Pravý sektor Vladimira Putina
Oslabenie súčasnej podpornej základne ruského prezidenta si vyžaduje hľadanie nových stúpencov, a teda aj nových argumentov
Medzi ruským vedením a pravou „vojnovou stranou“prebehla čierna mačka. Vladimir Putin je čoraz častejšie terčom kritiky. Zdá sa, že ho čaká obvinenie zo zrady ideálov takzvaného „ruského sveta“.
Je vôbec možný rozkol medzi ruskými orgánmi vedúcimi vojnu proti Ukrajine a ruskými „pravičiarmi“, imperialistami a militaristami, ktorí boli doteraz v tejto agresii oporou Kremľa?
KRÁDEŽ DAŽĎA
Prinajmenšom od roku
2012 sa Vladimir Putin hlási k „nacionálno-boľševickej“postmodernej ideológii, v ktorej sa miešajú prvky imperiálnej pýchy, revanšizmu, ruského nacionalizmu a boľševizmu, pričom jej ideálom je represia a rozširovanie ruského územia.
Odvtedy rétorika ruského prezidenta čoraz viac pripomína Eduarda Limonova (spisovateľ, vodca extrémne ľavičiarskeho hnutia v 90. rokoch – pozn. prekl.) alebo mladého Alexandra Dugina (ruský krajný nacionalista – pozn. prekl.). Tí, čo zastávali podobné, ale ucelenejšie ideológie – radikálni ľavičiari, ktorí snívali o vyprataní oligarchov, klasickí „ruskí nacionalisti“alebo stúpenci obnovenia ZSSR – boli úradmi utláčaní, aby nekonkurovali putinizmu.
Keď sa však Putin stal nacionálnym boľševikom, na rozdiel od zakladateľov nacionálneho boľševizmu sa nestal fanatikom. Ruskí imperialisti si mysleli, že agresiou proti Ukrajine Kremeľ napĺňa svoje ambície. A slovami toto očakávanie aj napĺňal, keď kolektívnemu Západu
pohrozil, že v prípade jadrovej vojny „jednoducho skape“, zatiaľ čo prívrženci putinizmu „pôjdu do raja“.
Márne však „pravičiari“očakávali, že ruský prezident dá rozkaz na použitie jadrových zbraní tak ľahko, ako to urobil verbálne. Putin sa má príliš rád na to, aby vydal takýto rozkaz, dokonca aj po očividnej porážke ako v Chersone, alebo „aspoň“nariadil vyhodiť do vzduchu Kachovskú vodnú elektráreň či Zaporižskú jadrovú elektráreň.
Ruskí „pravičiari“podporovaní Kremľom nemohli skryť svoje sklamanie. Ten istý Dugin bez okolkov napísal, že imperialisti veria v Putina ako v mystického „kráľa dažďa“, ktorý sa sám obetuje, ak nedokáže privolať dážď.
Odkaz je dostatočne jasný na to, aby ho pochopili nielen tí v Kremli, ale aj Duginov český obhajca, exsenátor Jiří Vyvadil. „Keďže si želá, aby sa Putinovi stalo zhruba to isté, čo jeho dcére, ako klient pre mňa skončil,“povedal právnik, ktorý v Duginovom mene podal trestné oznámenie na českú ministerku obrany Janu Černochovú, ktorá predtým povedala, že jej zavraždenej Darie Duginovej nie je ľúto.
PODOBY „RUSKÉHO SVETA“
Ruská pravica rozhodne nie je monolitná. Viaceré skupiny a frakcie obhajujú „vojnu až do úplného konca“. Prvými sú tí, ktorí v dôsledku tejto vojny nemajú čo stratiť, ale majú šancu uchopiť moc a majetok starej elity. Patria sem aj takzvaní „vojnoví spravodajcovia“– propagandisti, pre ktorých je súčasná vojna ich „vlasťou“: nikdy nemali taký vplyv na spoločnosť ako teraz, najmä vzhľadom na to, že všetky nezávislé médiá v Rusku boli zničené.
Ďalšou skupinou sú ruskí monarchisti ako oligarcha Konstantin Malofejev so svojím mediálnym holdingom Carihrad. V určitých miestach sa prelínajú s „politickými pravoslávnymi“, medzi ktorými sú kňazi ruskej pravoslávnej cirkvi v jasnej menšine. Inými slovami, sú to oni, kto vdýchol Kremľu myšlienku „ruského sveta“. Poslednou a azda najpočetnejšou skupinou sú všetky typy silových zložiek. Napríklad kolegovia Nikolaja Patruševa
v bezpečnostnej rade, ktorých sa zmocnila horkosť sovietskeho typu.
Títo ľudia, ktorých Kremeľ posledné desaťročie rozmaznával, sú s ústupom a stratou nádeje na ruské víťazstvo zjavne nespokojní. Propagandisti chcú vplyv a peniaze, bezpečnostné zložky chcú obnoviť „veľkú armádu“, „politickí ortodoxní“chcú zjednotenie troch slovanských národov pod ruskou záštitou. Dôvody sú rôzne, ale podstata je rovnaká – už nie sú spoľahlivou oporou Kremľa.
HĽADANIE NOVEJ ZÁKLADNE
Samozrejme, diktátorský režim sa môže držať aj pomocou bajonetov, ale sedieť na nich je značne nepohodlné. Dokonca aj vo vojne proti Ukrajine mal Putin malú (15- až 20-percentnú), ale pevnú základňu, ktorá mu umožnila získať pre svoj plán celú spoločnosť. Teraz stratil aj toto publikum, čoho znakom bolo zrušenie veľkej tlačovej konferencie aj priamej linky.
Nestalo sa tak pre nepríjemné otázky, ktoré mohol dostať. Všetky tieto podujatia sú podvodom s vopred pripravenými otázkami. Dôvod je iný: Putin nevie, čo má povedať. Ideológia, na základe ktorej začal vojnu, skysla. Spoločenská základňa, pre ktorú vybral argumenty, čo sa jej páčili, sa rozpadla. A teraz Putin potrebuje novú základňu a nové argumenty. Ani jedno, ani druhé však ešte nie je k dispozícii.
Ruská pravica rozhodne nie je monolitná. Viaceré skupiny a frakcie obhajujú „vojnu až do úplného konca“. Prvými sú tí, ktorí v dôsledku tejto vojny nemajú čo stratiť, ale majú šancu uchopiť moc a majetok starej elity. Patria sem aj takzvaní „vojnoví spravodajcovia“– propagandisti, pre ktorých je súčasná vojna ich „vlasťou“.