Čínou otriasajú najväčšie protesty za tridsať rokov
Do ulíc viacerých čínskych miest vyšli stovky, možno tisícky ľudí, ktorí požadujú koniec lockdownov. Objavili sa aj výzvy na odstúpenie prezidenta a komunistickej strany
Kto na verejnosti kritizuje čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, tomu hrozí väzenie. Napriek tomu sa cez víkend v čínskom Šanghaji počas demonštrácie podľa BBC dali počuť aj tieto slová:
Jeden človek v dave zakričal: „Si Ťin-pching!“
Dav odpovedal: „Odstúpiť!“Podobne to bolo aj so stranou, ktorá Číne vládne vyše 70 rokov.
„Komunistická strana!“„Odstúpiť!“
V Číne posledné dni prebiehajú možno najväčšie protesty v krajine od demonštrácií na Námestí Tchien-an-men v roku 1989. Hoci za posledných 33 rokov Číňania miestami protestovali, to, čo zažili mnohé mestá v krajine cez víkend, je z viacerých dôvodov nezvyčajné.
„Väčšina protestov za posledné roky mala environmentálny alebo ekonomický charakter a týkala sa konkrétnych oblastí, kde sa dané udalosti diali. Toto je však hnutie, ktoré sa šíri veľkými mestami po celej krajine, čo je niečo nevídané,“vraví slovenský sinológ, fotograf a cestovateľ Pavel Dvořák, ktorý žije v Šanghaji.
„Hoci eskalovali len pred dvoma dňami, už teraz sa dá povedať, že sú najvýznamnejšie od roku 1989,“hovorí analytik Richard Q. Turcsányi zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS). Zároveň však vraví, že za nimi stále významne zaostávajú. Predpokladá sa, že v roku 1989 len na Námestí Tchien-an-men v Pekingu bolo milión ľudí.
Slovenský analytik Martin Šebeňa z Hongkongu si to však nemyslí. „Väčšie protesty boli na prelome milénia, keď sa reštrukturalizovali štátne firmy a milióny ľudí prišli o prácu,“vraví.
ČO SA DEJE
Také veľké to v Číne nie je. V sobotu aj v nedeľu protestovali ľudia v niekoľkých miestach, najmä v Šanghaji, Pekingu, Urumči či vo Wuchane. Väčšinou išlo o stovky, možno tisícky ľudí. Protesty sa objavili aj na univerzitách.
Na niektorých miestach dochádzalo k zatýkaniu ľudí. „V Šanghaji sa demonštrovalo dve noci za sebou, prvá noc bola relatívne pokojná, počas druhej už boli konflikty s políciou a zatknutí ľudia,“hovorí Dvořák.
Vraví, že on sám sa ako cudzinec bál zapojiť do protestov, pretože zadržali aj niektorých západných novinárov. Medzi nimi bol práve v Šanghaji reportér BBC Ed Lawrence, ktorého na niekoľko hodín zatkli. Počas väzby ho policajti údajne bili a kopali. Čínske úrady vravia, že sa pri zatknutí nepreukázal novinárskou akreditáciou.
„Väčšinou, kým demonštranti požadujú len koniec nulovej politiky covidu, priebeh je pokojný. Hneď ako niekto požaduje politické zmeny, čo je v Číne ilegálne, polícia zasiahne,“hovorí Dvořák.
PREČO PROTESTUJÚ
Hlavným dôvodom protestov je práve politika nulového covidu, na ktorej úrady v Číne stále trvajú. Kým takmer celý svet už uvoľnil opatrenia, v Číne, kde sa pandémia v januári 2020 v meste Wuchan začala, aj naďalej zavádzajú lockdowny či masové testovanie. Povedať, že ľudia sú z toho unavení, je príliš jemné. Číňania sú už nahnevaní a chcú žiť ako ľudia inde vo svete.
„Posledný rok celý národ hnevá frustrácia z nekonečných lockdownov, zneužívania protipandemických opatrení na ohýbanie zákonov, arogancia správy miest k obyčajným ľuďom, nehumánne zaobchádzanie s ľuďmi, nekonečné testovanie, ktoré je hlavným zdrojom nových nákaz, či spolitizovanie boja proti pandémii. Posledné mesiace som precestoval tisíce kilometrov po celej krajine a ľudia už opatrenia nikde neschvaľujú,“hovorí Dvořák.
Navyše tieto opatrenia zrejme viedli aj k tragédii.
POŽIAR V URUMČI
Vo štvrtok v Urumči, čo je hlavné mesto provincie Sinťiang, došlo k požiaru v jednom bytovom dome. V plameňoch zahynulo najmenej desať ľudí. Mesto Urumči je už sto dní v menšom či vo väčšom lockdowne a rýchlo sa objavili správy miestnych ľudí, že obyvatelia, ktorí zomreli, nemohli odísť z domu.
„Ich dvere boli uzavreté roxorovými tyčami, aby nevychádzali v rámci lockdownu von. A hasiči sa k ohňu nedostali včas, lebo všade boli zábrany, ktoré mesto umiestnilo okolo obytných štvrtí,“napísal Dvořák vo svojom newslettri.
Miestne úrady to odmietajú. Veľmi necitlivo to komentoval šéf hasičov, ktorý povedal, že schopnosť ujsť u niektorých obyvateľov bola „veľmi slabá a nedokázali sa zachrániť“.
V provincii Sin-ťiang žije ujgurská menšina a jej útrapy (napríklad veľké pracovné a prevýchovné tábory) väčšinou bežných etnických Číňanov nezaujímajú. Tentoraz to však bolo inak.
Prvé protesty boli pietnymi spomienkami na pamiatku obetí, napríklad v Šanghaji sa uskutočnili pri ulici Urumči. Veľmi rýchlo však prerástli do hnevu na vládnu covidovú politiku.
Nešlo o jediný incident. Predtým sa napríklad odohrali protesty v stredočínskej metropole Čeng-čou, ktoré súviseli s fungovaním továrne Foxconn na Apple produkty a s lockdownami.
„Pre mnohých ľudí v Číne lockdowny znamenajú, že nemôžu pracovať, nedostávajú žiadnu kompenzáciu a hrozia im obrovské osobné ekonomické problémy,“hovorí Turcsányi.
Protesty podľa Martina Šebeňu prebiehajú po celej Číne a zhruba korelujú s miestami, kde boli najprísnejšie lockdowny a kde ľudia pociťujú ekonomické problémy.
„Niekde to môžu byť bohatí ľudia, ako v Šanghaji, inde robotníci, ktorí pre covid prišli o prácu, ako v továrni Foxconnu,“vraví slovenský analytik žijúci v Hongkongu.
„Zachytil som vtipy na internete, že Hongkong je v súčasnosti najbezpečnejšie miesto pre čínskeho prezidenta, lebo tu sú protesty potláčané tvrdšie než v Číne, ale dnes už boli spomienkové akcie za obete požiaru v Urumči aj na univerzitách a v centre mesta,“dodáva.
CENZURUJÚ ZÁBERY DIVÁKOV V KATARE
Vláde zároveň nepomáha, že v Katare sú momentálne majstrovstvá sveta vo futbale. Číňania ich pozerajú a uvedomujú si, že takmer celý svet okrem nich už žije bez rúšok a obmedzení.
„Jedným zo spúšťačov súčasných nepokojov sú prenosy z majstrovstiev sveta,“hovorí Šebeňa.
Dokonca sa objavili správy, ktoré poukazovali na to, že čínska televízia vysiela futbal s asi polminútovým oneskorením a vystrihuje zábery, ktoré ukazujú zblízka tešiacich sa divákov bez rúšok. Stalo sa to napríklad počas zápasu Kanady s Chorvátskom.
„Je to novinka posledných dní. Prestali sa vysielať detaily divákov, lebo nemajú rúška. A to vzbudilo pobúrenie, pretože úrady tvrdia, že covid je nebezpečný, ale toto ukazuje presný opak. Virálne bolo aj video, kde policajti hovorili jednej žene, že opatrenia sú pre jej zdravie, že na covid sa umiera, a ona im odpovedala, či už vymreli všetci ľudia v Katare,“tvrdí Dvořák.
Podľa neho sa protestuje v mnohých mestách, ale rozsah demonštrácií nie je ešte ani zďaleka celočínsky.
„Na naše pomery by to boli stále malé protesty, čo sa týka percenta obyvateľstva, ktoré sa na nich zúčastňuje. V Číne je to však veľmi veľa. Lenže šírenie informácií je zastavené, správy sa cez internet nemajú ako ší
Väčšinou, kým demonštranti požadujú len koniec nulovej politiky covidu, priebeh je pokojný. Hneď ako niekto požaduje politické zmeny, čo je v Číne ilegálne, polícia zasiahne. Pavel Dvořák
Slovák žijúci v Šanghaji
riť, v pondelok dokonca vypli na sociálnych sieťach tlačidlo pre zdieľanie. Väčšina ľudí v Číne netuší, že sú nejaké protesty,“myslí si.
Neskôr v pondelok český sinológ Jiří Hudeček na Twitteri napísal, že čínska propaganda sa oficiálne vyjadrila k protestom. Píše sa o pokusoch „o farebnú revolúciu“.
„Sily farebnej revolúcie sa rozliezajú. Na mnohých miestach sa náhle objavili zosnované protesty, boli odhalené vonkajšie sily. Kto miluje túto krajinu, hľadá cesty, ako ju zlepšiť, a nespája sa s cudzími diablami, aby spôsobil jej koniec,“písalo sa na jednom bulvárnom portáli, podobné inštrukcie však podľa neho dostávajú aj funkcionári.
Protestujúci v uliciach väčšinou držia biele papiere. Podľa Hudečka sa začína hovoriť o hnutí bielych papierov.
„Prázdny papier sa stáva symbolom protestov. Ukazuje silnú cenzúru. Hneď ako si niekto na internete otvorí nejaké video z protestov, vidí len bielu stranu alebo kód 404. Prázdny papier je symbol absencie informácií,“hovorí.
„Prázdne papiere sa používajú ako symbol protestu všade tam, kde je potláčaná sloboda protestovať. V Hongkongu to bolo bežné počas protestov v roku 2019, použili sa aj v Thajsku, Mjanmarsku, ale aj vo Veľkej Británii počas korunovácie nového kráľa,“vraví Šebeňa.
Okrem toho niektorí protestujúci mali na papieri napísanú aj takzvanú Friedmannovu rovnicu. Dôvod je ten, že meno Friedmann je odvodené od slova sloboda.
POLITIKA NULOVÉHO COVIDU
Posledných 30 rokov bolo zachovanie sociálneho zmieru, aby protesty nejako ovplyvnili fungovanie spoločnosti, jednou z hlavných úloh komunistickej strany. Vláda je však v prípade covidu zahnaná do kúta. V Číne je momentálne najviac zistených prípadov nákazy od začiatku pandémie. Krajina je uzavretá pred svetom a aj pre pár prípadov končili štvrte v lockdowne, a tak sa väčšina spoločnosti stále nepremorila.
Očakáva sa, že ak vírusu prenechajú voľný priebeh, tak aj o trochu miernejší omikron (v porovnaní s deltou) by spôsobil státisíce, možno milióny mŕtvych. Na jar vyšla v magazíne Nature vedecká štúdia založená na modeloch, ktoré odhadovali úmrtia 1,5 milióna ľudí. Počet pacientov, ktorí by potrebovali JIS, by prekročil kapacitu 15-násobne.
Problémom v Číne je slabá zaočkovanosť starých ľudí, najmä treťou dávkou. Varovaním pre Čínu boli udalosti v Hongkongu, kde omikron vo februári zabil tisíce ľudí, hoci dovtedy sa toto mesto úspešne bránilo vírusu.
Navyše v Číne sa stále neočkuje západnými vakcínami.
„Čína má veľmi málo lôžok na JIS-kách. Niekde som čítal, že je jedno lôžko na 100-tisíc ľudí. Zároveň Čína neaktualizovala vakcíny a stále očkuje dnes už dosť neúčinnou čínskou vakcínou.
Vstup západných mRNA vakcín bol niekoľkokrát na spadnutie, no nakoniec bol vždy zablokovaný. Obrovská časť staršej populácie na vidieku nie je zaočkovaná vôbec,“hovorí Dvořák.
Politika nulového covidu je aj úzko prepojená s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý si nedávno dal potvrdiť svoje postavenie na ďalších päť rokov.
„Politika bola veľmi intenzívne spájaná s kultom osobnosti Si Ťin-pchinga. Čína preto nemôže len tak od nej upustiť,“hovorí Dvořák.
„Lenže tieto opatrenia sú naozaj už nehumánne, za tento rok túto hranicu silno prekročili a ľudská a ekonomická cena, ktorú za to spoločnosť platí, je už neznesiteľná,“dodáva.
„Si Ťin-pching osobne opakovane politiku obhajuje. Kým v minulosti sa čínski lídri dokázali jednoduchšie dištancovať od rôznych nepopulárnych krokov (napríklad po covidovej katastrofe vo Wuchane boli odvolaní nižší úradníci), teraz je ťažšie nájsť obetného baránka,“dodáva Turcsányi.
Hoci sú podľa neho protesty významné, ide stále o relatívne nízke čísla, ktoré sa týkajú relatívne úzkych skupín vyššie postavených ľudí v najväčších mestách.
„Na diskusie o ‚revolúcii‘ je tak priskoro a musíme si počkať na ďalší vývoj,“hovorí.
„V najbližších dňoch osobne očakávam rast represií zo strany štátu, ale možno aj snahu o zmiernenie covidových opatrení. Zároveň však asi budú pokračovať v nejakej forme aj protesty,“vraví Turcsányi.
Na diskusie o ‚revolúcii‘ je tak priskoro a musíme si počkať na ďalší vývoj. Richard Turcsányi
slovenský analytik