SaS stratila od odchodu viac ako tretinu voličov

Volebný model agentúry Ipsos pre Denník N ukazuje, že Hlas by bol rozhodujúcou stranou pre zostavovanie vlády a že regionálne voľby pomohli Aliancii a KDH

Pád popularity SaS je už taký zásadný, že to môže stranu Richarda Sulíka dlhodobo poškodiť. V spolupráci s agentúrou Ipsos sledujeme posuny v preferenciách každý mesiac od odchodu SaS z koalície – a každý mesiac sa ukazuje nový prepad. Ešte v auguste, keď platilo ultimátum pre Igora Matoviča a SaS ešte bola vo vláde, mala 12,2 percenta. Teraz to je len 7,8 percenta. Za tri mesiace tak prišla o takmer 4,5 percentuálneho bodu, a teda o viac ako tretinu voličov.

Zásadný prepad vidno aj na iných číslach, zmenšuje sa voličské jadro a aj široký potenciál SaS.

Pokles SaS potvrdili aj prieskumy iných agentúr – podľa posledného prieskumu Focusu by stranu volilo 8,1 percenta, miernejší pokles vidno aj v prieskume AKO, ktoré však ešte stále pripisuje Sulíkovej strane okolo desať percent.

KTO BY MOHOL VLÁDNUŤ

Podľa modelu Ipsosu by voľ by vyhral Hlas s 19,7 percenta, nasledoval by Smer, ktorý sa vrátil na čísla z augustovej a septembrovej vlny, a voliť ho chce 15,6 percenta. Na treťom mieste by sa umiestnilo Progresívne Slovensko s podporou 10,4 percenta, nasleduje OĽaNO s ôsmimi percentami a až za ním je spomínaná SaS. KDH chce voliť 7,4 percenta ľudí a Sme rodina rovných sedem percent. Do parlamentu by sa dostala ešte Republika so šiestimi percentami.

V nasledujúcej interaktívnej grafike si viete vyklikať, ktoré zostavy strán by mohli mať spolu v parlamente väčšinu. Napríklad spojenie strán bez Hlasu,

Smeru a Republiky by nemalo väčšinu.

Trojica Hlas, Smer a Sme rodina by podľa týchto čísel spolu mala 78 hlasov.

SPOJENÉ VOĽBY POMOHLI KDH A ALIANCII

Oproti predchádzajúcim prieskumom si polepšila mimoparlamentná Aliancia – Szövetség hoci je stále výrazne pod päťpercentnou hranicou, voliť ju chce 3,8 percenta, čo je nárast.

Polepšilo si aj KDH – to je už dokonca pred Sme rodina a Republikou.

Vysvetlením môže byť úspech oboch strán v komunálnych a župných voľbách, v ktorých za tieto strany kandidovali stovky regionálnych politikov. Prieskum zároveň ukazuje, že voličov od KDH neodradila ani kauza okolo financovania kampane neúspešného kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého.

Pomerne hlboko pod hranicou zvoliteľnosti zostávajú strany Za ľudí (3,8), ĽSNS (2,9) aj SNS (2,6 percenta).

AKO SAS ODCHÁDZAJÚ MLADÍ A VZDELANÍ

Riaditeľ slovenskej pobočky Ipsosu David Hankovský z podrobných dát prieskumu poukázal na viaceré zaujímavosti. Ak by volili len muži, Sme rodina sa s 4,8 percenta tesne nedostane do parlamentu, naopak, OĽaNO by zaznamenalo dvojciferný výsledok (10,1 percenta). Ak by podľa neho volili len ženy, tak by sa do parlamentu dostala Aliancia (5,3) a Boris Kollár by predbehol PS (9,4 oproti 9,1 percenta).

Z podrobných výsledkov sondáže tiež vyplýva, že vo vekovej skupine 18 – 29 rokov už dnes PS valcuje SaS (20,3 vs. 12,2 percenta). Lepšie výsledky ako SaS má medzi najmladšími voličmi aj Hlas.

Pritom ešte v auguste bola SaS najúspešnejšou stranou medzi mladými, mala medzi nimi až 21,9 percenta (PS 15,3, Hlas 12,7).

SaS tiež podľa analytika viditeľne prichádza o vysokoškolsky vzdelaného voliča. Od augusta klesli z 21 na súčasných 9,9 percenta.

JADRO VOLIČOV HLBOKO POD PÄŤ PERCENT

Ipsos meral aj takzvaný široký potenciál. Táto kategória hovorí v podstate o tom, aká je najvyššia možná podpora strán; vychádza z otázok, koho by respondenti volili, keby mali nie jeden, ale dva či tri hlasy.

Kým Hlas má široký potenci

je jadro voličov SaS

ál 34,1 percenta a Smer ho má na úrovni 29 percent, v prípade SaS ide len o 18,9 percenta, čo je oproti augustu pokles o 4,5 percentuálneho bodu. Široký potenciál PS je 19,5 percenta, v prípade Sme rodina ide o 16 percenta, OĽaNO a Republika ho majú nad 13 percentami, v prípade KDH ide o 11,1 percenta a Aliancia je prvýkrát nad piatimi percentami.

Ipsos okrem meral aj voličské jadro strán – množstvo voličov, ktorí deklarujú, že určite prídu voliť, a zároveň sú pevne presvedčení o strane, ktorú budú voliť.

Podľa Hankovského „ak by sa voľby konali hneď, strana by nemala mať volebný zisk nižší, než je veľkosť jej jadra“. Jadro tak tvoria spravidla voliči, ktorí sú odolnejší voči pochybeniam či kauzám, aktívne nesledujú činnosť či programy iných strán a celkovo nezvažujú alternatívy a stranám s vyšším jadrom napríklad vyhovuje nižšia volebná účasť.

Najväčšie jadro voličov majú logicky strany s najvyššími preferenciami. V prípade Hlasu ide o 12 a Smeru o 10,8 percenta. PS má svoje jadro na úrovni piatich percent a OĽaNO na úrovni 4,7 percenta.

Jadro SaS spadlo na 2,9 percenta (v auguste ho mala na úrovni 6,9 percenta), a to je menej, než má Republika, ale aj Aliancia.

Od augusta úzko spolupracujeme s agentúrou Ipsos, ktorá je členom asociácie SAVA. Ipsos je členom medzinárodnej siete so sídlom vo Francúzsku, druhej najväčšej prieskumnej agentúry na svete. Na Slovensku pôsobí od roku 1997, je známa skôr inými typmi prieskumov než politickými, no v Európe pracujú s jej dátami všetky relevantné médiá. V Česku patrí k najčastejšie citovaným agentúram, český Deník N využíva jej dáta napríklad aktuálne v súvislosti s prezidentskými voľbami.

Metodika Ipsosu sa v porovnaní s politickými prieskumami Focusu či AKO mierne líši, lebo prebieha cez online dotazník. Focus a AKO tiež využívajú túto formu, prieskumy volebných preferencií však najčastejšie robia prostredníctvom osobného či telefonického dopytovania.

„Vzorka respondentov je reprezentatívna voči celej populácii, to znamená, že jej štruktúra zodpovedá štruktúre oprávnených voličov z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti sídla a kraja a zároveň s takzvaným previazaním kvót veku a pohlavia, veku a vzdelania,“vysvetľuje riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský.