Boli sme s lekármi, ktorí ošetrujú migrantov
Lekár Vladimír Krčméry vchádza do jedného stanu po druhom a pýta sa migrantov: „Salam alejkum, is anybody sick?“
Osem hodín ráno. Tak ako takmer každý deň, sviatok-nesviatok, aj v sobotu ide Vladimír Krčméry so svojimi kolegami z centra Bratislavy do Kútov pri hranici s Českom. Na železničnej stanici tam ministerstvo vnútra zriadilo tábor pre migrantov. Lekári z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety ich ošetrujú.
Po necelej hodinke sme na mieste. Poľné stany, štrkom vysypaný oplotený priestor obklopený špedičnými firmami, policajti, záchranári, tlmočníci.
Je tu aj provizórna „kúpeľňa“, teda veľké zásobníky vody mimo tábora tesne za plotom. Policajti chceli doviezť bunku so sprchami, ibaže sa naťahuje verejné obstarávanie. Migranti si preto zriadili provizórnu sprchu v jednom stane.
„Väčšinou majú povrchové rany a svrab, potrebujú hygienu. Vodu a umývadlá majú, od nás dostávajú masti alebo ivermektín, to keď majú rezistentný svrab. Škrabaním si tam zanesú stafylokoky, môžu byť aj smrteľné,“vysvetľuje Krčméry pred tým, ako vynesieme z auta plastové nádoby s liekmi a liečivami.
Odídenci z Ukrajiny majú na Slovensku nárok na zdravotnícku starostlivosť, títo migranti nie. Krčméryho tím ich ošetruje dobrovoľne, podobne ako to robili v roku 2015 na maďarsko-rakúskej hranici. Lieky a liečivá majú pre nich z vlastných zdrojov.
Odkedy tábor existuje, teda asi v priebehu mesiaca, prešlo „rukami“lekárov asi tritisíc migrantov. Po počiatočnom nápore to opadá. Zima a sneh, v ktorom pri ilegálnych prechodoch hraníc zanechávajú stopy, ich počty ešte znížia.
Máme zadelené úlohy. Krčméry bude vyšetrovať respiračné ochorenia, lekárka Danka Hennel, s bohatými skúsenosťami zo Sudánu a iných krajín, bude ošetrovať rany, záchranár Peter Obranec vypomáha všetkým. No a ja ako reportér Denníka N som dostal za úlohu testovať migrantov na covid.
BATMANA UHRYZOL POTKAN
„Kto raz zacíti choleru, nikdy na ten zápach nezabudne,“na začiatok Krčméry prechádza táborom a nazerá do všetkých stanov. Čuchom zisťuje prítomnosť nebezpečného ochorenia. Nezacíti ho.
„Salam alejkum, is anybody sick?“pýta sa lekár, či je niekto chorý. Tlmočník všetko prekladá do arabčiny, až na malé výnimky ide o Sýrčanov. Sú vďační za túto pomoc.
V treťom stane je na lôžku s obviazanými nohami najťažší prípad.
22-ročný Sýrčan, podľa papierov a lekárskej správy s pôvabným menom Mohamed Batman, čo je zrejme prezývka, prišiel na Slovensko s vážnym poranením. Zakopol údajne o kameň, ale potom sa priznal, že kdesi v lese pri srbsko-maďarskej hranici, kde migranti často celé dni čakajú na prechod s pomocou hliníkových rebríkov, ho pohrýzlo nejaké zviera, zrejme potkan.
Batman sa nakazil nebezpečnými patogénmi. Do Kútov ho na rukách doniesli kamaráti. Potkany mu v srbskom lese pohrýzli aj druhú nohu, tá je však už zahojená.
„Včera som si myslel, že nám nedožije dneška. Triasol sa, mal horúčku, bol na exitus. Mysleli sme si, že to bude prvý, čo nám tu umrie. Ale nechcú ho hore, chvalabohu. Alah je milostivý,“povie Krčméry, sám veriaci katolík. Počas dlhoročnej praxe v krajinách Afriky a Ázie nadobudol toleranciu a ústretovosť voči každej viere, islam, samozrejme, nevynímajúc. Pomáha mu aj pár arabských slov a výrazov, ktoré ovláda.
Včera Krčméry zariadil, že riaditeľ Ústavu srdcových a cievnych chorôb, sám moslim z Tuniska, Batmana ochotne prijal na hospitalizáciu. Rozpustili mu časť trombu, dali mu venózne antibiotiká a prepustili ho naspäť do tábora. Krčméry pacientovi nahmatáva citlivé miesto na stehne. Ten od bolesti preklopí oči.
Mohamed by už mal byť z najhoršieho vonku. Cez tlmočníka sa pýta, čo má robiť, keď bude „núdzový stav“. Lekár povie, nech v žiadnom prípade nejde ešte po vlastných do mobilných toaliet, ktoré, mimochodom, migranti vzorne čistia. Pri chôdzi sa mu trombus môže z nohy uvoľniť a dostane embóliu do pľúc alebo mozgu. To by bola katastrofa. Musia preto pod neho podkladať misu.
„Neboj sa, bude dobre. O tri, štyri dni sa rozchodíš a pôjdeš do Nemecka, pohľadáme ti barly,“upokojuje pacienta Krčméry.
Na druhý deň ráno mi píše SMS, že francúzske barly pre Batmana už získal.
DVANÁSŤROČNÝ SÝRČAN S JEDNOU RUKOU A JEDNOU NOHOU
Po vyšetrení na lôžku ležiacich pacientov začíname robiť ambulanciu.
Mladí muži, väčšinou v čiernych teplákoch a mikinách, sa zoraďujú pri zdravotníckom stane. Dnes je ich asi pätnásť. Všetci majú papier, na ktorý dostávajú raňajky (od Slovenskej humanitnej rady a policajtov) a večere (od farára). Obedy im vozia dobrovoľníci.
Dobrá správa: z približne päťsto migrantov, ktorí boli testovaní na covid, bol iba jeden pozitívny. Aj to musel Krčméry, ako vraví s nadhľadom, „dotlačiť čiarku na testovacej plôške očami“. Príčina nízkeho počtu? Vo voľnej prírode, kde migranti spia a kde vzduch cirkuluje, sa covid šíri iba minimálne.
V prírode im však na jeseň a na jar, keď je vlhké lístie, hrozí takzvaná kempingová pneumónia.
Migranti majú bohaté spektrum ochorení, najčastejšie virózy a angíny.
„Primárne majú obojstranné zápaly pľúc z cesty. Keď odchádzajú z Turecka, sú obvykle v poriadku, ide o zdravú populáciu,“povie Krčméry. Bakteriálnu pneumózu zistí lekár tak, že pacienta s pomocou fonendoskopu popočúva.
Jedným z najsilnejších príbehov, aké tu mali, bol 12-ročný Sýrčan. Prišiel s bratom, otca a ostatných súrodencov im vo vojne zabili. Prešiel viac ako tisíc kilometrov z Turecka – o barle. Jednu nohu mu odtrhla nášľapná mína, jednu ruku protipechotná malá mína.
Ruské míny majú často podobu detskej hračky.
Chlapec mal pod kožou množ
Kto raz zacíti choleru, nikdy na ten zápach nezabudne. Vladimír Krčméry
lekár
stvo malých kovových úlomkov. Vyberanie šrapnelov jedného po druhom tu v tábore by bolo krvavé a bolestivé. V Nemecku mu ich azda vyberú magnetom.
MUSTAFA MÁ V HLAVE RANU PO ŠRAPNELI
Pripravujem si antigénové testy, pri omikrone sa robí výter z jazyka.
Prvý, Abdul Násir, má „kempingovú pneumóniu“. Dostane azitro, tri dni jednu tabletku denne, plus na kašeľ kvapky. Potom ešte potichu cez tlmočníka upozorní, že by potreboval niečo na zápal. Na chrbte má čistý priestrel. Ako guľka do tela vošla, tak z neho vyšla.
„Diera je našťastie na oboch stranách tela. Keby mal zástrel, bolo by to horšie. Guľka by ostala v tele a mal by jazvu po operácii. Dostal by zrejme infekciu, museli by sme nasadiť antibiotiká,“povie Krčméry. Tak ako všetci dnes testovaní na covid, aj Abdul Násir je negatívny.
Ďalší pacient má hnačku, ide iba o jej tretí výskyt v tábore. Tretiemu lekár kladie psychologickú otázku, čo mu dali kamaráti na suchý kašeľ. Vraj pastilky na cmúľanie. Fajn, dostane teda cmúľacie antibiotiká, je na to zvyknutý.
Chaleb má takzvané malinové hrdlo, čo je symptóm zápalu. A tiež horúčku a tachykardiu. Keby bol pozitívny na covid, čo nie je, lekár by ho upozornil, že vo vlakoch musí nosiť rúško. Dostáva ambrobene.
Ďalší? Ostýchavý mladík sa okúňa, má dermatovenerologické problémy. V stane ostávajú iba muži. Tlmočník hovorí, že migrant je „už dlho bez ženy“a „raz mesačne si robí dobre“. Krčméry mu po vyšetrení nasadzuje lieky.
Mustafa má v hlave ranu po šrapneli, už mu ho zrejme v Sýrii vybrali. Krčméry nahmatáva pod vlasmi miesto zásahu. Našťastie, poškodená je iba kosť, nie mozog.
„Strela z blízkej vzdialenosti obvykle nespôsobí infekciu. Dôvod? Vysoká teplota kovu, okolo dvesto stupňov pri vystrelení, miesto nenakazí. Paradoxne, čím bližší výstrel, tým lepšie pre pacienta. Preto viac ľudí prežije pri strele zblízka ako pri zástrele povedzme zo sto metrov. Vtedy majú devastačné poranenia, strela strhne do organizmu mikróby z kože a vlasov,“vysvetľuje Krčméry.
Ešte nás dnes čaká sedem pacientov, väčšinou respiračné ochorenia. Niektorí majú na nohách rany, ktoré treba ošetriť.
Po dvoch hodinách ambulanciu končíme. Ideme do staničnej budovy pošty, kde sú v teple malí migranti. Sýrčanka má štyri deti. Sú v poriadku.
Zajtra prídu lekári do Kútov opäť. Časť migrantov z tábora už bude na ceste do Nemecka.