Prezidentka predniesla najkritickejšiu správu
Zuzana Čaputová v prejave vláde odkázala, že ak nedokáže vládnuť tak, aby neničila zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti spoločnosti, mali by si ľudia zvoliť parlament nanovo
Bola to tretia a aj najtvrdšia správa o stave republiky, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová pred poslancami predniesla. I keď vládu Eduarda Hegera (OĽaNO) niekoľkokrát pochválila, v texte prevažoval kritický tón.
Prezidentka dokonca nepriamo vyzvala na predčasné voľby, ak bude koalícia vládnuť ako doteraz. „Vláda má objektívne vzhľadom na krízy ťažkú situáciu,“uznala v závere svojho prejavu.
„Za nebezpečné však považujem, že mnohé z nich manažuje spôsobom, ktorý do posledných okamihov robí z krízy drámu. Nie sme futbaloví fanúšikovia, aby sme si vyberali, koho viacej povzbudzujeme či dôverujeme.“
Podľa prezidentky Čaputovej to tak ako v posledných mesiacoch nemôže ísť ďalej bez toho, aby boli zničené zvyšky súdržnosti slovenskej spoločnosti.
„Ak to vládna koalícia nedokáže zvrátiť, potom nám hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov,“odkázala vládnym politikom.
ZAČALA CHUDOBOU A EKONOMIKOU
To, že bude kritická, priznala Zuzana Čaputová v samom úvode svojej správy. Ako však vysvetlila, jej cieľom nie je priťažiť situácii, ale docieliť, aby sa spoločnosť posunula ďalej z kritického bodu, do ktorého sa dostala.
Viackrát sa pritom ostro obrátila nielen na koalíciu, ale aj na opozíciu. I keď žiadneho z politikov nemenovala, medzi riadkami sa mohli nájsť najmä Igor Matovič a Robert Fico.
Úvod svojej správy venovala prezidentka ekonomike. Aj na dátach upozornila na pokles príjmov, nárast príjmových nerovností a prehlbujúcu sa chudobu. Vládna pomoc pre ľudí, ktorých zasiahla kríza už začiatkom roka, podľa prezidentky prichádzala v porovnaní s okolitými krajinami pomerne neskoro a v relatívne nízkych sumách.
Špeciálne upozornila na postavenie žien. „Ženy sú u nás stále v ekonomicky slabšej pozícii, a tak následky energetickej krízy a inflácie cítia výraznejšie,“povedala. „Ekonomická tieseň tiež zintenzívňuje domáce násilie. Myslím si preto, že ako spoločnosť musíme pri hľadaní riešení kríz myslieť viac aj na následky na ženy.“
Prezidentka sa pristavila aj pri rozpočte a politické strany vyzvala k dohode. „Ani dnes, len pár dní pred hlasovaním o rozpočte, nie je zrejmé ani to, či v dôsledku jeho schválenia neprídeme o financie z plánu obnovy,“upozornila.
DOTKLA SA MATOVIČOVHO STATUSU
Veľmi očakávanou pasážou prezidentkinej správy bola reflexia dohody vlády a lekárov, ktorá len tak-tak zabránila masívnym výpovediam v nemocniciach. Vláde vyčítala odkladanie riešenia, vyjednávanie na poslednú chvíľu a často menené podmienky. Tento prístup urobil podľa nej z rokovaní drámu – teda presne to, čo vláde pri riešení problémov a kríz vyčíta vo všeobecnosti.
Prezidentka neopomenula posledný status Igora Matoviča, ktorý v sobotu – pred uzatvorením dohody – oznámil, že už s lekárskymi odborármi ďalej rokovať nemieni, lebo sa mu z ich prístupu „prevrátil žalúdok“, a spomenul aj osobnú historku, ako údajne dal úplatok počas operácie svojho otca.
„Nedovoľme, aby sme teraz paušálne lekárov posudzovali alebo dokonca odsudzovali podľa možných zlyhaní jednotlivcov. Nesmieme živiť v spoločnosti novú vlnu nenávisti voči ľuďom, z ktorých drvivá väčšina odvádza roky kvalitnú službu pacientom.“
Prezidentka pochválila vládu Eduarda Hegera vo viacerých oblastiach. Ocenila napríklad reformy vysokého školstva, súdnictva, národných parkov či dva balíky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podľa hlavy štátu nastal aj pozitívny obrat v oblasti vymožiteľnosti práva.
Rovnako vládu chválila za zahraničnú politiku. „Chcem oceniť, že v tejto situácii sa väčšina vládnych činiteľov, zvolených zástupcov v parlamente aj verejnosti, postavila na správnu stranu. Na stranu slovenských záujmov, odsúdenia agresie, rešpektu k štátnej suverenite a pomoci utekajúcim pred vojnou,“vyhlásila.
V zrejmej narážke na Roberta
Fica, ktorý posledné týždne opakuje, ako je údajne na Slovensku zakázané „hovoriť o mieri“(ktorý by mal byť podľa predstáv Smeru docielený napríklad skoncovaním s dodávaním vojenskej pomoci Ukrajine, a teda oslabením jej obranyschopnosti voči ruskej agresii) pridala prezidentka aj ďalšie slová.
„Náš záujem je pritom jediný, je ním čo najskoršie obnovenie mieru. Mier však musí byť spravodlivý a vydrží iba vtedy, ak bude rešpektované právo štátov na ich suverenitu, územnú celistvosť a na ich právo vybrať si vlastné smerovanie.“
Prezidentka sa v prejave zastala sudcov, vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí sú terčom zastrašovania – ako povedala – aj zo strany politikov. „Rovnako sú neprípustné verbálne útoky a vyhrážky novinárom, ktorých práca je pre fungovanie demokracie nenahraditeľná,“povedala.
Šírenie nenávisti a dehumanizáciu názorových oponentov uviedla ako príčinu teroristického útoku voči LGBTI+ komunite, ktorého obeťou sa stali Juraj Vankulič a Matúš Horváth.
Pomerne veľkú časť svojho prejavu venovala aj vyšetrovaniu veľkých korupčných káuz, čo je téma, ktorá sa so správami o stave republiky spája od jej nástupu do funkcie prezidentky. Ako povedala, schopnosť priniesť spravodlivé rozhodnutia v týchto kauzách je súčasťou úsilia o charakter štátu.
Orgány činné v trestnom konaní vyzvala, aby pri vyšetrovaní predchádzali pochybeniam, ktoré spravidla znamenajú zásah do ľudských práv.
Každé jedno z nich totiž podľa prezidentky zneužije Smer – i keď stranu priamo nemenovala. „Očividné je to najmä na tlačových konferenciách predstaviteľov jednej politickej strany, ktorí vystupujú súčasne v pozíciách advokátov, svedkov či obvinených a svoje vlastné obavy prezentujú verejnosti ako ohrozenie demokracie.“
Čaputová kritizovala aj stav súčasného parlamentu, pravidelné obštrukcie, nejasnú podporu vlády aj ohýbanie legislatívnych pravidiel. „Vládne návrhy zákonov sú často zásadným spôsobom menené tesne pred ich schválením či dokonca vo forme prílepkov k nesúvisiacim predpisom,“kritizovala.
Varovanie pred krízou demokracie, do ktorej by mohol vyústiť zmätok, ktorého sú občania svedkami, tak zostalo najdôležitejšou myšlienkou jej prejavu. „Ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije.“
BEZ MATOVIČA
Správu o stave republiky si v parlamente vypočula väčšina členov vlády spolu s premiérom Eduardom Hegerom. Chýbala ministerka investícií Veronika Remišová, ale aj líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič.
Predseda Sme rodina Boris Kollár o prejave prezidentky povedal, že s niektorými staťami súhlasí, s niektorými nie. S akými pasážami nesúhlasí, však nechcel konkretizovať, aby ešte viac nerozoštvával spoločnosť.
Poslanec (OĽaNO) György Gyimesi na prezidentkin prejav povedal, že Zuzana Čaputová prečítala „správu, ktorej nerozumie“. Na otázku, kde je líder OĽaNO a prečo sa príhovoru nezúčastnil, Gyimesi povedal, že nepozná pracovný program Igora Matoviča a že ako minister financií sa zodpovedá len premiérovi, ktorý ho „zrejme nenútil“na prezidentkin prejav prísť.
Poslanec OĽaNO Kristián Čekovský z Občiansko-liberálnej platformy príhovor prezidentky ocenil. „Neboli tam veci, ktoré by som jej mal vytýkať, práve naopak,“dodal.
Ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije. Zuzana Čaputová
prezidentka SR