Dohnali nás do kúta
Ponuku na ministerský post som nebral vážne, vraví Peter Visolajský. Statusy Igora Matoviča nechce komentovať, ľuďom by podľa neho prospelo, ak by ich nečítali
Peter Visolajský ako predseda Lekárskeho odborového združenia viedol rokovania s vládou. Pacienti podľa neho nemôžu čakať, že od januára sa zmení správanie lekárov, zároveň priznáva, že do nemocníc sa nemusia vrátiť všetci, čo podali výpovede.
Vnímate sa ako víťaz rokovaní s vládou?
Robili sme všetko, aby víťazom bol pacient, nech to znie akokoľvek. Náš záujem je pracovať v slovenskej nemocnici a čo najlepšie sa venovať pacientom, aby nás naša práca bavila. Za víťazstvo budem pokladať, ak sa zlepší naše zdravotníctvo a chod nemocníc.
Keď minister financií predstavoval stabilizačný príspevok, kolega Filip Obradovič napísal, že ste premeškali príležitosť vyhrať bez ujmy. Má podľa vás pravdu? Nevyhrotili ste situáciu až príliš?
Celkovo sme boli dohnaní do kúta. Keď sme podávali výpovede, bolo to s vedomím, že to dospeje do takejto situácie, keď budeme počúvať rôzne obvinenia a bude to nepríjemné. Ale inú možnosť sme nemali. Hovorili sme, že ak má niekto lepšie riešenie, urobíme ho, ale nemali sme inú možnosť ako výpovede. Už sme raz zažili, že výpovede dospeli do toho, že politici do posledného dňa tlačia a štvú voči nám verejnosť. S tým vedomím sme do toho išli.
Od vlády ste dostali ponuku, ktorá bola zhruba na úrovni českých platov. Viacerí ju hodnotili ako dobrú. Vy ste žiadali viac, čo sa vám nakoniec aj podarilo. Nešli ste príliš na hranu?
Problém dlhých rokovaní aj výslednej dohody je, že sme mali osem požiadaviek. Politici to klasicky tlačia do témy platov a ukazujú na tabuľkách výsledné sumy, aby verejnosť voči nám čo najviac poštvali. Našich osem požiadaviek nie je len o platoch a od začiatku hovoríme, že veci treba riešiť komplexne. Zdravotníctvo je v takom stave, že jednoduché riešenia sa minuli. Hovorili sme, že len platy problém nevyriešia, preto máme sedem ďalších požiadaviek. A stále je problém doriešiť ich s vládou. Preto sme sa dostali do štádia, že nebola dohoda a hrozilo odsúvanie plánovaných operácií. Chcem, aby sa veci diali aj v iných oblastiach, nielen v platoch. Platy sú najjednoduchšie.
Aj vy ste na tlačovej besede mali vyjadrenie, že rokovania stoja na 40 miliónoch ohľadne platov. Aj vy ste to dávali do roviny, že je to o platoch.
Áno, ale rokovania boli aj o iných bodoch. Nasledovali vyjadrenia druhej strany, že na všetkom sme dohodnutí a už je to len o platoch. To hovoril pán minister Matovič, premiér Heger aj minister zdravotníctva. A pri platoch sme hovorili o 40 miliónoch, čo nie je problém nájsť ani v rozpočte.
Keď sa na to pozriete spätne, nemali ste prijať skoršiu dohodu? Nepremeškali ste príležitosť vyhrať bez ujmy?
Nešlo nám o víťazstvo a povedať, že sme porazili vládu. Išlo nám o to, aby vláda začala riešiť zdravotníctvo. Ak sa to podarí, bude to naše víťazstvo. Od toho nás ešte delí dlhá cesta, ktorá už nebude taká viditeľná. Uvedomujem si, koľko práce nás čaká, lebo vládu musíme dotlačiť, aby začala riešiť aj iné požiadavky. Ráno sme riešili, že v zdravotnom výbore neprešli iné veci, ktoré sme žiadali, a bude to až zajtra. Bude to ešte dlhý boj. Do výpovedí som išiel s tým, že som vedel, čo to bude znamenať. Čakal som aj útoky a to, že to bude nepríjemné. Nie je to super vec, pri ktorej sme si vedomí, že lekári vyhrajú a ja budem 1. decembra stáť so zástavou pred svetlami kamier ako víťaz. Uvedomoval som si, že sa dostaneme do takejto situácie. Ale inú možnosť sme nemali. Boli sme zahnaní do kúta, bolo to krajné riešenie. Pred výpoveďami sa obmedzovali operácie, zatvárali sa onkologické oddelenia, v nemocniciach je hrozná situácia. Išli sme do výpovedí pre to, nie pre to, že by sme čakali nejaké veľké víťazstvo a potlesk päť a pol milióna obyvateľov.
Aj vláda má pocit, že bola zahnaná do kúta. Predtým, ako ste ohlásili dohodu, minister financií napísal status o tom, že s vami už nebude rokovať. Uľahčilo vznik dohody to, že tam minister Matovič nebol?
Nesúhlasím, že vláda bola dotlačená do kúta. Rok a pol sme chodili za premiérom, mohlo sa to vyriešiť pokojne a bez výpovedí. Keby na siedmich nepeňažných bodoch vláda zapracovala a zaoberala by sa nimi, ani navýšenie platov lekárov by nemusela riešiť v takej výške, ako to nakoniec bolo. Každá rozumná vláda v iných štátoch to takto rieši. My musíme vládu dohnať k skutkom cez výpovede.
A ako to bolo s ministrom financií?
Ťažko sa mi komentujú statusy pána Matoviča. Spoločnosti by viac prospelo, keby sme tieto statusy nečítali. Opakovane som hovoril, že dohoda a to, aby pán premiér Heger súhlasil pri koeficientoch s kompromisom, by neboli možné bez súhlasu pána Matoviča, ktorý je predseda OĽaNO a minister financií. Som rád, že sobotné rokovanie bolo konštruktívne. Bolo dobré, že sme sa na rokovaniach držali faktov.
Bolo jednoduchšie, keď tam minister financií nebol, aj keď to schválil?
Žiadnemu rokovaniu, najmä takémuto ťažkému, neprospievajú zbytočné emócie. To, že sa konštruktívne riešil problém a kompromis, určite pomohlo k dohode. Ak by tam boli zbytočné emócie, bolo by to zložitejšie.
Vy ste oficiálne boli jeho poradca. Počas pandémie vás prizval do permanentného krízového štábu. Zrejme ste teda mali dobré vzťahy. Čo sa stalo, že sa to takto zmenilo?
Počas pandémie som počúval, ako som Matovičov človek, proočkovací človek, toto všetko som si odskákal. Teraz o mne hovoria, že som z iného politického spektra. Za každého človeka viac hovoria skutky ako slová. Mám čisté svedomie. Aj za minulej vlády som robil, čo som mal, aj som kritizoval rozkrádanie zdravotníctva. Počas tejto vlády som pomáhal s pandémiou, teraz riešim problémy slovenských nemocníc.
Je pravda, že ste po odchode Mareka Krajčího dostali ponuku na ministra zdravotníctva?
Ponuky padali v rámci rôznych debát, neformálne a pri úsmevných rozhovoroch. Nebral som to vážne. Odpovedal som, že ak vláda začne riešiť týchto osem bodov, môžeme sa o tom rozprávať, ale najskôr ich poďme vyriešiť. Ponuke na ministra zdravotníctva sa nebránim, ale musí to byť konštruktívne povedané a myslené vážne. Ťažko mi je hodnotiť nejaké úsmevné debaty, či som dostal ponuku na ministra zdravotníctva.
Po odchode Krajčího to nebolo počas úsmevnej debaty.
Oficiálnu ponuku som nedostal.
Oficiálnou ponukou myslíte, že mala byť na papieri?
Aby to obe strany brali vážne a povedali si: poďte, sadneme si a porozprávame sa o tom.
Ale pýtali sa vás na to.
Ak sa pýtali, boli to poloúsmevné debaty alebo konštatovanie v rámci rozhovorov, že to mám robiť ja. Ja to ako ponuku neberiem.
Nepýtali ste sa ich na to, ako to mysleli?
Vždy som na to odpovedal premiérovi aj ministrovi financií: Poďme vyriešiť týchto osem bodov, a ak sa tým budete zaoberať, môžeme vážnejšie hovoriť aj o poste ministra zdravotníctva. Relevantnú ponuku som nedostal.
A vzali by ste to?
Zvážil by som ju, ale sú to hypotetické otázky. Nebránim sa zodpovednosti, prevzal som ju viackrát. Len by to musela byť ponuka myslená vážne so všetkými dôsledkami. Keď má niekto vyviesť zdravotníctvo z tejto krízy, ktorá je tu dlhodobo, potrebuje plnú podporu premiéra a vlády.
Ako vyzerali rokovania? Neliezli ste si už navzájom na nervy? Zdvíhal sa počas rozhovorov niekedy aj hlas?
Z našej strany bola vždy snaha o konštruktívny dialóg. Bolo to určite napäté, najmä keď sme videli, že v niektorých bodoch nebol veľký záujem o riešenie
a skôr bolo proklamované, že v tomto súhlasíme. Ale reálne kroky neprichádzali. Pri rokovaniach je dosť nepríjemné, ak vám do očí hovoria, ako s tým súhlasia, ale viete, že to nemyslia vážne. A hovoria to len preto, aby to zneužili a povedali, že na siedmich bodoch sme dohodnutí a problém sú len platy. Pritom sme často mali problém brzdiť svoje emócie. Takéto ťažké rokovania musia byť bez emócií, lebo majú vážne následky. Snažili sme sa do toho dávať čo najmenej emócií a vyriešiť to čo najskôr.
Aká bola atmosféra?
Ako kedy. Boli to vyčerpávajúce desiatky hodín. Väčšinou to bolo o tom, prečo, čo, ako a či na to máme a kde hľadať rezervy. Vyčítali nám, že nie sú peniaze, naša krajina je v kríze, ukazovali sme im, ako sa v zdravotníctve plytvá, že je tam mnoho pijavíc. Aj za tejto vlády boli, žiaľ, uzatvorené veľmi nevýhodné zmluvy pre rôznych biznismenov v zdravotníctve. Ukazovali sme argumenty a prieskumy, prečo slovenskí medici odchádzajú. Chodil som tam s plným kufrom papierov, vysvetľoval a ukazoval. Niekedy sme mali pocit, že rokovania sú skôr pre marketing, aby mohli povedať, že trvali 11 hodín. Zdalo sa nám, že to potrebujú natiahnuť na desať hodín, aby v médiách mohli povedať, že rokovali desať hodín.
Viete garantovať, že do 1. decembra sa podpíšu všetky dodatky k zmluvám a žiadny lekár neodíde?
Keď sa lekár sám rozhodne nestiahnuť výpoveď, je to jeho rozhodnutie, nemôžem garantovať každého. Drvivá väčšina lekárov však čaká na to, aby vláda splnila, čo sľúbila.
Žiadali ste od nemocníc, aby prijali späť všetkých. Je fér, keď sa nevrátia všetci?
Žiadali sme, aby prijali všetkých, čo chcú. Je sloboda každého, ako sa rozhodne. Aj po podpise dohody môžu dať výpoveď. Je férové, že sa snažíme dostať naspäť všetkých lekárov. Spravili sme to preto, aby lekári neodchádzali z nemocníc, a žiadame aj lekárov zo zahraničia, aby sa vrátili. Stojíme si za tým, že sme urobili všetko preto, aby lekári zo zahraničia mohli prísť a mohli pracovať v našich nemocniciach a aby nastúpili aj medici. Chceme, aby nastúpilo viac lekárov, ako dalo výpoveď.
Koľko z 2100 lekárov, ktorí dali výpoveď, sa nechce vrátiť?
Je to v jednotkách. Neohrozí to chod nemocníc. Aj keď niektoré oddelenia sú odkázané na jedného-dvoch lekárov. Keby som sa nevrátil na oddelenie, malo by vážny problém. Verím, že takýchto lekárov stiahneme všetkých. Preto chceme, aby vláda splnila všetky veci, lebo ak nedodrží dohodu a nesplní viacero vecí, bude to zlý odkaz pre lekárov a demotivuje ich to.
Zdajú sa vám platy, ktoré ste vyrokovali, adekvátne?
Áno, je to adekvátne tomu, v akom stave sú nemocnice, a tomu, že potrebujeme lekárov motivovať a udržať na Slovensku. Ukrajinský lekár, ktorý dnes uteká pred vojnou a rozhoduje sa, či ostane na Slovensku alebo v Česku, vidí u susedov lepšie nemocnice aj fungujúci systém, menej nadčasov a viac personálu. Tak čo mu vieme ponúknuť na Slovensku? Musíme mu dať aspoň plat, ktorý sa približuje Českej republike. Chceli sme, aby to bolo konkurencieschopné v rámci V4. Pri českých platoch je to odhad na budúci rok. Predpokladám, že Česko hneď zareaguje a platy zvýši.
Keď pán Matovič ukáže priemerný plat s nadčasmi, je to nefér. Keby sme ukázali priemerný plat inštalatéra s nadčasmi alebo vianočnou nočnou službou, bol by extrémnejší ako bežný plat inštalatéra. Nie je fér, keď ľuďom ukážeme, že toto sú platy lekárov, a dáme tam vianočné nadčasy a všetky soboty a nedele a prekročené nadčasy. Akoby sme povedali učiteľom, že majú takéto extrémne platy, lebo to bude aj s nadčasmi, doučovaním počas nocí, večerov, sobôt a nedieľ. Mali by sme ukázať základ – tak ako pri iných profesiách. Máme extrémne nadčasy, soboty, nedele, sviatky, Vianoce. Aj pani primárka novorodeneckej JIS v Košiciach napísala, že má 11 až 12 24-hodinových služieb do mesiaca.
Sú zrejme aj takéto jednotlivé prípady, ale nedá sa povedať, že by to bol štandard.
Ja mám tento mesiac predpísaných osem služieb. Ani jeden víkend nemám voľný.
Nik nerozporuje, že pracujete veľa. Napríklad predsedníčka komory sestier Iveta Lazorová sa tiež obáva, že sa zhoršia vzťahy medzi lekármi a ostatnými zdravotníkmi, ktorí majú iné podmienky – platy sa im budú zvyšovať pomalšie aj kratšie. Obávate sa toho?
Vôbec sa toho neobávam, lebo vždy, keď sme dosiahli navýšenie pre lekárov, sestry mohli argumentovať a dotiahli sa vyššie. Z výpovedí a tlaku na vládu vyplynulo, že sa v lete prijal zákon o mzde sestier, a ďalším 25 profesiám sa zvýšili mzdy. To sú stovky miliónov, ktoré sa zdravotníkom pridali na základe tlaku lekárov. Dohodli sme sa, že sa im pridajú aj stabilizačné príspevky, a som veľmi rád, že lekári dosiahli vyššie mzdy pre sestry aj stabilizačné príspevky a pomohli sme 25 zdravotníckym profesiám. Ukážte mi, kde iná profesia žiadala zvýšenie platov pre druhú profesiu. V našich ôsmich požiadavkách sme žiadali aj navýšenie platov sestier.
Predsedníčka komory sestier Iveta Lazorová hovorí: „Nemáme záruku, že sa zlepší starostlivosť o pacientov, nemáme záruku, že sa pacienti dostanú k starostlivosti rýchlejšie.“Bude súčasťou memoranda aj záruka, že k tomu dôjde? Viete sa zaručiť, že sa skrátia čakacie doby, lekári budú k pacientom ústretovejší a budú s nimi aj lepšie komunikovať?
Prečo sú tieto problémy často o nepríjemnej komunikácii zdravotníkov? Tá je, pripúšťam to, som tiež príbuzný pacientov a zažívam to, čo ostatní. Pacienti dlho čakajú na operáciu, to bol dôvod, prečo sme išli do výpovedí. Keď v júni diagnostikujeme melanóm oka a v novembri sa pacient dostane na operáciu, nie je to v poriadku. Ani to, keď žena, ktorá si nahmatá hrčku a rýchlo jej diagnostikujeme nádor, dostane operáciu o dva mesiace. Podstata problému je, že nemocnica má šesť nových operačných sál, ale využíva len dve, lebo nemá sestry a anestéziológov. Denne sa nám stáva, že ráno vidíte operačný plán, pacient je nachystaný, tri mesiace čaká na operáciu, má predoperačné vyšetrenia, rodina je v strese a my ho ráno zobudíme a povieme mu, že máme ďalších päť akútnych prípadov a nezmestí sa tam, lebo nemôže ísť na sálu pre nedostatok personálu.
Tomu má pomôcť vyššia mzda.
Aj pri mzdách je snaha, aby personál prišiel do nemocníc, aby mal motiváciu zostať tam. Aby ostali skúsení lekári okolo štyridsiatky, čo sú najefektívnejší lekári, tí teraz chýbajú. Jediná možnosť, ako skrátiť čakacie doby, je personál a zlepšiť prístup. Keď bude viac personálu, bude mať viac času na pacientov, menej nervozity. Máme kolegyňu z novorodeneckej JIS, ktorá má 140 dní nevyčerpanej dovolenky. Keď podala výpoveď a riaditeľ povedal, že si ju musí vyčerpať, prednostka prišla na riaditeľstvo, nech nebláznia, lebo keby im odišla, musia zavrieť oddelenie. Keď máte 140 dní nevyčerpanej dovolenky, kto by dokázal byť 24 hodín usmiaty? Lekári a sestry si musia oddýchnuť, aby prišli usmiati do práce. Keď máte jednu sestru na nočnej na celom internom, kde máte aj stokilových pacientov, musíte ich prevracať a majú tam byť dve s tromi sanitármi, ako má byť tá sestra usmiata a milá? Bez toho, aby sme toto vyriešili, sa nepohneme k tomu, aby sa zlepšil prístup a bolo menej nervozity na oddeleniach.
Pracujem v nemocnici, kde sa na urológii nedá prejsť cez chodbu, toľko je tam pacientov v čakárni. Lekár na ambulancii vybaví 70 pacientov od 7. do 15. hodiny a popritom odbieha operovať. Ako máme mať čas venovať sa pacientom, keď chceme takúto „efektivitu“lekárov a ambulanciu, ktorá na konci roka bude zisková, čo je super, ale čo dávame pacientom, akú kvalitu? Mali ste rozhovor s lekárkou, ktorá odišla do Švédska a povedala, že má na pacientku v ambulancii niekedy aj hodinu. Inak to nezlepšíme, ako keď lekár bude mať na pacienta čas. Ak zamestnanci budú mať podmienky, aby sa zregenerovali a prišli do roboty usmiati, aby si nepriniesli rodinné ťažkosti a stres z toho, že vidia, že sú sami na klinike, lebo im vypadla ďalšia kolegyňa. Bez tohto nezlepšíme správanie zdravotníkov. A ďalší obrovský problém je, že máte tak málo zdravotníkov, že si ako prednosta či primár nemôžete vyberať lepších. Dnes máme často kolegov, ktorí sú nekvalitní. Najradšej by sme im povedali, nech si nájdu iné povolanie. Ale nemôžeme, lebo povie, že nebude slúžiť, alebo dá výpoveď a oddelenie skončilo. Bez tohto sa to nemôže zlepšiť.
Pacienti zažívajú problémy v zdravotníctve, čo sa pre nich od januára zmení?
Riešenie je začať riešiť financovanie nemocníc, aby mohli normálne fungovať. Musíme zabezpečiť viac personálu, čo nie je len o platoch, ale aj o lekárskych fakultách, ktoré melú z posledného. Treba podporiť, aby lekár po škole ostal na Slovensku – ide o plat aj o atestáciu. Hlavný dôvod odchodu mladých lekárov zo Slovenska je komplikované atestačné vzdelávanie, čo ukázal prieskum. To sa však nedá vyriešiť hneď.