec, ktorá kryje len dve percentá našej produkcie. Využili sme ju iba na znovupretavenie špecifických tavieb, ktoré máme na sklade už dlhšie a pri ktorých len chceme zachovať potrebnú kvalitu. Veľké pece nám stále všetky stoja. Elektrina bola nižšie iba krátky čas. A od januára môže ísť zasa vyššie, ako je dnes.

Ako hodnotíte už parlamentom odobrenú výpomoc pre firmy vo forme cenových stropov vo výške 99 eur za MWh pre plyn a 199 eur za MWh pre elektrinu i vo forme osobitnej dotácie vo výške 40 miliónov eur pre energeticky náročné firmy, akou ste aj vy? Je dostatočná na záchranu OFZ?

Je dobré, že vláda už niečo schválila. Každá pomoc je pre firmy pri terajších vysokých cenách energií dobrá, a tak ju nechcem celú kritizovať. Ale treba si povedať aj to, že z platieb za elektrinu nad cenou 199 eur za megawatthodinu bude štát firmám vracať iba 80 percent, a tak elektrina pre podniky bude v skutočnosti stáť zhruba 250 eur. To je pre ne stále trojnásobne až štvornásobne drahšia elektrina ako vlani. Ďalej si treba povedať aj to, že stropy sú schválené len na prvý kvartál budúceho roku, a čo bude potom, sa nevie. Jeden podnik dostane zo stropovania od štátu najviac 100-tisíc eur za mesiac, zatiaľ čo energeticky náročnú fabriku stojí elektrina mesačne aj vyše milióna eur. Stropy teda pomôžu iba firmám s relatívne malou spotrebou elektriny. No najväčší problém pre nás je, že konkurencia OFZ zo západoeurópskych krajín má svojimi vládami ceny elektriny znížené ešte oveľa výraznejšie, než to robia slovenské stropy.

S akými cenami elektriny pracujú konkurenti spoločnosti OFZ?

Majú ju na zhruba 50 eurách za megawatthodinu. Takéto nízke ceny má francúzsky energeticky náročný priemysel. Zabezpečuje mu to jeho vlastná vláda. Podobne nízke ceny majú aj Nóri. Nie sú súčasťou EÚ a ceny na dodávku energií majú vďaka svojej národnej legislatíve bežne uzavreté na 10 až 20 rokov. V Únii sa to dá najviac na tri roky. My nevieme teraz konkurovať takýmto hutám z cudziny.

A čo osobitná pomoc pre energeticky náročnejšie firmy vo výške 40 miliónov eur? Tá im viac pomôcť nemôže?

Ak sa nemýlim, tak pre energeticky najnáročnejšie slovenské firmy, medzi ktoré patríme aj my, to nie je žiadna nová pomoc. Ide o zľavy z prenosových poplatkov, ktoré najväčší spotrebitelia energií dostavajú od štátu už dlhšie, a teraz vláda len schválila výšku, ktorá bude vyplatená za tento rok. Tie najväčšie priemyselné fabriky sú z tejto pomoci tak či tak vylúčené, keďže zľavy majú už priamo na poplatkoch. Efekt z tejto pomoci budú mať najmä automobilky a stredne energeticky náročný priemysel.

Z toho, čo hovoríte, pre vás teda odobrené štátne výpomoci nič neriešia a stále hrozí koniec OFZ?

Pre nás tá výpomoc nie je v princípe žiadna. Nič nám nerieši. Zo 40 miliónov eur k nám nič nepríde a slovenské stropy sú nastavené tak vysoko, že my nevieme obnoviť výrobu bez toho, aby sme produkovali iba obrovské straty.

Dokedy udržíte bez oživených pecí posledných 100 zamestnancov, ktorých si držíte na možné oživenie výroby?

Interný termín na konečné rozhodnutie o budúcnosti fabriky sme si stanovili do konca prvého polroka budúceho roku. Ak sa do leta v EÚ nevykryštalizuje, ako to vlastne pôjde ďalej s našou energetikou i priemyslom, budeme musieť prijať také kroky, po ktorých už obnovenie výroby bude veľmi zložité.

Počas jesene ste pre zastavenie výroby prepustili až 200 zamestnancov. Ak by prišlo k obnoveniu výroby, budete vedieť tých vyškolených ľudí získať späť alebo si budete musieť vychovať nových?

Väčšia časť našich bývalých zamestnancov je už preč, lebo si našli prácu niekde inde. Odhadujem, že zhruba tretinu ľudí by sme vedeli získať späť. Ak sa nám podarí znova rozbehnúť, budeme musieť investovať do väčšej automatizácie, aby naša fabrika nepotrebovala toľko ľudí ako dnes. A budeme si musieť hľadať aj nových ľudí.