Zasiahne nová daň len nadmerné zisky?

Parlament bude hlasovať o novom odvode z nadmerných príjmov pre výrobcov elektriny. Postupuje tak na základe nariadenia Rady EÚ, ktoré prikazuje štátom mimoriadne zisky vybraných elektrární zdaniť a rozdeliť medzi ľudí.

Ide o reakciu na energetickú krízu, ktorá prudko zvýšila ceny elektriny. Zarábajú na nej niektorí výrobcovia, ktorí ju predávajú na trhu drahšie v porovnaní s ich výrobnými nákladmi. Generujú nadmerné príjmy, preto sa ustálil názov windfall tax.

Členské štáty sa pôvodne dohodli, že strop trhových príjmov bude 180 eur za megawatthodinu, no každá krajina si bude môcť určiť vlastný strop aj mieru zdanenia.

Slovenská vláda navrhla, že firmám zdaní 90-percentnou sadzbou všetko nad strop, ktorý má byť medzi 50 a 250 eurami. Problematické je, že novela nedefinuje, aký strop bude platiť pre jednotlivé typy elektrární. To má určiť nariadením vláda.

Ide pritom o kľúčovú informáciu, na základe ktorej budú výrobcovia vedieť, o koľko peňazí prídu. Niektoré bioplynové stanice by mohol odvod uvrhnúť do straty, tvrdí ich asociácia. Slovenské elektrárne ho zase môžu vnímať ako porušenie memoranda, v ktorom sa vláda zaviazala, že už tejto firme ďalšie dane zvyšovať nebude. Vláda im to sľúbila za to, že elektrárne počas celého budúceho roka nezvýšia ceny domácnostiam.

KTO BUDE DAŇ PLATIŤ

Odvody by sa mali týkať elektrární, ktoré nespaľujú plyn, keďže ten je extrémne drahým palivom. Zákon spomína jadrové, vodné, slnečné, biomasové a hnedouhoľné elektrárne. Na zozname sú aj ďalšie, ktoré však nemajú v slovenskom energetickom mixe vysoké zastúpenie.

Výnimku dostanú malé zdroje s výkonom do 0,9 megawattu, prečerpávacie vodné elektrárne, elektrina vyrobená z biometánu a daň sa nebude vzťahovať ani na príjmy z predaja na trhu s regulačnou elektrinou a z kompenzácie za redispečing či protiobchod. Odvodové obdobie je rozdelené na kalendárne mesiace, a to od decembra 2022 do decembra 2024.

Medzi prvými sa ozvali bioplynové stanice. Zastropovanie zdrojov s výkonom nad 0,9 megawattu totiž zasiahne väčšinu z nich, keďže takmer všetky zdroje spaľujúce bioplyn boli postavené s výkonom 0,99 megawattu. Segment bioplyniek, kde dlhé roky stanovené výkupné ceny nepokrývali reálne prevádzkové náklady a splátky úverov, nehovoriac o vytváraní zisku a priestoru na budúce investície, môže nesprávne nastavené stropovanie viesť k ich ďalšej likvidácii, upozornila Slovenská bioplynová asociácia.

„Ak bude platiť cenový strop, množstvo bioplyniek nebude vôbec vyrábať elektrinu, pretože by ju po započítaní odvodu predávali so stratou,“vysvetľuje asociácia. Hrozí preto, že mnohé stanice budú nútené znížiť alebo úplne ukončiť výrobu.

Medzi výnimkami zo stropovania sú zdroje využívajúce biometán, na Slovensku však zatiaľ existuje len jedna biometánová stanica. Vladimír Šošovička, predseda asociácie, žiada preto výnimku aj pre bioplynky, podobne to podľa neho urobili iné krajiny.

OSTATNÉ OBNOVITEĽNÉ ZDROJE

Slovenská asociácia fotovoltiky a obnoviteľných zdrojov hovorí, že vláda nevylúčila z príjmových stropov mnohých zelených výrobcov, ktorí dostávajú podporu formou garantovaných výkupných cien, pritom európske nariadenie to odporúča.

Vyslovene sa tam píše: „Títo výrobcovia nemajú prospech zo zvýšených príjmov vyplývajúcich z nedávneho prudkého nárastu cien elektriny. Existujúci výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje tento druh štátnych opatrení, by preto mali byť z uplatňovania stropu trhových príjmov vylúčení.“

V súčasnosti je na Slovensku viac ako 90 percent výroby elektriny z fotovoltiky v režime garantovaných výkupných cien. Títo výrobcovia nemajú podľa šéfa asociácie Jána Karabu žiadne nadmerné príjmy, keďže ich príjmy sú stropované práve výkupnými cenami. „Veterné elektrárne na Slovensku prakticky nemáme, takže tu sa nedá hovoriť o nadmerných príjmoch,“tvrdí Karaba a dodáva, že nový odvod bude potenciálne likvidačný pre bioplynové stanice, biomasové elektrárne a teplárenské kogeneračky, ktoré spoluspaľujú biomasu.

Nie je vylúčené, že špeciálny odvod zasiahne aj elektrárne s garantovanou výkupnou cenou. Závisí to od toho, či bude táto cena vyššia ako strop, ktorý stanoví vláda. O ešte väčšiu sumu môžu prísť zdroje, ktoré sa vzdali garantovaných cien, aby mohli elektrinu predávať drahšie na voľnom trhu. Tam sa ceny od vypuknutia vojny pohybujú na priemernej úrovni zhruba 300 eur za megawatthodinu. Nakoniec im štát veľkú časť týchto príjmov môže zobrať.

Fotovoltici vravia, že Slovensko pri implementácii zachádza ďaleko nad rámec toho, čo EÚ očakáva. Chce totiž stropovať aj výrobcov, ktorí majú nižšie výkupné ceny, a v zákone počíta s možnosťou, že strop pre niektoré elektrárne môže byť 50 eur, čo je hlboko pod 180 eurami za megawatthodinu, na ktorých sa Únia dohodla.

„Ministerstvo hospodárstva zneužilo dobre myslené opatrenie EÚ na uštedrenie ďalšej rany obnoviteľným zdrojom,“odsudzuje novelu Ján Karaba, šéf asociácie. Dodáva, že takýto zásah môže mať pre niektorých výrobcov elektriny až likvidačné následky.

„Podotýkam aj, že opatrenie nebolo s odbornou verejnosťou vôbec vopred konzultované a má byť prijaté v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré prípadné konzultácie ani neumožňuje,“hovorí Karaba.

SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE

Forma, v akej sa nakoniec zákon prijme, je kľúčová aj pre najväčšieho výrobcu elektriny u nás. Slovenské elektrárne (SE) spolu s ministerstvami financií a hospodárstva ešte vo februári podpísali memorandum, vďaka ktorému majú domácnosti dostať lacnejšiu elektrinu z tretieho bloku Mochoviec.

Dohoda bola reakciou na iniciatívu vtedy ešte ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý chcel minulú zimu SE mimoriadne zdaňovať. Firma preto súhlasila, že sa vzdá časti svojich ziskov – namiesto toho, aby 6,1 terawatthodiny ročne predala drahšie na trhu, dodá ju slovenským domácnostiam. Výmenou za to jej slovenská vláda sľúbila, že žiadne ďalšie nové dane nebude najbližšie roky vymýšľať.

V memorande sa konkrétne píše: v rokoch 2022 až 2025 nebudú (ministerstvo financií a hospodárstva) vyvíjať iniciatívu a ani nepodporia žiadnu iniciatívu smerujúcu k zavedeniu, zvýšeniu alebo sprísneniu akejkoľvek novej dane, odvodu, poplatku, špecifickej platby alebo regulácie, ktorá by mala dodatočný negatívny finančný dosah na Slovenské elektrárne. Pre vylúčenie pochybností sa predchádzajúca veta neuplatní na zmeny, ktoré sa týkajú ekonomických subjektov pôsobiacich aj mimo sektora energetiky.

Slovenské elektrárne prevádzkujú všetky jadrové zdroje u nás, ale aj veľa vodných elektrární či jednu uhoľnú. Ani ony nevedia, aké stropy pre ne budú platiť, preto sa zatiaľ k vládnemu návrhu zdanenia nechcú detailnejšie vyjadrovať.

Hovorkyňa SE Oľga Baková uviedla, že „potenciálne by však mohlo dôjsť k porušeniu memoranda v závislosti od toho, aké budú prijaté cenové stropy“.

Opatrenie na pomoc domácnostiam pritom iba v týchto dňoch schválila Európska komisia.

Stropy môžu mať zásadný vplyv aj na štátnu firmu Vodohospodárska výstavba, ktorá vlastní napríklad vodnú elektráreň Gabčíkovo. Týkať by sa mali aj biomasových elektrární krachujúcej skupiny Arca. Tie sa vlani prepadli do strát, lebo im zdraželo palivo a elektrinu predávajú za štátom garantované ceny, nie za trhové.