Medici neveria, že školy zvládnu viac študentov

Študenti medicíny sú smutní z toho, ako vyzerá výučba. Pýtajú sa, prečo chce štát viac študentov, keď školy nezvládajú ani ich

Jedným z krokov vlády na zlepšenie situácie v nemocniciach má byť aj prijatie väčšieho počtu slovenských študentov na úkor tých zo zahraničia. Medici však upozorňujú, že už dnes je ich výučba nedostatočná. Lekári na nich majú málo času, študenti na nich často čakajú, prípadne na ich cvičenia ani neprídu.

Denník N hovoril s Martinou a Frederikom – medikmi, ktorí chcú ostať pracovať v slovenských nemocniciach. Martina je šiestačka na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „Rada by som pracovala v nemocnici, ideálne v nejakej, ktorá poskytuje starostlivosť na európskej úrovni,“hovorí.

CHCÚ, ABY SA IM VIAC VENOVALI

Frederik je študent piateho ročníka na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od začiatku akademického roka dostal štipendium od siete súkromných nemocníc.

Ak by mohol na štúdiu zmeniť jednu vec, chcel by kvalitnejšiu výučbu na cvičeniach a to, aby sa im vyučujúci viac venovali. Lepšie by bolo, ak by lekári v čase cvičení či stáží nemuseli riešiť pacientov a chod oddelenia, ale mohli by sa venovať predovšetkým vzdelávaniu študentov.

Martinu prekvapili už prijímačky. Na Lekársku fakultu sa dostala až na štvrtýkrát a vysvetľuje to tak, že sa nevie „bifliť naspamäť“. Keď už sa na školu dostala, nečakala, že v prvých ročníkoch bude štúdium také teoretické.

Predtým študovala ošetrovateľstvo a dva roky chodila do nemocníc. Keď prišla na lekársku fakultu, na hodinách kreslili bunku a počítali príklady z chémie. „Necítila som sa ako na lekárskej fakulte, ale ako na nadstavbe gymnázia,“hovorí.

Zlepšilo sa to v treťom ročníku, ktorý je zlomový, lebo študenti začínajú chodiť na praktickú výučbu do nemocníc. „Ale prišiel covid, a to bola katastrofa,“hovorí Martina. Ich škola sa zatvorila ako prvá, nemali výučbu, ani kontakt s pacientmi.

„Veľa vyučujúcich si zvyklo na dištančnú formu a sami sa teraz pýtajú, či chceme mať seminár online,“opisuje Martina. Mnohí jej spolužiaci sú s tým spokojní. „Mne to nevyhovuje vôbec, ale prehlasujú ma.“

DEMOTIVOVANÍ A FRUSTROVANÍ

Časť spolužiakov sa radšej učí online, lebo sú frustrovaní z toho, ako vyzerá výučba. „Lekári sú preťažení, keď prídeme na stáž, nemajú na nás čas. Nie je to o tom, že by nechceli, ale keď majú okrem medikov na starosti aj chorých ľudí, je jasné, že uprednostnia pacientov,“hovorí Martina.

Niekedy čakajú hodiny, či vyučujúci príde, a potom im povedia, že na nich nemajú čas. „Mali sme napríklad prísť na 8:30, ohlásime sa, posadia nás na chodbu a buď sa dlho nič nedeje, alebo nám dajú prezenčku a pošlú nás domov. Nehovorím, že to tak je vždy, ale je to veľmi často,“opisuje študentka medicíny.

Frederik bol na začiatku v najväčšej študijnej skupine, v ktorej ich bolo až 18. Vyučujúci sú podľa neho často preťažení a študenti sa nedostávajú k manažovaniu pacientov. Privítal by, ak by ich bolo v krúžku menej. Teraz je ich sedem. Ideálne by bolo, ak by boli dvaja alebo traja.

Takúto veľkosť skupiny si vyskúšal v lete, keď bol na týždeň na stáži v Rakúsku. „Bolo tam viac lekárov, mali na nás čas a výučba bola kvalitnejšia,“opisuje.

Dnes sa stáva, že k jednému pacientovi príde za deň niekoľko veľkých skupín medikov a robia mu rovnaké vyšetrenia. Väčšinou sú pacienti milí a akceptujú to, ale Frederikovi sa stalo už aj to, že vyšetrenia odmietli.

NEZVLÁDAJÚ ANI NÁS

Martina má s lekármi dobré skúsenosti. Keď sa dostanú na prax, pustia ich k veciam, a keď sa pýtajú, dostávajú odpovede. Väčšinou ich krúžok, kde je ich desať, rozdelia tak, aby boli po dvoch až troch, a tak idú k pacientovi a pýtajú sa na ich ťažkosti, život pred chorobou, na ich lieky a urobia potrebné vyšetrenia. Zatiaľ sa nestretla so zlou reakciou pacienta.

„Starší ľudia sa radi porozprávajú. Personál má toho veľa, tak sú radi, keď sa o nich niekto zaujíma a hovorí s nimi.“Ako študentka sa snaží mať čo najviac kontaktu s pacientmi, no ani v šiestom ročníku sa necíti pripravená stať sa lekárkou. Považuje to za veľkú zodpovednosť.

„Stratili sme dva roky štúdia. Bojím sa, že mi to bude chýbať,“hovorí Martina o covidovom období. Hnevá ju, že na stážach sa neučia praktické veci, napríklad sono držala prvýkrát, až keď bola na stáži, ktorú si dobrovoľne vybavila. V škole ich to neučia. Lekári sú preťažení, a tak učia len to potrebné a na iné veci už nemajú energiu.

Aj preto nesúhlasí s tým, aby sa prijímalo viac študentov. „Kým nezvládajú učiť tieto počty, ako zvládnu vyššie?“pýta sa Martina. Nejde však len o lekárov, ktorí na nich nemajú čas, dostatočné nie je ani prostredie, kde prebieha výučba.

„Prezliekame sa v hrozných podmienkach. Už sa nám stalo, že nesvietilo svetlo, bola tam pleseň, mali sme šatňu s toaletou, ktorá tiekla. Na umývadle chýbalo mydlo alebo boli odmontované kohútiky. Priestory v Bratislave sú veľmi zlé,“opisuje Martina.

„V knižnici nie je dostatok kníh pre všetkých študentov, a tak si ich musíme zháňať od starších alebo si ich kupovať. Z kapacitných dôvodov je náročné vytvárať rozvrh tak, aby vyhovoval všetkým skupinám. Priestory viacerých nemocničných oddelení sú v zlom stave. Už sa nám stalo, že sme na cvičení nedostali rukavice, tak sme nemohli ísť vyšetriť pacientov,‘‘ pridáva sa Frederik.

PÄŤSTO ŠTUDENTOV

Aj keď medici hovoria o veľkých skupinách a nedostatku lekárov, ktorí by sa im venovali, minister financií a zdravotníctva ponúkli fakultám, nech prijmú 500 slovenských študentov navyše. Majú nastúpiť namiesto zahraničných a vláda sľubuje, že dostanú toľko peňazí ako za cudzincov. Zahraniční študenti dnes platia za štúdium viac, ako fakulty dostávajú od štátu za tých slovenských. Také počty však zrejme fakulty nebudú schopné prijať.

„Za rozumné považujem navýšenie počtu študentov o zhruba päťdesiat, maximálne osemdesiat, s ohľadom na naše kapacitné možnosti, ale aj z pohľadu udržania kvality výučby, aj kvality našich absolventov,“hovorí dekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Daniel Pella.

Uznáva, že budú musieť investovať, aby ich zvládli.

Aj Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave si vie predstaviť, že by prijala viacerých študentov, ale nie sto. „Viem si predstaviť, že prijmeme zhruba 20 až 25 študentov navyše. Najviac sme sa bavili o 50 študentoch,“povedal v rozhovore nový dekan školy Juraj Payer. Prijímanie väčšieho počtu študentov však nepovažuje za niečo, čo by reálne pomohlo slovenskému zdravotníctvu.

Už sa nám stalo, že nesvietilo svetlo, bola tam pleseň, mali sme šatňu s toaletou, ktorá tiekla. Priestory v Bratislave sú veľmi zlé. Martina

študentka medicíny