Ak to neviete robiť, tak odíďte
Podľa prezidentky demokraciu musíme chrániť aj pred tými, čo v roku 2020 vyhrali voľby
Prezidentka Zuzana Čaputová mala v Národnej rade zatiaľ najkritickejší prejav o stave republiky. Jeho pointou je myšlienka, že ak o demokraciu nebudeme bojovať, môžeme byť poslednou generáciou, čo v nej bude žiť.
Preháňala? Ak aj áno, tak len trochu. Situácia na Slovensku je naozaj vážna. O to viac, že z príhovoru vyplýva, že demokraciu musíme chrániť aj pred tými, čo v roku 2020 vyhrali voľby so sľubom, že presne záchrana našej demokracie je ich cieľom.
Prejav mal spočiatku silný sociálny rozmer. Prezidentka sa v úvode venovala téme chudoby a jej vplyvu na atmosféru v spoločnosti. Pridala aj postavenie žien, zmenu klímy či pochvalu vláde za jej postoj k vojne na Ukrajine a spomenula aj problém s ruskou hybridnou vojnou a nečakane aktuálnou sa stala jej kritika používania paragrafu 363.
No ťažiskom príhovoru bola kritika neschopnosti súčasnej vlády spravovať republiku efektívne a v súlade s vlastnými pravidlami. Zuzana Čaputová sa dôsledne vyhýbala konkrétnym menám, ale nebolo pochýb, na koho v jednotlivých prípadoch mierila. Ako prvému pripomenula ministrovi financií Igorovi Matovičovi, že je nebezpečné a nesprávne pri téme lekárskych platov paušalizovať, ako to urobil v sobotu on, keď sa ich nároky pokúsil spochybniť príbehom, v ktorom vraj jeden z nich takmer pred dvadsiatimi rokmi žiadal od Matovičovej mamy úplatok.
Lenže predseda OĽaNO nie je sám, koho prezidentka kritizovala, keď vyhlásila, že „najmä v tomto roku je výsledkom domácej politiky nebývalý zmätok“. Správne podotkla, že verejnosť sa už stráca v tom, kto vlastne vládne a kto je v opozícii, a varovala, že takto to už nemôže pokračovať bez rizika, že budú zničené zvyšky súdržnosti spoločnosti.
Z toho vyplýva aj silný odkaz vládnej koalícii, že ak to nedokáže zmeniť, hrozí nám vážna kríza demokracie a „v takom prípade bude lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov“.
Takáto formulácia je síce jasná, ale nie natoľko silná a explicitná, akú kedysi použil vtedajší prezident Michal Kováč. Po jeho nekompromisnej správe o stave republiky padla v roku 1994 druhá vláda Vladimíra Mečiara. Čaputovej slová zaobalené do diplomatického slovníka, samozrejme, nebudú mať taký bezprostredný efekt, ale to neznamená, že slovenská spoločnosť nie je v mimoriadne ťažkej kríze.
Napokon, svedčí o nej fakt, že Igor Matovič si prezidentkinu správu v rokovacej sále nevypočul, hoci bola určená najmä jemu. Šanca, že si z nej čokoľvek vezme, sa rovná nule.