Bankové zisky lákajú poslancov
Poslanci diskutujú o rozšírení osobitného odvodu z podnikania regulovaných subjektov aj na banky. Bankári varujú, že by to obmedzilo úverovanie
Bankám zrejme na zisky siahne štát aj počas Hegerovej vlády, podobne ako to robili predtým vlády Smeru. A to aj napriek tomu, že vláda s bankami pred letom 2020 podpísala memorandum, ktoré to vylučuje. Igor Matovič si ešte ako premiér naň slávnostne pripil s bankármi čistou vodou.
Na aktuálnej schôdzi parlamentu budú poslanci rozhodovať aj o návrhu poslanca OĽaNO Milana Vetráka, ktorý rozšíri okruh platcov osobitného odvodu z regulovaných činností a zvýši jeho sadzbu. O bankách sa v ňom síce nehovorí, z výrokov politikov však vyplýva, že je len otázkou času, ktorý poslanec takýto návrh predloží. O zapojení bánk do platenia odvodu diskutovali poslanci už niekoľkokrát.
Vetrák v parlamentnom výbore hovoril, že OĽaNO si memorandum s bankármi ctí. No jedným dychom dodal, že sa k nemu zaviazala vláda, a nie poslanci. Preto takýto návrh poslanci podať môžu a môžu zaň podľa svojho svedomia aj hlasovať.
Na bankovom odvode, ktorého zrušenie si bankári vyrokovali s vládou pred vyše dvomi rokmi, zaplatili banky v minulosti štátu miliardu eur. Platili na ňom zhruba 150 miliónov eur ročne, nepočítal sa zo zisku, ale z vybraných pasív.
Osobitný odvod regulovaných spoločností sa platí z očakávaných hrubých ziskov. Podľa odborníkov z bankového sektora by mohol banky vyjsť zhruba na 80 miliónov eur ročne, boli by tak významným prispievateľom. Vlani štát z osobitného odvodu vyzbieral od regulovaných subjektov 94 miliónov eur.
NEGATÍVNE DÔSLEDKY MÔŽU PREVÝŠIŤ PRÍNOS
Banky s platením nového odvodu nesúhlasia. Podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) výrazne obmedzí priestor na úverovanie, ktoré by mohlo podporiť rast slovenského hospodárstva. Zvlášť v čase nedostatku energií, vysokej inflácie a geopolitickej nestability.
V priemere banky potrebujú na miliardu eur úverov asi 75 až 80 miliónov eur najkvalitnejšieho kmeňového kapitálu tvoreného najmä zo zisku a z vkladov akcionárov, tvrdí SBA. Ak ich kmeňový kapitál bude o päť rokov napríklad o 500 miliónov eur nižší, znamená to zníženie úverovania slovenskej ekonomiky o 6,5 miliardy eur, vyčísľujú. „Vplyv odvodu bude výrazne vyšší a ďalekosiahlejší ako jeho pozitívne vplyvy v podobe vyššieho príjmu do štátneho rozpočtu,“tvrdia bankári. Pripomínajú, že si plnia všetky záväzky z memoranda, ktoré podpísala s vládou, a nepáči sa im spôsob, ako sa takýto zákon bez riadneho pripomienkovania pripravuje.
Vláda sa v memorande s bankármi v roku 2020 zaviazala zrušiť bankový odvod a sľúbila, že „nebude vyvíjať žiadne aktivity smerujúce k zavedeniu akéhokoľvek obdobného inštitútu minimálne počas volebného obdobia na roky 2020 – 2024“.
Banky na výmenu stiahli všetky žaloby na štát v súvislosti s bankovým odvodom a zaviazali sa podporovať ekonomiku úvermi aj nákupmi slovenských štátnych dlhopisov.
ČO MALI BANKY SPLNIŤ
O tom, že bankári neplnia svoje povinnosti z memoranda, presviedčal poslancov v parlamentnom výbore pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický zo Smeru, keď vyčítal Vetrákovi, že banky v jeho návrhu na osobitné zdanenie chýbajú.
Bankári však tvrdia, že od konca júna 2020 do konca minulého roka nevyplatením dividend zvýšili vlastné zdroje o 829 miliónov eur, čím prekročili svoj záväzok z memoranda trojnásobne. Ďalej že navýšili úverovanie obyvateľstvu a firmám o 6 miliárd eur, čím prekročili svoj záväzok z memoranda rovnako trojnásobne. Súbežne s tým navýšili financovanie vybraných subjektov štátu a nákup štátnych dlhopisov o 1,8 miliardy eur a aj v tomto prípade prekročili záväzok z memoranda o tri štvrtiny.
DOČASNÝ ODVOD
Zákon o osobitnom odvode začal platiť v roku 2012, malo to byť opatrenie na zmiernenie následkov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Odvod mal byť dočasný, no v roku 2016 sa zdvojnásobil. Platia ho energetické firmy, poskytovatelia telekomunikačných služieb či poisťovne.
Návrh rozšíriť skupinu firiem platiacich osobitný odvod navrhol Vetrák z OĽaNO koncom leta po tom, čo ho – ako sám hovorí – prediskutoval s ministerstvom financií. Doplnil doň médiá a všetky ostatné subjekty, ktoré majú licenciu od Národnej banky Slovenska s výnimkou bánk. Cieľom malo byť podľa jeho slov „zdaniť nadmerné zisky vyvolané krízou“. A hlavne zabezpečiť peniaze do štátneho rozpočtu.
Návrh na rozšírenie okruhu platcov odvodu bol už súčasťou desiatich požiadaviek OĽaNO, ktoré malo na konci leta v čase vrcholiacej vládnej krízy na Richarda Sulíka. Vtedy sa k nemu priamo priznávalo ministerstvo financií. Podľa zdrojov SME pochádza priamo z hlavy ministra financií Igora Matoviča a vznikol už na prelome rokov ako súčasť plánovanej rozsiahlej daňovo-odvodovej reformy, ktorú Matovič nazval „daňová revolúcia“.
O tom, že aj banky treba
Vplyv odvodu bude výrazne vyšší a ďalekosiahlejší ako jeho pozitívne vplyvy v podobe vyššieho príjmu do štátneho rozpočtu.
bankári
zdaniť, lebo majú vysoké zisky a mali by prispieť viac do rozpočtu, hovoril Matovič už pred rokom. Tvrdil, že sa s bankami chce rozprávať o vyšších daniach, ale zo zisku, nie z aktív, tak ako bol nastavený bankový odvod v minulosti. Nakoniec o tejto téme hovorili až v októbri tohto roku.
ČO SA MÁ EŠTE ZMENIŤ
Osobitný odvod regulovaných odvetví by sa mal po novom strojnásobiť na 12 percent zo ziskov. Navyše už by nemal byť dočasný a jeho sadzba nebude s časom klesať.
Platiť by ho mali okrem bánk, ktoré sú zatiaľ otázne, ostatné inštitúcie s licenciou od Národnej banky Slovenska, napríklad lízingové firmy, správcovské spoločnosti či sprostredkovatelia, ak ich ročný zisk dosiahne aspoň 3 milióny eur. Ďalšou novou firmou má byť SkyToll. Vetrák sľubuje pozmeňovací návrh, ktorý by z okruhu platcov vylúčil médiá.
Aj keď poslanec OĽaNO tvrdí, že chce zaťažiť firmy, ktoré majú „nadmerné zisky“z krízy, návrh neobsahuje žiadne analýzy ukazujúce, že navrhovaní platcovia ich aj majú. Vô
Osobitný odvod regulovaných spoločností sa platí z očakávaných hrubých ziskov. Podľa odborníkov z bankového sektora by mohol banky vyjsť zhruba na 80 miliónov eur ročne, boli by tak významným prispievateľom.
bec nehodnotí ziskovosť, teda koľko firmy zarábajú svojim akcionárom s ohľadom na to, koľko kapitálu vo svojich firmách držia.
Slovenské banky majú pritom v porovnaní s konkurentmi v Európe podpriemernú ziskovosť, opakovane na to upozorňuje NBS. Aj keď ako veľké inštitúcie v sektore, ktorý presahuje bilančnou sumou úroveň hrubého domáceho produktu krajiny, majú dohromady v absolútnych hodnotách vysoké zisky.
Vetrákov návrh neprešiel žiadnym pripomienkovaním, aj keď je v parlamente už od konca letných prázdnin.
Na riadnu diskusiu o návrhu Vetráka vyzývala aj Národná banka Slovenska, lízingové spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi a sprostredkovatelia. Rovnako to žiadala aj Republiková únia zamestnávateľov, podľa ktorej návrh patrí k tým s najnegatívnejšími následkami na podnikateľov. Po riadnej diskusii teraz volajú aj banky.