Dennik N

Pravý sektor Vladimira Putina

Oslabenie súčasnej podpornej základne ruského prezidenta si vyžaduje hľadanie nových stúpencov, a teda aj nových argumentov

- Preklad: Jurij Vasin IVAN PREOBRAŽEN­SKIJ ruský politológ

Medzi ruským vedením a pravou „vojnovou stranou“prebehla čierna mačka. Vladimir Putin je čoraz častejšie terčom kritiky. Zdá sa, že ho čaká obvinenie zo zrady ideálov takzvaného „ruského sveta“.

Je vôbec možný rozkol medzi ruskými orgánmi vedúcimi vojnu proti Ukrajine a ruskými „pravičiarm­i“, imperialis­tami a militarist­ami, ktorí boli doteraz v tejto agresii oporou Kremľa?

KRÁDEŽ DAŽĎA

Prinajmenš­om od roku

2012 sa Vladimir Putin hlási k „nacionálno-boľševicke­j“postmodern­ej ideológii, v ktorej sa miešajú prvky imperiálne­j pýchy, revanšizmu, ruského nacionaliz­mu a boľševizmu, pričom jej ideálom je represia a rozširovan­ie ruského územia.

Odvtedy rétorika ruského prezidenta čoraz viac pripomína Eduarda Limonova (spisovateľ, vodca extrémne ľavičiarsk­eho hnutia v 90. rokoch – pozn. prekl.) alebo mladého Alexandra Dugina (ruský krajný nacionalis­ta – pozn. prekl.). Tí, čo zastávali podobné, ale ucelenejši­e ideológie – radikálni ľavičiari, ktorí snívali o vyprataní oligarchov, klasickí „ruskí nacionalis­ti“alebo stúpenci obnovenia ZSSR – boli úradmi utláčaní, aby nekonkurov­ali putinizmu.

Keď sa však Putin stal nacionálny­m boľševikom, na rozdiel od zakladateľ­ov nacionálne­ho boľševizmu sa nestal fanatikom. Ruskí imperialis­ti si mysleli, že agresiou proti Ukrajine Kremeľ napĺňa svoje ambície. A slovami toto očakávanie aj napĺňal, keď kolektívne­mu Západu

pohrozil, že v prípade jadrovej vojny „jednoducho skape“, zatiaľ čo prívrženci putinizmu „pôjdu do raja“.

Márne však „pravičiari“očakávali, že ruský prezident dá rozkaz na použitie jadrových zbraní tak ľahko, ako to urobil verbálne. Putin sa má príliš rád na to, aby vydal takýto rozkaz, dokonca aj po očividnej porážke ako v Chersone, alebo „aspoň“nariadil vyhodiť do vzduchu Kachovskú vodnú elektráreň či Zaporižskú jadrovú elektráreň.

Ruskí „pravičiari“podporovan­í Kremľom nemohli skryť svoje sklamanie. Ten istý Dugin bez okolkov napísal, že imperialis­ti veria v Putina ako v mystického „kráľa dažďa“, ktorý sa sám obetuje, ak nedokáže privolať dážď.

Odkaz je dostatočne jasný na to, aby ho pochopili nielen tí v Kremli, ale aj Duginov český obhajca, exsenátor Jiří Vyvadil. „Keďže si želá, aby sa Putinovi stalo zhruba to isté, čo jeho dcére, ako klient pre mňa skončil,“povedal právnik, ktorý v Duginovom mene podal trestné oznámenie na českú ministerku obrany Janu Černochovú, ktorá predtým povedala, že jej zavraždene­j Darie Duginovej nie je ľúto.

PODOBY „RUSKÉHO SVETA“

Ruská pravica rozhodne nie je monolitná. Viaceré skupiny a frakcie obhajujú „vojnu až do úplného konca“. Prvými sú tí, ktorí v dôsledku tejto vojny nemajú čo stratiť, ale majú šancu uchopiť moc a majetok starej elity. Patria sem aj takzvaní „vojnoví spravodajc­ovia“– propagandi­sti, pre ktorých je súčasná vojna ich „vlasťou“: nikdy nemali taký vplyv na spoločnosť ako teraz, najmä vzhľadom na to, že všetky nezávislé médiá v Rusku boli zničené.

Ďalšou skupinou sú ruskí monarchist­i ako oligarcha Konstantin Malofejev so svojím mediálnym holdingom Carihrad. V určitých miestach sa prelínajú s „politickým­i pravoslávn­ymi“, medzi ktorými sú kňazi ruskej pravoslávn­ej cirkvi v jasnej menšine. Inými slovami, sú to oni, kto vdýchol Kremľu myšlienku „ruského sveta“. Poslednou a azda najpočetne­jšou skupinou sú všetky typy silových zložiek. Napríklad kolegovia Nikolaja Patruševa

v bezpečnost­nej rade, ktorých sa zmocnila horkosť sovietskeh­o typu.

Títo ľudia, ktorých Kremeľ posledné desaťročie rozmaznáva­l, sú s ústupom a stratou nádeje na ruské víťazstvo zjavne nespokojní. Propagandi­sti chcú vplyv a peniaze, bezpečnost­né zložky chcú obnoviť „veľkú armádu“, „politickí ortodoxní“chcú zjednoteni­e troch slovanskýc­h národov pod ruskou záštitou. Dôvody sú rôzne, ale podstata je rovnaká – už nie sú spoľahlivo­u oporou Kremľa.

HĽADANIE NOVEJ ZÁKLADNE

Samozrejme, diktátorsk­ý režim sa môže držať aj pomocou bajonetov, ale sedieť na nich je značne nepohodlné. Dokonca aj vo vojne proti Ukrajine mal Putin malú (15- až 20-percentnú), ale pevnú základňu, ktorá mu umožnila získať pre svoj plán celú spoločnosť. Teraz stratil aj toto publikum, čoho znakom bolo zrušenie veľkej tlačovej konferenci­e aj priamej linky.

Nestalo sa tak pre nepríjemné otázky, ktoré mohol dostať. Všetky tieto podujatia sú podvodom s vopred pripravený­mi otázkami. Dôvod je iný: Putin nevie, čo má povedať. Ideológia, na základe ktorej začal vojnu, skysla. Spoločensk­á základňa, pre ktorú vybral argumenty, čo sa jej páčili, sa rozpadla. A teraz Putin potrebuje novú základňu a nové argumenty. Ani jedno, ani druhé však ešte nie je k dispozícii.

Ruská pravica rozhodne nie je monolitná. Viaceré skupiny a frakcie obhajujú „vojnu až do úplného konca“. Prvými sú tí, ktorí v dôsledku tejto vojny nemajú čo stratiť, ale majú šancu uchopiť moc a majetok starej elity. Patria sem aj takzvaní „vojnoví spravodajc­ovia“– propagandi­sti, pre ktorých je súčasná vojna ich „vlasťou“.

 ?? FOTO – TASR/AP ??
FOTO – TASR/AP
 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia