S provizóriom radšej treba počítať
Kolaps zdravotníctva sa odkladá, ale rozpočtové provizórium je čoraz reálnejšie
Po minulom týždni je jasné, že vládna trojkoalícia sa s podporou štátneho rozpočtu v parlamente bude musieť spoliehať na fašistov, respektíve poslancov, ktorí sa doň dostali na ich kandidátke. Nie je však isté, že ju získa, a tak je čoraz reálnejšia možnosť, že budúci rok sa začne rozpočtovým provizóriom. O návrhu rozpočtu s plánovaným deficitom 6,4 percenta HDP, čo je najviac v eurozóne, budú poslanci rokovať na schôdzi, ktorá sa začne už dnes. Smer a Hlas sú ochotní ho podporiť len výmenou za predčasné voľ by.
Opozícia vrátane strany SaS mu vytýka aj to, že v ňom nie sú zakomponované výdavkové limity, pravidlá, ktoré by bránili vláde míňať neočakávané príjmy. Parlament k nim už prijal legislatívu, ale do praxe sa zatiaľ nedostali pre veto od strany Sme rodina a pretrvávajúce spory ministerstva financií s rozpočtovou radou.
Strane Sme rodina sa nepáči, že pre limity vraj bude musieť štát z pomoci ľuďom budúci rok škrtnúť viac ako pol miliardy. To však nie je pravda, a ak sa koalícia posnaží a pretlačí aj daňové zákony, nemusia sa výdavky krátiť vôbec.
Nové pravidlá síce vyžadujú konsolidáciu o 0,5 percenta HDP, čo v eurách spomínanú polmiliardu ešte prevyšuje, ale od toho treba odpočítať dosah opatrení, ktoré udržateľnosť zlepšujú. V tomto roku to bola dôchodková reforma, čo znamená, že potreba šetrenia sa stenčí na zhruba 200 miliónov eur. Pri škrtaní výdavkov by nešlo o dávky pre ľudí, vláda môže znížiť akékoľvek trvalé výdavky. Navyše, šetriť sa dá buď znížením výdavkov, alebo zvýšením daní a v parlamente je niekoľko koaličných návrhov daňových zákonov, ktorých celkový pozitívny vplyv na rozpočet prevyšuje odhadovanú potrebu šetrenia.
Problém je, že limity sme už vykázali Európskej únii ako splnené, a ak v rozpočte nebudú, môžeme prísť o stámilióny z fondu obnovy. Avšak ani ich doplnenie na poslednú chvíľu liberálom nebude stačiť. Podľa poslanca SaS Mariána Viskupiča bude s nimi rozpočet lepší, ale aj tak ho nepodporia.
Osud rozpočtu je tak neistý. Politici menšinovej koalície obviňujú opozíciu z nezodpovednosti, ak zaň nezahlasujú, ale sú aj takí ako napríklad minister práce Milan Krajniak, ktorí sebavedomo tvrdia, že všetko bude v pohode.
Možno sa naozaj podarí rozpočet presadiť, nebodaj aj bez škodlivých kompromisov. Koalícia však tým prekoná len prvú z fiškálnych prekážok na ceste k regulérnym voľbám v roku 2024. Už v máji sa aktivujú sankcie dlhovej brzdy, čo bude znamenať drastické šetrenie a hlasovanie o dôvere vláde. Opoziční poslanci budú menej ochotní podporovať takú vládu, a tá bude musieť radikálne znížiť kvalitu služieb štátu.