Desať poslancov OĽaNO skúša svoju silu
Občianskodemokratická platforma v OĽaNO by sa chcela emancipovať, debaty o odchode z klubu viedli už pred 17. novembrom. Nateraz zostávajú
Pred začiatkom poslednej tohtoročnej riadnej schôdze parlamentu sa pripomenula skupina desiatich poslancov OĽaNO, ktorí už pred časom v rámci klubu vytvorili občianskodemokratickú platformu.
Opäť sa – aspoň verbálne – opatrne postavili predsedovi hnutia a ministrovi financií Igorovi Matovičovi. V októbri ho kritizovali za jeho výroky proti novinárom a nekonštruktívnu politiku vo vzťahu k SaS.
Teraz im prekáža Matovičov rozpočet. Diplomatickým slovníkom oznámili, že majú problém s tým, ako rozpočet doľahne na samosprávy, ktoré čelia nielen problémom pre inflačnú a energetickú krízu, ale aj výpadkom príjmov v dôsledku takzvaného rodinného balíčka, ktorý predseda OĽaNO presadil na jar.
Platforma vo svojom stanovisku oznámila, že budú „trvať na tom, aby výpadok kompenzovalo ministerstvo financií“. Žiadajú aj to, aby Matovič do rozpočtu doplnil výdavkové limity, ku ktorým sa vláda zaviazala, alebo aby Hegerov kabinet aspoň „našiel dohodu s Európskou komisiou, ktorá neohrozí čerpanie financií z plánu obnovy“.
Samotné vyhlásenie nepôsobí príliš tvrdo. Podstatnejšie je, čo je za ním. Desiatka poslancov OĽaNO si uvedomuje politickú silu, ktorú má v čase, keď je vláda menšinová a koalícia potrebuje v parlamente každý hlas. No zároveň platí, že zatiaľ skôr hľadajú, ako by mohli túto silu využiť.
VÝMENA MATOVIČA ALEBO ODCHOD?
Občianskodemokratická platforma v rámci klubu OĽaNO vznikla začiatkom októbra. Vytvorilo ju deväť skôr liberálnejších poslancov klubu a politikov, ktorých na kandidátku hnutia OĽaNO do parlamentných volieb v roku 2020 nominovala strana Zmena zdola ministra životného prostredia Jána Budaja.
Práve Budaj je považovaný za myšlienkového lídra skupiny, i keď on sám svoju rolu prezentuje opatrnejšie. „Nie som poslanec. Je to platforma vnútri riadneho klubu OĽaNO. No sú tam poslanci, ktorí kandidovali za moju stranu,“vravel v októbri s tým, že pôvodné vyhlásenie platformy bolo mienené ako „pomoc hnutiu OĽaNO“.
Najvýraznejšími postavami medzi poslancami platformy sú predseda mediálneho výboru Kristián Čekovský, poslankyňa a aktivistka Monika Kozelová, exprimátorka Skalice Anna Mierna, k platforme sa hlási aj poslanec Tomáš Šudík či poslankyne Anna Remiášová alebo Jarmila Vaňová. K skupine sa pridala aj poslankyňa Martina Brisudová, čím sa počet členov rozrástol na desať.
To pri dnešných parlamentných počtoch nie je málo. Vládne strany OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí majú 70 poslancov (vládu ešte podporujú minimálne dvaja bývalí poslanci OĽaNO, Katarína Hatráková a Ján Mičovský), klub OĽaNO má z toho 47 poslancov.
Prvotné vyhlásenie platformy kritizujúce Igora Matoviča nevyvolalo veľkú reakciu, predseda hnutia štýl politiky ani rétoriku nezmenil, čo uznávali aj jeho kritici. „Áno, nevidíme, že by to niekam viedlo. Podľa toho sa zariadime. No v tejto chvíli je veľmi hypotetická otázka, čo urobíme,“vravel poslanec Kristián Čekovský v októbri.
Ako vyzeral pokus o Čekovského „zariadime sa“, poslanci verejne nekomentujú. No podľa
Možno nie sme takí výrazní, ale snažíme sa meniť politiku vnútri.
Tomáš Šudík
poslanec OĽaNO
informácií Denníka N sa v novembri v platforme objavili reálne úvahy o tom, že by desiatka poslancov z klubu OĽaNO odišla, i keď by ďalej podporovala Hegerovu vládu. Dokonca sa uvažovalo o symbolickom dátume – 17. novembri, teda výročí Nežnej revolúcie, ktorej tvárou bol aj minister Ján Budaj.
Nakoniec prevážil názor, aby platforma robila vláde a najmä väčšine hnutia OĽaNO niečo ako „vnútornú opozíciu“. Politici platformy zároveň formulovali aj niekoľko požiadaviek adresovaných vedeniu hnutia. Napríklad aby sa OĽaNO otvorilo pre nových členov a z hnutia sa stala riadna strana s regionálnymi štruktúrami. Odvážnejší bol druhý návrh – aby Igor Matovič odišiel z postu predsedu hnutia a aby ho nahradil premiér Eduard Heger.
AKO ĎALEJ, PLATFORMA
O tom, s akou razanciou poslanci platformy o výmene na poste predsedu OĽaNO hovorili, rozprávajú ľudia z klubu rôzne. No debata o takejto možnosti vnútri OĽaNO párkrát prebehla. Aj ľudia z platformy, aj iní politici klubu OĽaNO vravia, že Igor Matovič v reakcii ponúkol odchod z funkcie predsedu, ak by bol problém len v ňom.
Rozdiel je vo vnímaní toho, ako vážne to Igor Matovič s takýmto návrhom myslí. Predseda OĽaNO vie, že v klube hnutia má väčšinovú podporu a poslanci platformy sú v skutočnosti v menšine. Pokojne by teda mohol dať hlasovať podobne, ako dal v lete hlasovať o svojom zotrvaní na poste ministra financií; teda v čase, keď jeho demisiu žiadala SaS.
Za Matovičovu demisiu boli vtedy len dvaja poslanci zo 47-členného poslaneckého klubu: Kristián Čekovský a Andrej Stančík. Aj keby dnes výmenu na poste predsedu OĽaNO podporovali všetci desiati poslanci z občianskodemokratickej platformy, stále by boli v menšine.
A spochybňovať názor väčšiny klubu by si poslanci dovoliť nemohli, lebo by to nevyznievalo demokraticky.
Hnutie OĽaNO čaká v decembri snem, na ktorom by sa otázka výmeny predsedu mohla otvoriť, no platformu by tam mohol zastupovať fakticky len Ján Budaj. Členom hnutia je totiž len časť poslancov z poslaneckého klubu OĽaNO. Podľa vlaňajšej výročnej správy malo OĽaNO ku koncu roka 2021 iba 50 riadnych členov.
Mená svojich členov OĽaNO nezverejňuje, podľa zákona tak musia robiť len pri členoch výkonného orgánu strany, teda členov predsedníctva. Budaj je jedným z deviatich členov predsedníctva OĽaNO.
Názory na to, ako má platforma postupovať ďalej, sa počas posledných týždňov medzi poslancami menili. Možnosť, že by jej členovia z klubu OĽaNO odišli, je stále v hre, má však niekoľko „ale“. Ak by si chceli vytvoriť vlastný poslanecký klub (čo so sebou nesie výhody, napríklad účasť na poslaneckom grémiu), potrebovali by súhlas pléna parlamentu.
S vytváraním nových klubov majú strany, ktoré prešli parlamentnými voľbami, tradične problém. Práve preto nemá vlastný klub ani strana Hlas, ktorej členom je jedenásť poslancov zvolených pôvodne za Smer.
Poslanci z občianskodemokratickej platformy by také niečo mohli teoreticky preklenúť, ak by koalícii povedali, že buď im vytvorenie klubu schváli, alebo nebudú vládu podporovať. No práve tu narážajú poslanci platformy na svoje limity: i keď s mnohými krokmi koalície nesúhlasia, nechcú pôsobiť nekonštruktívne ani pomôcť predčasným voľbám.
VIEME, ŽE NIE SME VÝRAZNÍ
Platforma vnútri OĽaNO sa preto teraz mieni zamerať na poslednú tohtoročnú schôdzu parlamentu. Jej poslanci považujú za svoj aktuálny cieľ zabrániť tomu, aby cez koalíciu neprechádzali najspornejšie veci, napríklad zníženie trestov za majetkové trestné činy.
„Platforma má výrazný vplyv na politické dianie,“tvrdí poslanec Tomáš Šudík. „Možno nie sme takí výrazní, ale snažíme sa meniť politiku vnútri. Podarilo sa nám zablokovať veľa vecí ešte predtým, ako uzreli svetlo sveta, alebo veci, ktoré boli nepredpokladané. Naša platforma napríklad zablokovala zníženie DPH na lyžiarske vleky.“
Výhrady k štátnemu rozpočtu sú teraz najviditeľnejším krokom platformy. „Keby sme ich nemysleli vážne, tak by sme s nimi neprišli,“povedala poslankyňa a členka platformy Jarmila Vaňová. Ani ona, ani jej kolegovia však už nahlas nehovoria, či by mohli štátny rozpočet nepodporiť, ak vláda ich požiadavkám nevyhovie.
Podľa Kristiána Čekovského obe ich podmienky – teda kompenzácia pre samosprávy za zvýšený daňový bonus aj výdavkové limity – napĺňajú verejný záujem, a preto na nich budú trvať. Čo by robili, ak by im Matovič neustúpil, nespresnil.
Minister Ján Budaj si myslí, že návrhy platformy sú konštruktívne. „Som presvedčený, že budú splnené,“povedal. „Všetci chceme, aby rozpočet bol dobrý. Veľmi kvitujem, že sa platforma zaujíma o samosprávu, lebo po ťažkých rokovaniach s učiteľmi a lekármi je potrebné, aby sme prejavili súdržnosť s obcami, ktoré veľmi pomohli počas covidu. Samospráva zostala opustená a je dobre, že sa zdvihla téma ich odškodnenia.“
Na otázku, či by desiati poslanci platformy mohli nakoniec z klubu OĽaNO odísť, odpovedajú jej politici zdržanlivo. Ján Budaj vylúčil, že by si poslanci chystali pôdu na takýto krok svojím vyhlásením k rozpočtu.
„To by určite ohlásili inou formou, nejakou tlačovkou, nie takýmito poznámkami na okraj,“povedal minister.
Poslankyňa Vaňová povedala, že takéto rozhodnutie zatiaľ nie je na stole, poslanec Šudík ho nevylúčil. „Nejde nám o mediálny priestor, ale o budúcnosť Slovenska. Keď to ide meniť zvnútra, tak to robíme. Ale veľa vecí sa môže do konca roka zmeniť. Pokiaľ nebudú naše požiadavky naplnené, tak nechcem vylučovať nič,“povedal.
Poslanec Kristián Čekovský povedal, že hlavným dôvodom vzniku platformy bolo zastaviť stupňovanie agresivity medzi demokratmi, otvorene pomenovať, kto takúto komunikáciu vedie, a snažiť sa ju korigovať. „Zásadné otázky, ktoré by sa týkali nášho zotrvania v klube OĽaNO, však riešime výlučne interne.“
Podľa predsedu klubu OĽaNO Michala Šipoša by mali poslanci platformy svoje výhrady – aj tie k rozpočtu – komunikovať v prvom rade na poslaneckom klube. „Neviem o tom, že by to urobili, mne to nikto neoznámil,“povedal. Na otázku, či ich vyhlásenie nečíta ako prípravu na odchod z klubu, reagoval slovami, že sa treba spýtať ich.
„Počúvam rôzne šumy. Každý sa teraz snaží zasiahnuť, aby štátny rozpočet neprešiel. Myslím si, že keď si sadneme na klube a všetky veci si povieme, veľmi rýchlo sa to vysvetlí.“
Premiér Eduard Heger pre Denník N povedal, že s poslancami z občianskodemokratickej platformy komunikuje priebežne. Ako povedal, hovoril s nimi aj o ich utorkovom vyhlásení a nepovažuje ho za kritiku rozpočtu. „Ja som z toho nemal pocit kritiky, bolo to skôr vyjadrenie ich postojov, na čo má každý politik právo,“vysvetlil predseda vlády.
Či mu navrhli, aby vymenil Igora Matoviča na poste predsedu OĽaNO, nepovedal. „Ja z rokovaní nevynášam, toto sa odo mňa nedozviete,“reagoval a dodal, že „má presvedčenie“, že neodídu z poslaneckého klubu hnutia.
ČO VYČÍTAJÚ ROZPOČTU
Kompenzácia pre samosprávy je aj podľa vyjadrení politikov platformy vec, na ktorej im naozaj záleží. Kde je vlastne problém?
Zvýšenie daňového bonusu od júla a od januára zníži v roku 2023 obciam, mestám a župám príjmy o 730 miliónov eur. Vláda chce 290 miliónov vykryť tým, že sa odloží krúžkovné, pozmeňovací návrh je už v parlamente. Zvyšných 440 miliónov vykrytých nie je.
Poslanci platformy nesúhlasia ani s tým, že v rozpočte nie sú výdavkové limity. K ich zavedeniu už v budúcoročnom rozpočte sa vláda zaviazala v pláne obnovy. Ide o sumu v eurách, ktorú výdavky rozpočtu nemôžu prevýšiť, ani keď príjmy štátu budú vyššie, ako plánoval. Úspory nám budú pomáhať v horších časoch.
Na jar ich parlament schválil v bežnom zákone, vďaka čomu mohla vláda požiadať o prvú platbu zo 6-miliardového plánu obnovy v sume 460 miliónov eur. Komisia nás teraz varuje, že ak výdavkové limity nebudú aj v rozpočte, pôjde o zvrátenie míľnika a môže nám stopnúť ďalšie peniaze z plánu obnovy.
Debata o limitoch na výdavky sa zadrhla v lete pre rozdielny pohľad ministerstva financií a rozpočtovej rady najmä na to, kedy príde pre vládu trest, ak ich nedodrží – či v nasledujúcom roku, alebo o dva roky. Ministerstvo žiada viac času.
Situáciu ešte politicky skomplikovalo veto ministra práce a podpredsedu Sme rodina Milana Krajniaka. Rozpočtová rada však jeho obavy vyvracia. Výdavkové limity sa netýkajú jednorazovej pomoci a neobmedzia 3,4-miliardový balíček na energetickú krízu.
Vláda nemá zlepšiť hospodárenie o pol miliardy, čo vraví Krajniak, ale o 200 miliónov, lebo prešla dôchodková reforma.
Počúvam rôzne šumy. Každý sa teraz snaží zasiahnuť, aby štátny rozpočet neprešiel.
Michal Šipoš
predseda poslaneckého klubu OĽaNO