Matovič neprišiel a prišla dohoda
Môžeme sa pýtať, či pacienti v nemocniciach teraz konečne dostanú lepšie služby?
Vsobotu večer sa, dúfajme, definitívne skončila dráma, ktorá sa začala koncom septembra výpoveďou dvoch tisíc nemocničných lekárov a vrcholila týždeň pred koncom výpovednej doby, keď rokovania o platoch a ostatných podmienkach stroskotali. O ďalšie tri dni vznikla historická dohoda. Stačila dobrá vôľa a ochota ustúpiť. A zrejme pomohlo aj to, že Igor Matovič zostal doma.
Kým ešte v stredu hral minister financií hlavnú úlohu na rokovaniach i na následnej zavádzajúcej tlačovke a neskôr prišiel s novými nápadmi na stabilizačný a náborový príspevok, v sobotu oznámil, že už nedokáže sedieť a rokovať s ľuďmi, pre ktorých je chorý človek v nemocnici len „nástroj na vydieranie pre vlastný prospech.“
Matovič pre svoju typickú podpásovku využil aj to, že sa sympatie k lekárskym odborárom po tom, ako v stredu odmietli veľkorysú ponuku vlády, začali u časti verejnosti meniť na antipatiu. K tej prispeli nielen pocit, že lekári nevedia, kedy si povedať dosť, či obyčajná závisť, ale aj spravodajstvo z posledných dní, konkrétne informácie o núdzovom režime v nemocniciach či žiadosť Eduarda Hegera, aby nám pomohli ostatné krajiny V4.
To, že lekári a vláda dospeli k dohode po tom, čo Matovič ohlásil, že nepríde, nevyzerá ako náhoda. Už len preto, že na rokovaniach nemal kto prichádzať s inovatívnymi nápadmi, ktoré by búrali základy toho, na čom sa obe strany dovtedy dohodli, a rovnako tam nebol nikto, kto partnerov do diskusie bez okolkov nazýva vydieračmi.
V sobotu teda premiér oznámil, že sa s odborármi dohodol na náraste koeficientov, z ktorých sa počítajú platy lekárov. Vláda ustúpila v dodatočnej požiadavke lekárov, ktorá bude stáť štát ďalších 40 miliónov eur ročne a v platnosti zostane aj stabilizačný príspevok pre ostatných zdravotníkov. Heger musí už len dúfať, že v parlamente nájde dostatok poslancov, ktorí dohodnuté zmeny odobria.
Lekárski odborári môžu byť spokojní, svoje ciele napokon dosiahli. Popri tom sa však vyrojilo aj niekoľko otázok. Napríklad, či výpovede a požiadavky nezhoršili reputáciu povolania? (Minimálne Matovič na tom intenzívne pracuje a jeho fanúšikovia ho v tom podporujú.) Alebo či sa ambulantní lekári, ktorí môžu mať pocit, že sú na tom oveľa horšie, zachovajú podobne? (Nie sú tak dobre organizovaní, ale hrozba ich hromadného odchodu by sa tiež nedala hodiť za hlavu.) Prípadne. či pacienti v nemocniciach teraz konečne dostanú lepšie služby? (Často by pomohol väčší záujem, lepšia komunikácia a u niektorých už taká drobnosť ako ochota predstaviť sa, ktorá doteraz vôbec nebola samozrejmosťou.)